|
Ochrana anorganických zložiek prírody
|
Náučná geologická
lokalita (NGL) PP Lipovianske pieskovce
PP Lipovianske pieskovce
bola vyhlásená 1. 5. 1990. Nachádza sa na juhu okresu Lučenec blízko hraníc
s Maďarskom. Jedná sa o významnú geologickú lokalitu medzinárodného
významu. V pieskovni, v k. ú. Lipovany, sú odkryté dva členy
fiľakovského súvrstvia: lipovianske a čakanovské pieskovce. Vek oboch je
egenburg (spodný miocén). Zo stratigrafického hľadiska sa nachádzajú vo
vyššej časti pieskovcového súboru fiľakovského súvrstvia (nad. tachtianskymi
pieskovcami).
Pohľad
na NGL PP Lipovianske pieskovce.
Foto: G.
Kravjanský
Vlastné lipovianske pieskovce
v pieskovni tvoria spodnú časť odkryvu. Na tomto mieste sú v typickom
vývoji, preto bola táto lokalita určená ako stratotypová (D. Vass-M. Elečko,
1982). Vizuálne sú to nevrstevnaté pieskovce zelenkastohnedé, hrdzavohnedé,
rozpadavé s glaukonitom, v ktorých sa lokálne nachádzajú valúniky
kremeňa so schránkami ostreí a iných hrubostenných lastúrnikov (najmä rody
Ostrea, Pecten, Chlamys, Turritella ai). Lokálne sú v nich prítomné
polohy siltovcov a kremenných zlepencov alebo hrubozrnných pieskovcov.
Typickým prvkom pre toto súvrstvie sú sférické konkrécie s priemerom
od 5cm do max. 50cm.
Detail
INFO panelu.
Foto: G.
Kravjanský
Podľa ekologických nárokov
zistenej fauny sa dá rekonštruovať, že lipovianske pieskovce sedimentovali
v príbrežnej zóne mora, s veľkou pravdepodobnosťou pred pobrežnými
piesočnými valmi. Túto hypotézu podporujú aj rôzne sedimentárne textúry
(vlnité, čerinové, šošovkové, šikmé zvrstvenie) zistené v tomto súvrství
v širšom okolí medzi obcami Kalonda - F. Kováče - Lipovany a Čakanovce
(D. Vass - Ľ. Gaál - M. Elečko:1988).
Nad súvrstvím lipovianskych
pieskovcov ležia čakanovské pieskovce, ktoré ale na viacerých lokalitách
sú s lipovianskymi laterálne zamenené. Sú hlbokovodnejšie s tenkostennými
lastúrami. To svedčí o mori bez výrazných pohybov vôd. Sú to jemnozrnné
prachovce. Spomínané laterálne prechody svedčia o pomerne rýchlom kolísaní
hladiny egenburgského mora a častejšom striedaní období plytkého a hlbšieho
mora.
Táto lokalita, vzhľadom
na jej nesporný vedecko - náučný význam, bola pomerne často v minulosti
navštevovaná najmä študentmi so zameraním na geológiu. Okrem našich sem
chodili (a chodia) aj naši maďarskí susedia. Stav lokality však nezodpovedal
jej významu. Tu musíme so závisťou spomenúť starostlivosť o niektoré geologické
lokality práve v Maďarsku - je sa čo učiť. Ale dnes sa môžeme pochváliť
aj my. Na základe upraveného návrhu (Ľ. Gaál:1988) bola realizovaná Náučná
geologická lokalita (NGL) PP Lipovianske pieskovce. Prostriedky na túto
akciu sme získali zo Štátneho fondu ŽP. Vzhľadom na to, že suma bola
vyššia ako 50 000 Sk, bolo potrebné vyhlásiť verejnú súťaž na realizáciu
prác. V prvom kole sa nám prihlásila len jedna firma, preto bola vyhlásená
užšia súťaž. V nej vyhrala fiľakovská firma OK TREND (p. J. Olšiak).
Ukázalo sa, že vyhrala dobrá firma, pretože výsledok jej práce príjemne
prekvapil. K tomu prispela aj miestna starostka p. Šarovecká a intenzívne
Dr. Gaál. Jedine v závere prác museli byť ešte doprojektované práce
vzhľadom na to, že s dovtedajším objemom sa nepodarilo odkryť lavicu
vlastných lipovianskych pieskovcov. To sa nakoniec podarilo. Súčasťou oplotenej
NGL je informačná tabuľa a lavičky na oddych. Po splanírovaní dna pieskovne
bola lokalita zatrávnená a boli dosadené miestne pôvodné dreviny. Na popularizáciu
NGL bola vytlačená, zatiaľ v malom náklade, farebná skladačka.
Veríme, že po skultúrnení
tejto NGL sa zvýši návštevnosť lokality a zároveň vznikne dobrý precedens,
ktorý spustí lavínu budovaní podobných geologických lokalít. Je to potrebné
vzhľadom na fenomény, ktoré naša krajina nesporne má.
RNDr. G.
Kravjanský
Literatúra
Gaál, Ľ. , 1988: Návrh
technického riešenia náučnej geologickej lokality Lipovianske pieskovce,
KÚŠPSOP B. Bystrica.
Ondrejičková, A. , 1972:
Eggenburgian Molluscs of Southern Slovakia, Záp. Karpaty, 16, Bratislava.
Seneš, J. , 1952: Štúdium
o akvitánskom stupni, Geol. práce, Soš. 31, Bratislava.
Steininger, F. a kol. ,
1971: Die Eggenburger Schichtengruppe und ihr Stratotypus. M1 Eggenburgien,
Chronostratigraphi und Neostratotypen d. Miozäns der Zentralen Paratethys.
2, SAV Bratislava.
Vass, D. - Gaál, Ľ. - Elečko,
M. , 1988: Spodnomiocénne súvrstvia Cerovej vrchoviny, 1: 50 000, Manuskript,
Archív GÚDŠ, Bratislava.