ZDRAVIE
nasa webstranka je na www.sazp.sk/fzv/index.html

Žiadnu z hodnôt si človek neváži tak, ako zdravie. Bez neho sa zo života vytráca radosť, bolesť a utrpenie nás fyzicky aj psychicky vyčerpávajú. Napriek tomu, že sa snažíme zdravie si udržať, zdraví nie sme.
Príroda, naša kolíska, nám ponúka vysvetlenia, ale my sme voči nim už dávno hluchí a slepí. Skúmaním prírodnej populácie zistíme, že je v nej 90-95% v podstate úplne zdravých jedincov. Zamyslime sa nad tým, prečo v našej spoločnosti zďaleka toto pravidlo neplatí, prečo sme dokonca zvyknutí, že každý skôr či neskôr aj tak podľahne rôznym chorobám ? Ak by sme vedeli odpoveď, poviete si, chorobnosť by bola na úrovni prirodzenej, keďže nie je, odpoveď asi nevieme. Skôr je to však tak, že ju vedieť nechceme. Preto tu sú nesporné fakty o činiteľoch škodiacich nášmu zdraviu, podložené aj vedecky :

Náš spôsob života

Najzrejmejší je náš nepochopiteľný postoj k vlastnému životnému prostrediu a všetkému živému v ňom. Svojou "dokonalosťou" sme už dokázali rozhojdať prirodzenú rovnováhu v prírode a jej bezchybne fungujúce mechanizmy.
Tým, že prírode zdá sa nerozumieme, nevieme s ňou žiť v rovnováhe a využívať správne to, čo nám ponúka. Namiesto toho sme vyvinuli síce použiteľné, ale prírode a samozrejme aj nám smrteľne nebezpečné látky, ktoré sa na Zemi buď vôbec nevyskytovali, alebo len v nepatrných množstvách. Nad ich likvidáciou sme sa vôbec nezamysleli, alebo je "neekonomická", ich skládkou sa stalo životné prostredie. Príroda tieto látky nevytvorila, preto ich nie je schopná zaradiť do svojho cyklu, a tak to čo s nimi príde do styku, je skôr či neskôr odsúdené na zánik. Zo všetkých strán sa môžeme dozvedieť o ekologických katastrofách. "Kde, tu" nám do riek uniknú jedovaté kyanidy, rádioaktívny odpad náhodou kontaminuje ovzdušie, moria, pôdu... tým sa dostáva do všetkých organizmov žijúcich v týchto prostrediach a spôsobuje anomálie, deštrukciu, smrť. Ropa, ktorá je pre nás zdrojom energie je len jeden príklad nesprávneho využitia prírodného zdroja. Preprava sa nezaobíde bez havárií so zdrvujúcimi následkami, jej spaľovaním a spaľovaním plastov vznikajú napríklad aj nedávno diskutované dioxíny a ďalšie častice spôsobujúce sklenníkový efekt, globálne otepľovanie, poruchy v atmosfére (napr. striedanie povodní s obdobiami veľkého sucha). Človek zbytočne chová aj domáce zvieratá, ktoré zaberajú stále viac pôdy. Tak nielen škodlivé chemické látky a nezmyselné zabíjanie, ale aj ničenie prirodzeného biotopu spôsobuje hynutie pôvodných živočíchov, vymierajú celé živočíšne a rastlinné druhy. Príroda je síce dynamický celok a dokáže sa veľmi dobre adaptovať na zmeny v prostredí, ak ale nastanú príliš rýchlo, vedie to k zániku väčšiny živých foriem a vyvinutiu nových (po dinosauroch nastala éra cicavcov, éra akých organizmov by asi nastala po našom sebazničení neúnosnou kontamináciou prostredia ?). Nielen vyrubovanie, ale aj znečistenie spôsobuje vymieranie zelených pľúc našej Zeme - lesov. Práve ony by nám mali byť vzorom v získavaní naozaj čistej energie organickou oxidáciou. Našim nesprávnym prístupom, snahou zaviesť svoj vlastný "poriadok" do prírody riadenej geniálnym zákonom chaosu sme v stave, keď devastácia prerastá všetky medze, a my presvedčení, že naše konanie zostane bez následkov, stále pokračujeme.
Problém sa nedá riešiť, ak sa nezamyslíme nad našou výchovou, nad správaním sa ľudstva ako celku. Chceme mať a zabudli sme, že najdôležitejšie je žiť. Už v mladosti sú nám vštepené ostatnými členmi spoločnosti, hlavne rodičmi, v podstate pomýlené všeobecné názory na spoločnosť, život, prírodu, svet. Úplne základné funkcie nášho organizmu a prírody nevieme doteraz správne identifikovať. Najpravdivejšie zrkadlo nám nastavuje príroda, ktorú sme ešte nestačili zmeniť podľa našich predstáv. Ako všetky živočíchy, na vytvorenie správnej rovnováhy v tele, musíme primerane vykonávať všetky životné funkcie organizmu.
