|
|
Jaskyne v Maďarsku nie sú osobitne označené. Informačnými tabuľami sú
opatrené len niektoré významnejšie jaskyne, prevažne tie, ktoré ležia v
blízkosti turistických a náučných chodníkov.
Z hľadiska sprístupnenia jaskyne sú rozlíšené 3 kategórie: 1. sprístupnené
jaskyne (s vybudovanými chodníkmi, zábradliami a s elektrickým osvetlením.
V Maďarsku je 9 sprístupnených jaskýň a 2 kúpeľné jaskyne), 2 turisticky
sprístupnené jaskyne (udupaný chodník, v prípade potreby aj kovové rebríky,
mostíky, čiastočné osvetlenie môže byť vybudované) a 3. jaskyne sprístupnené
pre športový turizmus (návštevy len so sprievodcovskou službou, realizované
len minimálne potrebné zásahy, ako napr. rebríky na vertikálnych úsekoch,
osvetlenie zabezpečuje sprievodca individuálne pre každého návštevníka).
Spôsoby uzatvárania jaskýň nám kolegovia z NP Bükk demonštrovali priamo
v teréne. Pre planinu Bukových hôr sú charakterické prevažne vertikálne
členité jaskyne otvárajúce sa spravidla z hltačov (ponorov) občasných povrchových
tokov. Takéhoto typu bola aj jaskyňa Szirén-barlang, ktorú sme navštívili
ako prvú. Prekvapila nás citlivo vybudovaným areálom vchodu: steny okolo
otvoru v lievikovitom závrte boli spevnené prírodnými vápencovými balvanmi,
ktoré ležali v dobre maskovanej betónovej podlahe. Mreže v jaskyni boli
uložené niekoľko metrov od otvoru. Už menej citlivý prístup uzatvárania
sme videli u priepasťovitej jaskyne Fekete-barlang, ktorá bola betónom
spevnená v podobe šachty do hĺbky vyše 10 m. Pri dvoch otvoroch jaskynného
systému Szepesi-Láner práve prebiehali práce na ich uzatvorení.
Na území NP Bükk sú dve sprístupnené jaskyne: István-barlang a Anna-barlang.
Prvú sprístupnili ešte v roku 1931 a v rokoch 1955, 1974 a 1989 obnovili
chodníky a osvetlenie. Zo 710 m dlhej kvapľovej jaskyne je pre verejnosť
sprístupnený úsek v dĺžke 170 m. Zaujímavejšia je Anna-barlang, ktorá sa
vytvorila v 40-45 m hrubej vrstve travertínov. Travertín tu vznikol následkom
vyzrážania vápenca na vodopádoch pri stretnutí potokov Szinva a Garadna,
dotovaných z krasových vyvieračiek Bukových hôr. Prvé priestory jaskyne
objavili začiatkom minulého storočia umelou štôlňou razenou za účelom využitia
vôd z prameňa. Pre verejnosť ju sprístupnili r. 1927 tak, že rozšírili
a pospájali prevažne nízke priestory. Časť 400 m dlhej jaskyne je dnes
uzavretá z vodohospodárskych dôvodov a pre verejnosť je sprístupnený okolo
200 metrový úsek.
Na záver sa dá konštatovať, že spôsoby ochrany a praktickej starostlivosti
o jaskyne sa veľmi nelíšia od našich praktík. Spôsob a rozsah uzatvárania
jaskynných vchodov, prípadne zabezpečenia vchodových častí je všade otázkou
finančných možností. V NP Bükk sú dobré kontakty s miestnymi speleologickými
skupinami, a obojstranne prospešná spolupráca môže byť zárukou aj účinnejšej
ochrany jaskýň.
RNDr. Ľudovít Gaál
Po prvom svetovom kongrese o ochrane prírody (13. až 23. októbra 1996,
Montreal, Kanada) pôsobí v štruktúre IUCN šesť špecializovaných expertných
komisií, tvorených individuálnymi spolupracovníkmi a podporcami Svetovej
únie ochrany prírody. Obsadenie komisií podľa počtu členov a podľa štátov
je nasledovné:
Pozn. prekl.: V súlade s pôvodným zameraním a cieľmi IUCN je počtom
členov i zastúpených štátov najsilnejšia SSC. V záujme zachovania druhového
bohatstva a diverzity prírody aj krajiny by aj u nás mala pôsobiť národná
sekcia tejto komisie na báze pracovníkov štátnych a členov mimovládnych
organizácií. Mali by sa v nej angažovať skúsení členovia vedeckých (SBS,
SZS, SEZ...), odborných (SOVS, SPZ, SRZ, SZV...) aj záujmových (SZOPK,
STUŽ, SŽ...) organizácií. A to najmä na miestnej úrovni, kde najviac chýbajú
včasné odborné rady, dozor aj prevencia a posudzovanie plánovaných a uskutočnených
zásahov do krajiny a ekosystémov.
|