| Budovanie siete osobitne chránených častí prírody |
Národný park Muránska planina
Dňa 27. mája 1998 sa pri obci Muráň v blízkosti južného úpätia Muránskej planiny uskutočnila slávnostná udalosť. V jednom z najkrajších miest tohto územia, v ústí Hrdzavej doliny pod impozantným pásom brál Poludnice a Tatárky, bol odhalený základný kameň Národného parku Muránska planina. Symbolicky sa tak zahájila činnosť nového národného parku, ktorý bol vyhlásený nariadením vlády Slovenskej republiky 1. októbra 1997. Spoločne s touto udalosťou sa slávnostne v obci Muráň uskutočnilo otvorenie prvého informačného strediska Národného parku Muránska planina. Informačné stredisko vzniklo v obci Muráň vďaka iniciatíve členov Klubu priateľov Muránskej planiny, ktorí v spolupráci s obecným úradom v Muráni realizovali od konca roku 1997 projekt jaho vybudovania. 27. mája informačné stredisko uviedol do prevádzky predstaviteľ Nadácie Ekopolis z Banskej Bystrice, ktorá finančne najvýraznejšie podporila realizáciu tohto projektu. Vzhľadom na to, že sa tejto slávnostnej udalosti zúčastnili predstavitelia lesných organizácií pôsobiacich na území NP Muránska planina, predstavitelia susedných veľkoplošných chránených území a predstavitelia štátnej správy ochrany prírody a krajiny, bolo toto stretnutie veľmi dobrou príležitosťou k disku-siám o histórii, súčasnosti a ďalšom smerovaní ochrany prírodných zložiek územia Muránskej planiny.Jednou z historických danností, ktoré ovplyvnili zachovalosť územia Muránskej planiny, predovešetkým z hľadiska lesných porastov, je skutočnosť, že toto územie bolo v 19. storočí súčasťou panstva rodiny Coburgovcov. V súvislosti s ochranou prírody je potrebné vyzdvihnúť najmä dielo Ľudovíta Greinera, ktorý bol v rokoch 1828–1874 riaditeľom coburgovských majetkov v Jelšave. Ako popredný lesný hospodár už v tomto období presadzoval niektoré prvky lesného hospodárstva súvisiace s ochranou lesných porastov, napríklad devastáciu lesov, ich obnovu a obmedzovanie holorubných ťažieb. Do obdobia prelomu 18. a 19. storočia spadá aj začiatok prírodovedného výskumu Muránskej planiny. Z viacerých odborníkov z tohto aj neskoršieho obdobia, zaujímajúcich sa o toto územie, spomieme aspoň geológov F. Foetterleho, R. Kettnera, botanikov S. Reussa, Ľ. Greinera, S. Kupčoka, V. Vraného alebo zoológov F. Hajného a S. Lovassyho.
Prvou osobnosťou, ktorá navrhovala špeciálnu – územnú – ochranu Muránskej planiny formou rezervácií bol botanik doc. Pavel Sillinger. Tento odborník už pred 50 rokmi v článku o Muránskej planine, uverejnenom v časopise Krása našeho domova v roku 1938, navrhuje prísnu ochranu najzachovalejších území Muránskej planiny v oblasti Veľkej Stožky, Hrdzavej doliny a južných svahov planiny medzi Tesnou skalou a Poludnicou.
Prvá rezervácia bola v oblasti Muránskej planiny vyhlásená 15 rokov po Sillingerovom návrhu až v povojnovom období. Z iniciatívy Tisoveckej jaskyniarskej skupiny pod vedením priekopníka speleológie v oblasti, Ing. S. Kámena, bola v roku 1953 vyhlásená rezervácia Suché doly–Teplica–Periodická vyvieračka.