Čo sa v tejto dobe najviac prejavuje, je nedostatočný pohyb, nesprávny a pasívny oddych, nedostatočný spánok. Prijímanie potravy sa taktiež zaraďuje medzi oblasti, kde sme nastolili nesprávny poriadok. Zložením mozaiky vedeckých výskumov, ktorými overujeme prírodné, intuitívne platné zákony zistíme, že v stravovaní robíme zásadné chyby. Najmenej 1,5 milóna rokov je náš organizmus takmer totožný s dnešným. Ukázalo sa, že našimi najbližšími príbuznými sú homoidné opice, teda človek patrí medzi bylinožravce, presnejšie plodožravce. Len asi pred 50 tisíc rokmi bol náš predok prírodnými zmenami prinútený zmeniť svoj spôsob života - proti chladu začal používať oheň, uchýlil sa do jaskyne. Ovládnutie ohňa mu umožmilo začať vo veľkej miere konzumovať mäso, na čo dovtedy nebol zvyknutý. Napriek tomu bol aj v nasledujúcom období prevažne poľnohospodárom, jeho hlavnou potravinou bolo obilie a mäso tvorilo len určitý doplnok stravy. 50 tisíc rokov sa môže zdať dlhou dobou, ale v skutočnosti je to primálo, aby mohla nastať podstatnejšia zmena orgánov tela. Až v 20 stročí nastal ozajstný rozmach konzumácie živočíšnych produktov v celej populácii. Uvedomme si, že mäso bolo väčšinou konzumované len výnimočne a základ tvorila rastlinná potrava.
Naše anatomické znaky stále ukazujú na našu prirodzenú potravu - hlavne ovocie :
• čeľuste a zuby bylinožravca, prispôsobené na rozomieľanie rastlinnej potravy
• pH tráviacich štiav (zásadité sliny, nedostatočne kyslé prostredie žalúdka v porovnaní s mäsožravcami)
• dlhé črevá (3-násobne dlhšie, ako u mäsožravcov porovnateľnej veľkosti)
Z toho vyplýva, že ak zjeme mäso, nedokáže ho telo dostatočne spracovať, a preto z neho nemôžeme získať potrebné látky. Ba dokonca pri prechode živočíšnych potravín tráviacim traktom nastáva pôsobením mikroflóry čriev k zahnívaniu bielkovín a tvorbe nebezpečných, zdraviu škodlivých látok, a ich vstrebávaniu do organizmu. Aby sme mohli mäso ľahšie prijať, pomáha nám varenie, tým ale znehodnotíme bielkoviny, ktoré obsahuje, a telo necháme takto vlastne vyberať z "odpadkov" toho, čo by malo dostať.
V tejto dobe telá organizmov, z ktorých sú potraviny živočíšneho pôvodu pripravené, obsahujú nahromadené toxické látky a ich koncentrácie mnohonásobne prevyšujú tie v rastlinách. Pritom rastlinná vláknina má navyše schopnosť jedy viazať, takže sa ich do nášho organizmu dostane z rastlín len minimum. Ďalšie nebezpečenstvo predstavujú aj choroby zvierat prenosné na človeka (vtáčia chrípka, choroba šialených kráv ...) hroziace rozsiahlymi epidémiami.
Rozšírená a donedávna veľmi podporovaná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov v dospelosti sa tiež ukazuje neopodstatnenou až nevhodnou, pretože enzýmy na rozklad a využitie mlieka majú len mláďatá cicavcov, a to špecifické pre svoj druh. Do 3 rokov je pre človeka zdravé prijímanie materského mlieka, potom už prestane v našom tele tvorba látok na jeho spracovanie. Pitie kravského, alebo iného mlieka je len našim nesprávnym zvykom, pričom vápnik, ktorého zdrojom by podľa niektorých tvrdení malo byť, nemôžeme bez enzýmov využiť. Ak k tomu pridáme pasterizáciu, homogenizáciu, pridávanie antibiotík a iné úpravy pri spracovaní mlieka a mliečnych výrobkov, môžeme tvrdiť, že jeho pitie je až zdraviu škodlivé. Ako sa zistilo, je pre dospelého človeka cudzorodou látkou. Jeho bielkoviny vyvolávajú hromadenie hlienov na slizniciach, vzniknú alergické prejavy, či zápaly dýchacích ciest a na stenách čriev sa vytvára nepriepustná, lepidlu podobná vrstva, ktorá zhoršuje vstrebávanie živín. Na vylúčenie týchto látok z tela sa vlastne spotrebúva organicky viazaný vápnik, ktorý sa odčerpáva zo zubov a kostí (osteoporóza). Prevarené mlieko obsahuje anorganický vápnik, ktorý je pre naše telo nevyužiteľný. Zaťažuje vylučovaciu sústavu a pri nadmerných množstvách sa ukladá na stenách ciev (ateroskleróza), v kĺboch (artritída, dna, reuma), tvorí žlčníkové a obličkové kamene.
Vajcia sú tiež hlavne zdrojom cholesterolu, škodlivého množstva síry a ďalších škodlivín z kŕmnych zmesí hydiny. Všetky živočíšne potraviny obsahujú nadmerné množstvo bielkovín, cholesterolu, a ďaľších škodlivín. Spôsobujú zakyslenie organizmu, teda narušenie vnútornej rovnováhy tela, na obnovenie ktorej sa spotrebúvavajú látky, dôležité pre zdravý vývoj organizmu. Imunitná reakcia ľudského tela na bielkoviny iného živočíšneho druhu - leukocytóza, zbytočne vyčerpáva náš imunitný systém.
Tieto fakty vôbec nie sú nové, napríklad už pred 80 rokmi ich začal publikovať americký lekár Dr. Norman Walker, ktorého môžeme považovať za otca vitariánstva, dodnes je považovaný za jedného z najproduktívnejších a najskúsenejších vedeckých pracovníkov v oblasti výživy. O jeho 70 ročnú výskumnú činnosť úzko spojenú s praxou (ako vitarián sa dožil 119 rokov) sa opierajú odborníci na zdravú výživu dodnes. Napríklad roku 1955 komisia Potravinárskej a poľnohospodárskej organizácie pri OSN (FAO) publikovala fakt, že pre človeka živočíšne potraviny nie sú nevyhnutné, a roku 1959 bolo zverejnené zistenie zdravotnej komisie pre zdravotnú výchovu v USA, že príčinou civilizačných chorôb sú hlavne nasýtené tuky a cholesterol, nachádzajúce sa výhradne v živočíšnych potravinách. Tieto poznatky sa vo vyspelých krajinách odrazili v náraste vegetariánstva, u nás sa však mäso stále odporúča a žiaľ má svoje pevné miesto aj vo výživových normách.
Kto uvažuje logicky, pod váhou argumentov musí priznať, že to čo je prirodzené je pre nás aj zdravé. Nielen odborníkom v oblasti správnej výživy je jasné, že tepelnou úpravou nad 45°C ničíme život. Na látky nevyužiteľné naším telom sa menia bielkoviny, minerály, vitamíny aj enzýmy. Bielkoviny obsiahnuté v potrave varením denaturujeme, a preto sú bez potrebnej biologickej aktivity len narušenými stavebnými kameňmi. Len neporušené bielkoviny zo surovej rastlinnej stravy, môžu byť dynamicky zaradené do reakcií prebiehajúcich v tele, bez zbytočnej spotreby vlastnej energie tela na ich syntézu. Všetky tepelne narušené či ináč znehodnoené látky musia byť z tela vylúčené, teda imunitný systém zaťažujeme odstraňovaním škodlivín z potravy a tým je oslabený v boji proti baktériám, vírusom a ďalším látkam, spôsobujúcim naše choroby.
Do našej potravy sa nielenže dostávajú nebezpečné látky z nami zdevastovaného prostredia, ale sami si ďalšie umelo syntetizované látky do potravy pridávame, v známej snahe "zlepšiť" prírodu, skôr ako stihneme preskúmať všetky ich fyziologické účinky. Chemizácia môže mať vážne následky, ktoré sa prejavia až v ďalších generáciách možno už o 20 až 30 rokov. Ako všade, aj tu riadia naše činy peniaze, v našom systéme je možné aby chemická výroba bola propagovaná a oplatila sa viac, ako konzumovanie prírodných produktov. Alkohol a drogy sú dobrým príkladom ďalšej našej závislosti, ich účinky, ako dobre pozorovateľné boli popísané už oveľa skôr ako u iných potravín, pretože sú silnejšie a samozrejme nám aj viac škodia, lenže podceňovať nemožno ani dlhodobé užívanie ostatných škodlivých látok.
Rozhodujúce je, že minerálne látky, tuky, cukry, bielkoviny, enzýmy a vitamíny je ľudské telo pripravené v správnom množstve prijímať z rastlín : ovocia, zeleniny, obilnín, strukovín, olejnatých semien a orechov. Tak, ako pre ostatné (aj najväčšie - slon, hroch, nosorožec, gorila) plodožravé a bylinožravé cicavce, je pre nás táto potrava prirodzená, teda jedine správna.
Surová rastlinná strava nevyvoláva leukocytózu, surové ovocie a zelenina sú zásadité, nezakysľujú organizmus, rastliny neprenášajú zvieracie choroby a vďaka vláknine, ktorá dokáže na seba viazať mnohé toxíny, sme chránení aj voči nadmernému hromadeniu škodlivín v tele. Touto stravou si nemôžeme ublížiť, je vhodná hlavne pre deti, lebo múdra príroda zariadila, že obsahuje všetko, čo človek pre svoje telo potrebuje.
Je škoda, že rada Hippokrata : "Nech našim liekom je naša potrava" je dávno zabudnutá a nerešpektujeme pravidlo jogy : Človeka neživí to, čo zje, ale to, čo jeho organizmus prijme a využije. Nepoučili sme sa zo správania divožijúceho zvieraťa, ktoré inštinktívne vie, čo je jeho potrava, nezožerie to, čo mu škodí a pri chorobe hladuje, prípadne nájde liečivú bylinu. My jeme všetko bez rozmyslu a vyhovárame sa na chute. Podľahneme nátlaku bohatých potravinárskych a farmaceutických veľkofiriem, majúcich dostatok peňazí na reklamu, ktoré v honbe za ziskom, sú nám schopné odporúčať absolútne nezdravé výrobky ako prvotriedne potraviny. Nevhodnou stravou zapríčinené choroby sa nakoniec ešte snažíme vyliečiť syntetickými liekmi, ktoré nám škodia (na každom balení nájdete celý zoznam vedľajších účinkov). Komplexným riešením môže byť len celková správna životospráva zahŕňajúca najmä stravu.
Propagácia zdravej stravy neprináša nikomu zisky, preto na ňu nikto nerobí reklamu. A to je hlavný dôvod, prečo sa väčšina ľudí dá ľahko presvedčiť o prospešnosti výrobkov, bežne ponúkaných v našich obchodoch. Správnou životosprávou však nezaplatiteľne pomáhame svojmu zdraviu, blízkym, ľudstvu a celej našej planéte.