V roku 1970 pristúpil SÚPSOP pod vedením ing. Š. Mihálika k vypracovaniu projektu CHKO Muránska planina, ktorá bola vyhlásená o šesť rokov neskôr (1976). Do tohto obdobia spadá aj záujem slovenských prírodovedcov o Muránsku planinu. V roku 1974 sa pri Malej Stožke uskutočnil 10. tábor ochrancov prírody, ktorý priniesol celý rad nových poznatkov o sledovanom území. Na jeho výsledky v 80. rokoch nadviazal výskum organizovaný pracovníkmi stredoslovenských múzeí, ktorého výsledky boli zverejnené v zborníku Stredné Slovensko č. 5 v roku 1985.
Približne v roku 1986 sa začalo s prípravou projektu na prekategorizovanie CHKO Muránska planina na národný park. Vedúcim prípravy porjektu bol RNDr. J. Kramárik. V projekte sa uvažovalo so zmenou hraníc chráneného územia, s tým, že by sa vypustila časť prírodovedne veľmi odlišných oblastí Klenovského Vepra a na druhej strane by do národného parku zahrnuli logicky súvisiace krasové územia pri Telgárte. Projekt Národného parku Muránska planina bol spracovaný už v roku 1988, avšak v dôsledku spoločenských podmienok mohol byť vyhlásený až takmer po 10 rokoch. Nový návrh nariadenia vlády SR o zriadení Národného parku Muránska planina bol spracovaný v priebehu roka 1997. Zriadený bol nariadením vlády č. 259/1997 zo dňa 23. septembra 1997, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 1997. V súčasnosti je v Národnom parku Muránska planina vyhlásených 10 národných prírodných rezervácií, 13 prírodných rezervácií a jeden chránený areál. V schvaľovacom procese je projekt prírodnej rezervácie Šance. Vyhlásením tejto rezervácie sa dovŕši zabezpečenie územnej ochrany všetkých lokalít výskytu lykovca muránskeho (Daphne arbuscula).
Muránska planina predstavuje z hľadiska zachovalosti a koncentrácie prírodných hodnôt jedno z najcennejších území Slovenska. Vďaka odľahlosti a neprístupnosti sa na Muránskej planine zachovali prirodzené alebo prírode blízke ekosystémy s mimoriadne vysokou geoekodiverzitou všetkých zložiek prírody. Vlastné územie Národného parku Muránska planina má výmeru 20 318 ha, ochranné pásmo 21 698. Orograficky leží v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, v geomorfologických jednotkách Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Podstatnú časť územia predstavuje krasová plošina Muránskej planiny. Hydrogeologicky patrí k povodiam Hrona a Slanej. Zasahuje do územia troch okresov – Brezno, Revúca a Rimavská Sobota.
Výškové rozpätie územia Národného parku je v rozmedzí od 400 m n. m. (údolie Muránky) po 1439 m n.m. (Fabova hoľa). Najvyšším vrcholom celého územia spoločne s ochranným pásmom je Stolica (1476 m n. m.).
Rámcovo možno územie Národného parku Muránska planina vymedziť obcami Tisovec, Muráň, Muránska Huta, Červená Skala, Závadka n. Hronom, Beňuš a Pohronská Polhora. V porovnaní hranicami zrušenej CHKO Muránska planina, došlo k zmenšeniu predovšetkým ochranného pásma. Spresnil sa priebeh tejto hranice.
Podstatnú časť NP Muránska planina tvorí mohutná skrasovatená karbonátová doska, ktorá bola nasunutá od juhu na kryštalinikum Kráľovej hole. Budovaná je prevažne svetlými triasovými vápencami. Práve skutočnosť, že podstatná časť územia predstavuje krasový krajinný ekosystém, podmieňuje veľkú stanovištnú pestrosť územia, ktorá sa prejavuje aj v utváraní rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Karsologicky je územie zvyčajne členené na dve časti – Muránsku krasovú planinu a Tisovský kras. Je tu doposiaľ zaregistrovaných vyše 150 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov – škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, skalné brány. Zatiaľ najrozsiahlejší jaskynný systém predstavuje jaskyňa Bobačka s dĺžkou podzemných priestorov takmer 3 kilometre a s bohatou sintrovou výzdobou. Spomedzi priepastí najväčšiu hĺbku dosahuje Michňová (-105 m). Zvýšený jaskyniarsky výskum priniesol v poslednom období celý rad prekvapujúcich poznatkov, z ktorých najvýznamnejšie sú objav Jaskyne pod Kľakom v závere Hrdzavej doliny, alebo objavy v jaskyni Homoľa pri Telgárte.