Zdravie prináša správna strava

Ľudia, ktorí si uvedomujú tieto skutočnosti sa podľa stupňa svojho stravovania delia na vegetariánov - prestali jesť mäso a mäsové výrobky, vegánov - nekonzumujú žiadne potraviny živočíšneho pôvodu, a vitariánov - konzumujú len rastlinnú tepelne ani chemicky neupravenú potravu (sú väčšinou ľudí prijímaní ako "čudácki extrémisti").
Nekonzumovanie mäsa ľudstvu prináša výhody ekonomické, ekologické, etické a trvalé zdravie.
Na výrobu 1kg mäsa je potrebných 10-15kg krmiva, rastlinná bielkovina je asi 5-krát lacnejšia. Pritom z celkového množstva vypestovaného obilia 86% je využitých na výkrm zvierat, len 14% skonzumuje človek. Vypočítalo sa, že 1 hektár pôdy je potrebný pre 1 človeka konzumujúceho mäso, ale uživí 7 vegetariánov, 25 vegánov a minimálne 40 vitariánov a to bez použitia chémie, teda pôdu je možné využívať oveľa hospodárnejšie a ekologickejšie. Keby sme v Európe a Amerike znížili spotrebu mäsa len o 10%, ušetrené potraviny by ročne dokázali zabrániť úmrtiu 60 milónov ľudí od hladu. Mäsopriemysel je jedným z najväčších znečisťovateľov vody a až 50% lesov je vyklčovaných kvôli živočíšnej výrobe. Vegán ušetrí prostrediu ročne 2 olympijské bazény pitnej vody a 4000 m lesa. Nakoniec aj z etického hľadiska je týranie a zabíjanie zvierat argumentom, prečo nejesť mäso. Človek vlastne sám seba klame, ak za kusom mäsa na svojom tanieri nevidí prosebne hľadiace oči milého bezbranného zvieratka, ktoré by sám ani nedokázal zabiť.
Nesporná výhoda vitariánstva je komplexné riešenie našich zdravotných problémov : nadváhy, alegií, porúch imunitného a pohybového systému. Celkové zlepšenie stavu nášho organizmu sa prejaví na fyzickej aj psychickej aktivite. Odpadá problém s liekmi, ktoré nielenže poškodzujú jemnú biochemickú rovnováhu nášho tela, ale na odstránenie škodlivín z nich spotrebúvajú látky potrebné pre zdravie nášho organizmu. Navyše lieky neuzdravujú, len odstraňujú prejavy ochorenia tela; príčinu - oslabený imunitný systém nemôžu vyliečiť. Správna surová rastlinná strava uzdraví, teda zregeneruje celé naše telo, nemá žiadne vedľajšie účinky a navyše neplatíme dvojmo - za stravu aj za lieky. Vo svete už takmer 40 rokov vznikajú nemocnice, ktoré liečia surovou stravou. U nás túto liečbu zatiaľ odporúčajú len ojedinelí lekári. Nečakajte, každý kto chce, môže sa liečiť a sám. udržať si trvalé zdravie sám.
Ak Vás uvedené fakty presvedčili a chcete si zdravú stravu vyskúšať, nečakajte, že to bude jednoduché a ľahké - odstrániť zlozvyky je veľmi ťažké. Navyše mnohí vzdávajú boj, pretože čakajú okamžité výsledky; niektoré z nich sa ale dostavia až po týždni, mesiaci, či polroku, pretože "čistenie" tela je proces pomalý. Nedajte sa znechutiť ani okolím, ide o vaše zdravie, každý si o ňom rozhoduje sám.

Ako začať

1. Prečítajte si dostatok literatúry, presvedčte sám seba, že chcete svoje stravovacie návyky zmeniť.
2. Zmeny robte postupne, znižujte podiel nezdravých jedál a jedzte čo najviac zdravých potravín.
Hlavné sú surové plody, varené jedlo berte ako doplnok.
3. Staňte sa najskôr vegetariánmi, potom vegánmi, nakoniec postupne vitariánmi.
* Postupne prestaňte jesť mäso (nebojte sa, ľudia v Indii už stáročia mäso nejedia a sú zdravší ako my), môžete začať vylúčením bravčového, nakoniec hydiny a rýb. Nahraďte ho sójou a hríbami. Znížte spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov (mlieka sa dajú pripraviť zmixovaním vody a orechov) a vylúčte vajíčka. Prestaňte jesť živočíšne tuky, nahraďte ich rastlinnými olejmi lisovanými za studena. Menej soľte - morsku soľou, nejedzte údeniny - sú najškodlivejšie, nepečte - zdravšie je variť.
* Nahraďte výrobky z bielej múky jedlom z múky celozrnnej, namiesto cukru slaďte medom, cukríky nahradiť sušeným ovocím, zákusky si môžete pripraviť ovocné, alebo z orechov sladených medom či sušeným ovocím.
* Postupne prestaňte piť všetky hotové nealkoholické nápoje, nahraďte ich bylinkovými čajmi, slabými minerálkami a najlepšia je čistá pramenistá voda s citrónom.
* Čo nemusíte variť, nevarte. Jedzte surové ovocie, nie kompóty, surové zeleninové šaláty nie varenú ani zaváranú zeleninu. Postupne prestaňte jesť chemicky upravované, teda všetky potravinárske výrobky, jedzte olejnaté semená a orechy. Strukoviny a obilie sú výborné naklíčené.
* Rôzne druhy potravín jedzte oddelene - delená strava. Kombinovať môžeme len zeleninu navzájom, alebo zeleninu s jedným druhom plodín : strukoviny, orechy, olejnaté semená, obilie. Jednotlivé druhy ovocia jedzte oddelene.
* Stravovací režim : Deň začnime pitím čaju alebo macerátu, snažte sa doobeda jesť len ovocie. K bežnému jedlu pridajte veľa zeleniny. Denne striedajte orechy a olejnaté semená.
 
 
Návod na jeden deň:
Raňajky a desiata
Obed
Olovrant
Večera
(neskorá večera)		 na začiatku
voda, rôzne ovocie
k vegánskemu jedlu veľa zeleniny
orechy alebo olejnaté semená
uberať varené pridávať zeleninu
(ovocie)		 neskôr
voda, rôzne ovocie
ovocie (menej šťavnaté alebo sušené)
orechy alebo olejnaté semená
zeleninový šalát a klíčená strukovina
alebo obilnina

Vitariánstvo je životný štýl, nie jednorázová diéta. Je to ideálny cieľ, ktorého dosiahnutie by malo byť métou každého človeka, ktorý chce pomôcť svojmu zdraviu a životnému prostrediu. Je našim osobným rozhodnutím, či, kedy a ako sa rozhodneme takto žiť. Na surovú stravu si je dobré zvyknúť postupne, nenásilne, aj keď v tejto dobe si ju osvoja väčšinou až ťažko chorí ľudia, ktorí nemajú iné východisko. Určite je príjemnejšie, ak si sami môžeme podľa potreby určiť dobu prispôsobovania. Nič nestratíte, ak to skúsite, naopak, môžete len získať !

P.P. a B.P. FZV

Zásady prirodzenej výživy

Dnes je už všeobecne známe, že tzv. civilizačné choroby vznikajú hlavne v dôsledku neprirodzenej, pre človeka nevhodnej stravy.
Pretože človek svojou anatómiou a fyziológiou patrí spolu s homoidnými opicami k bylinožravcom - podskupina plodožravce, prirodzená je pre nás surová rastlinná strava a do 3 rokov aj materské mlieko.
Nezdravé = zdravie nám poškodzujúce sú všetky živočíšne produkty a samozrejme tepelne alebo chemicky upravené potraviny. Surové plody sú prirodzené a podporujú zdravie.
Naša strava by mala denne pozostávať z cca 2/3 až 3/4 ovocia, zvyšok 1/4 by mala byť zelenina. K tomu striedame: nie veľa orechov alebo olejnatých semien, alebo naklíčených semien (obilniny, strukoviny).
Deň je vhodné začať pitím vody (čaj, macerát, slabá minerálka), táto fáza môže trvať postupne aj celé doobedie. Prvé jeme ovocie, najskôr šťavnaté (melóny, hrozno, citrusové plody, broskyne, ríbezle...), neskôr sýtejšie (jablká, hrušky, marhule nakoniec banány a sušené ovocie). Na obed by mala byť zelenina, ale ak ju nechcete nosiť so sebou do práce, obedujte sýte ovocie. Zeleninu môžeme jesť na večeru. Olovrant môže byť zase ovocie, alebo orechy či olejnaté semená. Večera bude zelenina - jeme viac druhov ako kusy alebo vo forme šalátov či mixáží. Obohatíme ju naklíčenými semenami, ktoré môžeme považovať tiež za zeleninu (v procese klíčenia sa mení pomer výživných zložiek).
Jesť by sme mali vždy nalačno (prázdny žalúdok), čo znamená hodinu po konzumácii ovocia, 2-3 hodiny po zelenine a koncentrovanej strave, akou sú orechy a iné semená. Piť by sa malo počas celého dňa, najmenej však pol hodiny pred jedlom, nikdy nie počas neho a tesne po ňom kvôli nežiaducemu zriedeniu tráviacich štiav.
Kombinovať potraviny by sme mali čo najmenej. Nemali by sme miešať dohromady ovocie a zeleninu, ale ani rôzne druhy ovocia a už vôbec nie ovocie s orechami alebo inými semenami. Rôzne potraviny si vyžadujú iný spôsob a čas trávenia, keď zjeme napríklad ovocie s orechami, ovocie sa popri orechoch zbytočne dlho zdrží v žalúdku, kvasí, organizmus ho už nebude môcť správne využiť a navyše v črevách vytvorí množstvo toxických splodín.
Netreba sa snažiť zjesť počas dňa najrozmanitejšie druhy potravy alebo sa obávať nedostatku niektorých zložiek. Ak totiž organizmus nezaťažujeme a neškodíme mu stravou, má úžasnú schopnosť vytvoriť si dlhodobé zásoby špecifických zložiek, dokáže efektívne využiť i malé množstvá potravy. Takže, aj keby ste dlhšiu dobu určitý druh potravy vôbec nejedli, nemusíte sa obávať nedostatku nejakej špecifickej zložky. Okrem toho tieto sa nachádzajú v rovnakej alebo podobnej forme aj v iných druhoch ovocia a zeleniny.
Odkiaľ čerpáme životne dôležité látky:
Vitamín B12 - v zdravom organizme, ktrý nie je poškodzovaný bežnou stravou, je zdravý tráviaci trakt a jeho mikrobiálne osídlenie pre nás produkuje toľko vitamínu B12, koľko potrebujeme. Pokusy, ktoré mali za cieľ zistiť prejavy nedostatku vitamínu B12, bolo vôbec ťažké uskutočniť, pretože tento vitamín sa nachádza všade (vo vzduchu, viac na povrchu koreňovej zeleniny...).
Vitamín D - tvorí sa v našom organizme pôsobením slnečného žiarenia. Zásoba vitamínu D vytvorená v lete postačí na celý rok.
Esenciálne aminokyseliny sú tie, ktoré si náš organizmus nedokáže vytvoriť, preto sme odkázaný na ich príjem zo stravy. Odkiaľ sa zobrali v tele zvierat, ktoré mäso nežerú? Obsahujú ich aj rastliny, nie každá však celé spektrum. Pri pestrej rastlinnej strave je však nemožné, aby nám niektorá z nich chýbala. Celé spektrum esenciálnych aminokyselín obsahuje napr. šošovica, či sója a to dokonca v nadbytočnom množstve z hľadiska našich potrieb. Treba ich konzumovať živé - naklíčené (mäso sa takmer výhradne konzumuje tepelne upravené, čiže aj esenciálne aminokyseliny sú v ňom znehodnotené).
Vápnik sa všeobecne odporúča prijímať z mlieka a mliečnych výrobkov, tu je však vo forme nevyužiteľnej pre telo. Navyše, pri trávení tukov a bielkovín z kravského mlieka vzniká množstvo kyslých splodín, na ktorých neutralizáciu je naše telo nútené čerpať vápnik zo zubov a kostí. V konečnom dôsledku tak mlieko organizmus odvápňuje. Veľmi dobrým zdrojom vápnika je zelenina, všetky semená a orechy.
Železo je výborne využiteľné naším organizmom napríklad z jabĺk, listovej zeleniny, naklíčených strukovín petržlenovej vňate, mrkvy, sušeného ovocia a pod.
Naši oficiálni "odborníci" na výživu človeka svojimi radami a varovaním pred "extrémami" zasievajú do ľudí pochybnosti. Štatistiky však jasne hovoria v ich neprospech. Väčšinou sa presadzujú hlavne komerčné záujmy. Inde vo svete (štáty západnej Európy, Kanada, USA, Japonsko, Austrália...) sú tieto názory dávno oficiálne odvrhnuté ako neopodstatnené, a to dokonca už niekoľko desaťročí. ???