Rastlinstvo Muránskej planiny je považované za najzaujímavejšie spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Vplyvom rôznorodých reliéfnych, geologických, pôdnych, výškových a klimatických pomerov sa vytvorili podmienky, pri ktorých sú v blízkosti seba schopné existovať druhy rôznych ekologických nárokov. Južné výslnné lesostepné svahy Muránskej planiny sú charakteristické prítomnosťou teplomilnej a suchomilnej vegetácie. Z drevín a krov na takýchto miestach rastie dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub mnohoplodý (Quercus polycarpa), jarabina mukyňa (Sorbus aria agg.), menej je zastúpená jarabina brekyňa (Sorbus torminalis), mahalebka (Prunus mahaleb), drieň (Cornus mas), tavoľník prostredný (Spiraea media), ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia), rašetliak (Rhamnus cathartica), z rastlín je tu možné nájsť poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), prilbicu jedhojovú (Aconitum anthora), zvonček sibírsky (Campanula sibirica), astru spišskú (Aster scepusiensis), dušovku roľnú (Acinos arvensis), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria) a skalničník srsnatý (Jovibarba hirta). Naproti tomu v severných častiach planiny alebo v chladných stanovištiach, sa vyskytujú mnohé vysokohorské druhy, ako napr. kosodrevina (Pinus mugo), jarabina mišpuľková (Sorbus chamaemespilus), paleoendemity lomikameň Wáhlenbergov (Saxifraga wahlenbergii) a stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum), neoendemit soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), relikt dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), iskerník alpínsky (Ranunculus alpestris), škarda Jacquinova (Crepis jacquinii), zvonček karpatský (Campanula carpatica), zvonček maličký (Campanula cochleariifolia), prvosienka holá (Primula auricula), kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) a ďalšie druhy. Zaujímavou inverznou lokalitou je dolina potoka Furmanec, kde rastie na veľmi obmedzenej ploche vzácna valdštajnka trojpočetná Magicova (Waldsteinia ternata subsp. magicii).
Floristicky významné sú lúky a pasienky ako biotopy množstva ohrozených druhov, ktorých početnosť v posledných rokoch rapídne klesá. Najohrozenejšou skupinou sa javí najmä čeľaď vstavačovité s druhmi: Coeloglossum viride, Dactylorhiza fuchsii, D. sambucina, Gymnadenia conopsea, Orchis mascula, O. morio, O. ustulata. Veľmi hodnotné sú prameniská a ostatné mokraďné ekosystémy so zriedkavo sa vyskytujúcimi druhmi: rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), vŕba plazivá (Salix repens), prvosienka pomúčená (Primula farinosa), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), a z orchideí vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), ojedinele kruštík močiarny (Epipactis palustris) a trčníček jednolistý (Microstylis monophyllos).
Na území Muránskej planiny bolo zistených približne 1150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je 97 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov - z toho 3 západokarpatské paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny je poliehavý kríček, paleostenoendemit lykovec muránsky
(Daphne arbuscula), ktorý rastie väčšinou na neprístupných vápencových a dolomitových stenách a bralách.
Lesnatosť územia dosahuje 90% a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov – od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Južné svahy sú príznačné výskytom porastov duba, jaseňa a buka. Na vlastnej planine prevládajú bučiny a pôvodné ihličnaté lesy smreka a jedle. Na viacerých miestach rastie tis obyčajný. Na hrebeňoch sa zachovali reliktné porasty sosny a smrekovca. Na Stožkách, Voniacej, ale aj inde rastie autochtónny ekotyp smrekovca opadavého. Zaujímavý je prirodzený ostrovčekovitý výskyt kosodreviny na Veľkej Stožke s vtrúsenou jarabinou mišpuľkovou. V Hrdzavej doline kosodrevina zostupuje do výšky 750 m n. m.