Ingrid Domenová
Kontakt: FZV, Sibírska 16, 83102 Bratislava, osobne na pravidelných stretnutiach FZV

ZDRAVÉ RECEPTY
(len základné návrhy, sami si ich upravte podľa chute.)
OVOCIE

šťava z ovocia – čerstvé ovocie odstredené na odšťavovači, piť hneď
džús – ovocie rozmixované s vodou
šaláty – zmiešame na kusy pokrájané rôzne čerstvé ovocie
cukríky – sušené ovocie
koláče – nastrúhame a zmiešame viac druhov ovocia, tvarujeme koláče
   – nastrúhané ovocie zmiešame so sušeným ovocím, môžeme pridať posekané orechy
lekvár – na 2 hodiny namočené sušené ovocie rozmixujeme s trochou vody
čokoláda na pitie – rozmixujeme datle alebo hrozienka s pomarančovou šťavou (alebo vodou)
puding – rozmixujeme zrelé banány, ochutíme alebo ozdobíme iným ovocím
zmrzlina – deň dopredu zmrazíme 3 banány; rozmixujeme 3 zrelé banány a pomaly pridávame zmrazené, na kolieska pokrájané banány. Môžeme hneď jesť alebo redšiu zmrzlinu dať ešte zamraziť.
nanuk – do polovice banána zastoknene paličku a dáme zmraziť
torta – z postrúhaných jabĺk ručne vytlačíme šťavu, z polovice odšťavenej masy vytvarujeme základ torty,
vrch natrieme hrozienkovým lekvárom a z druhej polovice masy dotvarujeme vrch torty. Celú tortu natrieme lekvárom zo sliviek alebo datlí. Ozdobiť sušeným alebo sezónnym ovocím, orechami či semenami (šťavu vypijeme).
čokoláda – namočené 2dl hrozienok (datlí) pomixujeme do jemna, postupne pridáme 2dl orechov, 2 lyžice svätojánskeho chleba, 2dl vody (vanilku) a domixujeme. Hustú zmes nalejeme do košíčkov, schladíme v mrazničke.

ZELENINA

macerát z byliniek – liečivé byliny na noc zalejeme vlažnou vodou, ráno scedíme a vypijeme
zeleninová šťava – šťava zo zeleniny hneď po odstredení; najzdravšia : mrkva, cvikla (málo zeleru, špenátu, uhorky...)
šaláty – zmiešame rôzne druhy postrúhanej alebo pokrájanej zeleniny
Mixáže :
polievka – akúkoľvek surovú zeleninu mixujeme s vodou (dochutíme koreninami alebo inou zeleninou)
omáčka – surovú zeleninu rozmixujeme s menším množstvom vody (žihľavová, špenátová)
kečup – rozmixujeme paradajky a papriku, dochutíme cesnakom, cibuľou, ...
príloha – rôzme druhy zeleniny podľa chuti, základ je mrkva a 2-3 paradajky rozmixované s cibuľou
a 2 lyžicami citrónovej šťavy (1 lyžica oleja), dochutiť ...
brokolicová pomazánka – 2 paradajky, 2 mrkvy, cibuľa, 2 lyžice citrónu, 2 lyžice oleja, (štipku soli) mixujeme a pridávame kúsky brokolice, do zhustnutia. Môžeme natierať na placky či zemiakové kolieska.
karfiolová alebo zeleninová pomazámka – podľa chuti, ako brokolicová, ozdobme plátkami šampiónov
hríbová pomazánka – rozmixujeme chutné hríby, 2 lyžice oleja, 1 cibuľku (štipku soli), dať na chlieb, cesnak
fašírka – postrúhanú mrkvu alebo zeleninovú drť, ktorá zostala po odšťavení, ochutíme petržlenovou alebo zelerovou vňaťou, pridáme pokrájanú paradajku, okoreníme cesnakom, majoránkou, cibuľou, rascou ... , pridáme trochu oleja alebo pomleté mandle, tvarujeme fašírky, podávame so zeleninovými šalátmi
avokado – najlepšie je mäkké, dozreté, jeme samé alebo natreté na chlieb ozdobené cesnakom
   – rozmiešame ho s petržlenovou vňaťou, roztlačeným cesnakom a 2 paradajkami
   slávnostne zabalíme do šalátového listu alebo plníme do paradajok
zemiak – surový pokrájame na kolieska, natrieme pomazánkou, zdobíme plátkami cesnaku či cibule
živá haruľa – postrúhame zemiaky a topinambury, dochutíme : cesnak, cibuľa, rasca, majoránka (slnečnicové semená)

ORECHY A OLEJNATÉ SEMENÁ
(Orechy : vlašské, lieskovce, madle, para, kešu, gaštany... ; Semená : slnečnica, mak, tekvica, ľan, sezam...)

čerstvý orech – pred konzumáciou namočíme minimálne 2 hodiny, môžeme až 12h, zlepší sa chuť (mandle ošúpeme)
šalát ovocno-orechový – čerstvé pokrájané ovocie, zamiešame postrúhané orechy
mlieko – mandľové, slnečnicové, kešu : namočené orechy rozmixujeme s vodou
  - sladké : mixujeme orechy, hrozienka a vodu
  – čokoládové : mixujeme orechy, datle a menej vody
fašírka – najlepšie slnečnicová : v mixeri nasucho rozmixujeme 200g slnečnicových semien, pridáme trochu vody, zmiešame s roztlačeným cesnakom, posekanou petržlenovou vňaťou ..., tvarujeme malé fašírky, zdobíme sezamom
pagáč – rozmixujeme slnečnicové semená, málo vody, sezam, ľan, trochu cesnaku, majoránku, tvarujeme pagáče
zákusok – zmiešame rozsekané semená, trochu vody a med, tvarujeme guľky, kocky, placky...
  – zmiešame rozsekané semená s lekvárom, tvarujeme koláčiky, zdobíme lekvárom či hrozienkami...
  – gaštanový : čerstvé gaštany rozomelieme, osladíme medom alebo lekvárom
gaštanové pyré – redší hrozienkový lekvár zahusťujeme pri mixovaní dodávaním čerstvých gaštanov, kým nevznikne hustá zmes, natierame ju na zákusky, alebo jeme ako puding

OBILNINY
(pšenica, raž, ovos, pohánka, proso, ryža naturál, kukurica)

naklíčené zrná – sú najzdravšie a veľmi chutné, na jedenie sú najvhodnejšie, keď je klíček dlhý ako zrnko, jeme so zeleninovým šalátom
mixovaná príloha – ako zeleninová príloha, pridať koreniny a ktorékoľvek naklíčené obilie
obilné chlebíky (placky, fašírky)
Cesto I – naklíčené obilie (pšenica, raž, ovos), naklíčená pohánka, proso, ľan, sezam, koreniny (rasca, majoránka...)
a trochu vody rozmixovať na hustú zmes, zmiešať s celozrnnou múkou (pridať plevy)
Cesto II – naklíčené obilie pomlieť na mäsovom mlynčeku, okoreniť pridáme múku, všetko zmiešame
Cesto III – celozrnná múka, sušené klíčky, drvená rasca, zmiešame s trochou vody a vypracujeme cesto,
z cesta tvarujeme fašírky, alebo roztlačíme na tenšie placky – chlebíky; môžeme jesť hneď, alebo sušíme na slnku, či radiátore (pri navykaní môžeme opatrne opiecť); natrieme zeleninovou alebo avokádovou nátierkou, zdobíme cesnakom, cibuľou, zeleninou, hríbom... , jeme k zeleninovému šalátu
pohánka – močíme 3-12 hodín, najlepšia je naklíčená, dobre klíči aj proso
Kaša I – zmiešať pohánku, proso, koreniny (cesnak, cibuľa, chren, zelená vňať...); príloha je zeleninový šalát, mixáž
Kaša II – zmiešať pohánku, proso, koreniny a pokrájanú zeleninu
Fašírky – suchšiu kašu I tvarujeme na fašírky, jeme zo zeleninou
kukurica – najlepšia bledožltá, ešte mäkká, jeme surovú rovno zo šúlka, spolu so zeleninou
   – zrná vylúpeme (môžeme aj zmraziť), urobíme kašu ako z pohánky, jeme k zeleninovému šalátu
   – zrná rozmixujeme so šrotom a koreninami, zmiešame a môžeme použiť ako cesto na chlebíky
rizoto – klíčená ryža naturál, rozmrazená zeleninová zmes, nakrájané šampióny, koreniny
   – zo začiatku môžeme udusiť cibuľu na oleji, primiešať ryžu (močiť 24 hodín a prihriať), rozmrazenú zeleninovú zmes a pokrájané čerstvé (alebo namočené sušené) hríby