Základným rysom Muránskej planiny z hľadiska zoologického je jej zoogeografická poloha na južnom okraji nášho úseku Karpát v blízkosti hranice panónskej oblasti. Táto skutočnosť podmieňuje podobne ako aj pri rastlinstve spoločné zastúpenie západokarpatských boreálnych, montánnych a submontánnych zoocenóz spoločne s niektorými panónskymi alebo všeobecne termofilnými druhmi. Bohatstvo fauny bezstavovcov reprezentuje viac ako 450 doposiaľ zistených druhov chrobákov, vyše 350 druhov motýľov, 286 druhov pavúkovcov, asi 200 druhov dvojkrídlovcov, 75 druhov mäkkýšov, 40 druhov mnohonôžok a stonôžok, pričom viaceré druhy na území Muránskej planiny dosahujú limitné hranice svojich distribučných areálov. Dva druhy mäkkýšov predstavujú endemity Západných Karpát, päť druhov mnohonôžok predstavuje karpatské endemity. Niektoré taxóny sú viazané len na toto územie, napríklad bystruškovitý jaskynný chrobák Duva
lius szaboi ssp. szaboi predstavuje glaciálny relikt, vyskytujúci sa len v jedinej jaskyni v Tisovskom krase. Motýľov reprezentuje napríklad chránený vidlochvost ovocný, či jasoň červenooký.
Z chránených druhov stavovcov sa na Muránskej planine vyskytuje 1 druh z triedy kruhoústnic, 7 druhov obojživelníkov, 7 druhov plazov, 98 druhov vtákov a 38 druhov cicavcov. Väčšina druhov stavovcov predstavujú typické karpatské lesné druhy. Na príklade niektorých druhov je však možné poukázať na prítomnosť teplomilných prvkov. Na príklade plazov je to možné dokumentovať výskytom jašterice múrovej (Lacerta muralis), jašterice zelenej (Lacerta viridis) alebo užovky stromovej (Elaphe longissima). Na hranici areálu rozšírenia sa tu vyskytuje západokarpatský endemit hraboš tatranský (Microtus tatricus), zriedkavá je myšovka vrchovská (Sicista betulina). Pravidelne sa tu vyskytujú všetky karpatské veľké šelmy, medveď hnedý (Ursus arctos), vlk (Canis lupus), rys (Lynx lynx) a mačka divá (Felis silvestris). V severnej časti v Hrone a v jeho prítokoch sa nachádza jedna z najpočetnejších populácií vydry (Lutra lutra) na Slovensku. Z dravých vtákov významný je hniezdny výskyt orla skalného (Aquila chrysaetos), orla krikľavého (Aquila pomarina), včelára obyčajného (Pernis apivorus) a sokola rároha (Falco cherrug). Muránska planina je tiež refúgiom zriedkavého hlucháňa (Tetrao urogallus). Severnú hranicu rozšírenia tu dosahuje strnádka cia (Emberiza cia) obývajúca xerotermné až lesostepné lokality. Tento vtáčí druh je ďalším z príkladov teplomilných mediteránnych faunistických elementov, vyskytujúcich sa na Muránskej planine. Územie Muránskej planiny predstavuje jednu z najvýznamnejších oblastí Slovenska dôležitých pre ochranu biodiverzity netopierov. Doposiaľ sa na tomto území zaznamenal výskyt 22 druhov netopierov.
Z hľadiska turistky a rekreácie nie je NP Muránska planina tak výrazne zaťažená nadmernou návštevnosťou ako iné národné parky Slovenska. Súvisí to s absenciou rozvinutej infrakštruktúry voľného cestovného ruchu a s relatívnou nedostupnosťou krasovej planiny. V zmysle medzinárodných kategórií na ohodnocovanie národných parkov má preto toto územie po doriešení legislatívnych väzieb šancu stať sa modelovým národným parkom, slúžiacim predovšetkým pre sledovanie vývoja prirodzených ekosystémov a v oblasti turistky pre jej aktívne formy.