STRUKOVINY
(šošovica, sója, cícer ; fazuľu nemôžeme jesť surovú)

naklíčené strukoviny – naklíčené sú nalepšie a najchutnejšie, jeme so zeleninovým šalátom, alebo ich doň vmiešame
sója – 12-24 hodín močiť, alebo naklíčiť
sójové mlieko – sóju rozmixujeme s vodou, precedíme, získaná tekutina je mlieko
sójové tofu – hustý zvyšok po precedení mixáže; pridáme do zeleninového šalátu, ...
mixovaná príloha I – sója alebo cícer, 1 malá cibuľa, 2 lyžice oleja a trochu vody rozmixujeme na hustú kašu
jeme so zeleninovým šalátom
mixovaná príloha II – ako zeleninová príloha, pridáme koreniny a ktorúkoľvek naklíčenú strukovinu, zmixujeme

 40 rokov som sa stravovala ako "všežravec" (hlavné bolo mäso a mlieko), podľa odporúčaní našich odborníkov na výživu. Pred 6. rokmi môj manžel doniesol literatúru o škodlivosti mäsa a všetkých živočíšnych potravín, a preto sme sa rozhodli našu stravu zmeniť. Pol roka sme si odvykali od mäsa, rok trvalo, kým sme prestali jesťaj mliečne výrobky a vajcia, a tak sa stali vegánmi.
Pred 2,5 rokom sme si prečítali o vitariánstve, a povedali sme si, že to kvôli zdraviu skúsime. 10 mesiacov sme postupne znižovali množstvo varenej stravy a nahrádzali ju surovou. Najťažšie sme sa vzdávali chleba, no nakoniec sme to dokázali. Vďaka pevnej vôli, literatúre, a radám z FZV sme už 1,5 roka vitariáni, a sme na to hrdí. Pridali sme sa k tým ľuďom, ktorí chcú byť skutočne zdraví, a dokážu sa preto vzdať nezdravých zlozvykov.
Za túto dobu sme zistili zlepšenie zdravotného stavu celej rodiny (nemáme virózy, bolesti chrbta, alergie, ekzém, nadváhu..., máme zdravé zuby, sme maximálne vitálni) a presvedčili sa, že hoci to nebolo ľahké, odmena vo forme trvalého zdravia za to stojí.
Preto Vám držím palce: urobte aspoň prvý krok, staňte sa vegetariánmi.

FZV, Betka Pažáková, Mládežnícka 43, Banská Bystrica www.sazp.sk/fzv/index.html

FÓRUM ZDRAVEJ VÝŽIVY
FZV - Bratislava

Fórum zdravej výživy (FZV) je dobročinná nezisková bezpríspevková organizácia, ktorej cieľom je informovať o možnostiach účinnej prevencie a liečení chorôb. Program a ciele spolku sú v plnom súlade so zásadami Svetovej zdravotníckej organizácie WHO.
Členstvo je bezplatné, podmienkou je len záujem o túto problematiku, pričom ide v podstate iba o zmapovanie počtu ľudí zaujímajúcich sa o zdravú výživu. Všetky aktivity FZV robia jeho členovia vo svojom voľnom čase bezblatne. Platí sa len za literatúru o zdravej strave.
 
 

Aktivity Fóra zdravej výživy

1. bezplatné poradenstvo o predchádzaní a liečení chorôb prirodzenou stravou
2. prednášky spojené s diskusiou (raz mesačne)
3. piatkové stretnutia detí a dospelých v prírode
4. adresa FZV na internete: www.home.sk/www/fzv, e-mail: fzv@hlas.sk
5. distribuuje literatúru o zdravej strave:
MUDr. Ferdinand Barta: UŽ NEMUSÍME UMIERAŤ PREDČASNE , 60.- Sk
Ernst Günter: TAJOMSTVO ZDRAVIA A DLHÉHO ŽIVOTA , 60.- Sk
Ing. Ingrid Domenová: DOJČENIE - základ zdravia na celý život , 65.- Sk
Jana Císarová: STOP ATEROSKLERÓZE, ZELENÁ ZDRAVIU , 25.- Sk

 Členské prihlášky a objednávky kníh o zdravej výžive prijíma:
FZV, Smolenická 2, 851 01 Bratislava
FZV, Lazaretská 4, 811 08 Bratislava
FZV, Sibírska 47, 831 02 Bratislava