Muránska planina je územím vhodným predovšetkým pre pešiu a lyžiarsku turistiku, po doriešení vhodných trás aj pre horskú cykloturistiku. Z hľadiska športového vzrastá v súčasnosti záujem o využívanie územia na horolezectvo a paragliding. Turistickými východiskami a zároveň vstupmi do národného parku sú obce po jeho obvode – najmä Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom.
Okrem hustej siete značených turistických chodníkov sú v území národného parku vybudované dva náučné chodníky. Prvý chodník, ktorý bol zriadený v roku 1983, vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a na jeho jednotlivých zastávkach možno nájsť stručné všeobecné informácie o flóre, faune, lesníctve, geológii, geomorfológii Muránskej planiny a oboznámiť sa s históriou Muránskeho hradu. Druhý náučný chodník Stožky je monotématický - venovaný lesu a lesníctvu. Vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka. Súčasťou chodníka je na jeho začiatku zrekonštruovaný vagónik lesnej železnice, v ktorom je inštalovaná expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody daného územia. V roku 1997 sa zriadila prvá náučná lokalita v území národného parku blízkosti obce Muráň. Ide o špecializovanú geologickú náučnú lokalitu, ktorá formou panela prezentuje zaujímavý geologický jav – muránsku brekciu.
V poslednom období je možné zaznamenať zvýšený turistický záujem o územie Muránskej planiny, ktorý je niekedy spojený s nežiadúcimi efektami, napríklad so živelným táborením a zakladaním ohnísk. V roku 1997 sa realizoval projekt, ktorého cieľom je zmiernenie a usmernenie týchto negatívnych javov. Základnou filozofiou projektu bolo poskytnutie vhodného miesta pre krátkodobé prenocovanie. V rámci projektu sa na miestach s vysokou návštevnosťou vybudovali stále a bezpečné ohniská a na lokalite Nižná Kľaková bola zriadená jednuduchá turistická útulňa.
V záujme naplenia poslania národného parku je možné najbližšie úlohy Správy NP Muránska planina zhrnúť do nasledovných okruhov:
- dokončenie analýzy vlastníckych vzťahov v území národného parku,
- personálne a matriálne dobudovanie Správy Národného parku Muránska planina,
- vypracovanie koncepčných materiálov so stratégiou ochrany územia (Program starostlivosti o územie, priestorová diferenciácia NP)
- v nadväznosti na koncepčné mate-riály kontinuálne budovanie siete maloplošných chránených území,
- usmerňovanie vzrastajúceho turistického využívania územia a jeho hospodárskej exploatácie (lesné hospodárstvo, pasienkárstvo, poľovnícke využívanie)
- v súvislosti s vzrastajúcim turizmom realizovať projekty informačných stredísk a terénneho informačného systému národného parku
- realizácia projektov praktického menežmentu najohrozenejších spoločenstiev a druhov (napr. menežment floristicky hodnotných lúčnych a mokraďových spoločenstiev, eliminácia smrtiacich účinkov 22 kV elektrického vedenia na vtáctvo, zabezpečenie hniezdisk dravých vtákov proti ich vykrádaniu, plošné rozšírenie projektu záchrany žiab pri jarnej migrácii a pod.)
- v oblasti výskumu a monitoringu pokračovanie dlhodobých programov (napr. biológia Daphne arbuscula, sledovanie populácie Waldsteinia ternata, sledovanie vplyvu obhospodarovania lúk na spoločenstvo vstavačovitých, dlhodobý monitoring zimujúcich netopierov) a zabezpečenie inventarizácie nedostatočne známych ekosozologicky významných taxónov (napr. Tetrao urogallus, jaskynná fauna, sledovanie početnosti vydry riečnej).
Literatúra:
Profant J. 1998: Národný park Muránska planina. Národné parky 2(1): 16–17.
Sillinger P. 1938: Muráňská vysočina, ráj karpatské přírody. Krása našeho domova 30: 72–76.
Uhrin M. (ed.) 1997: Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny. Revúca, 119 s.
Vološčuk I. & Pelikán V. (eds.) 1991: Muránska planina chránená krajinná oblasť. Obzor, Bratislava, 340 s.