Výskyt sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) v širšom okolí CHKO Poľana

    Ako študent Fakulty ekológie a environmentalistiky na TU vo Zvolene som sa začal hlbšie zaujímať o ekológiu a rozšírenie niektorých ohrozených druhov živočíchov otvorených biotopov v širšej oblasti CHKO Poľana. Kolektívu RNDr. A. Krištína som vypomáhal pri výskume ekológie druhu strakoš kolesár (Lanius minor) a dudok chochlatý (Upupa epops) a to v okolí Detvy, Hriňovej a Detvianskej Huty.

    V oblasti Detvianskej Huty som popritom narazil na zaujímavú oblasť výskytu ďalšieho ohrozeného druhu našej fauny, sysľa pasienkového. Niekdajšie obecné pasienky vzdialené asi dva kilometre západne od centra obce Detvianska Huta, ma lákali svojimi zvláštnosťami už od detstva.

    Odvtedy uplynulo asi 14 rokov. Prvý prieskum, ktorý som po týchto 14 rokoch vykonal 5. 5. 1999 nebol najúspešnejší. Na miestach, kde predtým bolo pomerne hojné zastúpenie sysľa pasienkového (vo východnej časti lokality Ježovka - viď mapku), som našiel niekoľko vchodov do nôr, ale nory boli evidentne neobývané. Až po dlhom čase som spozoroval jedného jedinca. Pri druhom prieskume na druhý deň to už boli dva jedince na malom súkromnom pozemku spásanom ovcami. Bol to len malý zelený ostrovček na okraji sukcesiou ovplyvneného bývalého pasienku (obr. č. 1). V blízkom okolí som iné jedince nespozoroval. Pri ďalšom prieskume 8. 5. 1999 som asi v 50 - 100 m vzdialenosti južne od lokality s dvoma pozorovanými sysľami objavil cca 60 neobývaných nôr, z čoho som usúdil, že v lokalite sa môže vyskytovať aj väčšia kolónia sysľov. Informácie, ktoré som získal od ľudí často sa pohybujúcich v tejto oblasti, ma priviedli na lokalitu nazývanú Mišalkova pastva, vzdialenú asi 50 m južne od lokality s neobývanými norami. Dňa 9. 5. 1999 som hneď pri poľnej ceste objavil jednu šikmú a jednu kolmú noru. Trus a čerstvo vyhrabaná hlina nasvedčovali tomu, že nory sú obývané. Zbežnou obhliadkou okolia som objavil ďalších cca 85 nôr, z ktorých väčšina bola so znakmi po nedávnom hrabaní. Zaregistroval som aj typické výstražné pískanie. Z úkrytu, ktorý som si vyhliadol, som pomocou ďalekohľadu napočítal 12 jedincov. Po dlhšom pozorovaní som počet odhadol na 35 až 40 jedincov. Samozrejme, je to len približný odhad, pretože zatiaľ nemám skúsenosti so získavaním exaktných podkladov pre kvantitatívne sledovanie populácie sysľov. Na lokalitu som sa vracal často a spozoroval som, že sa zvyšuje jednak počet nôr ale aj počet jedincov. Od polovice júna sa začali na povrchu objavovať už aj tohtoročné mláďatá a nie je zvláštnosťou vidieť 5 - 6 členné skupinky mláďat s matkou. Na základe týchto pozorovaní som predpokladal, že to nie je v tejto lokalite jediná kolónia tohto živočícha, pretože pôvodne sa syseľ pasienkový vyskytoval na omnoho väčšom území ako je rozloha teraz ním obývanej lokality. Snaha získať ďalšie informácie o výskyte tohto živočícha aj na iných miestach, ma priviedla aj k pastierom oviec, ktorí sa pohybujú na oveľa väčšom teritóriu pasienkov. Odpovede boli negatívne a ich pravdivosť som si neskôr overil aj sám. Vzhľadom k môjmu tohtoročnému zisteniu, veľmi pozitívne vyznela informácia o tom, že v predchádzajúcich rokoch bolo sysľov na tejto lokalite podstatne menej, čo nasvedčuje tomu, že podmienky pre ich prežitie sa postupne zlepšujú. Pre potvrdenie mojich predpokladov začal som sa intenzívnejšie zaoberať aj minulosťou výskytu sysľa pasienkového v okolí Detvianskej Huty. Z dostupných publikácií o sysľovi nie je známa Detvianska Huta ako lokalita výskytu v posledných 25 rokoch. Zameral som sa tiež na zbieranie informácií od starších ľudí, ktorí na týchto pasienkoch ako deti pásli dobytok a na základe ich informácií som zistil, že miesta, kde sa predtým vyskytovalo najviac sysľov, boli z veľkej časti v druhejpolovici osemdesiatych rokov, po založení družstva zorané. Z iných informácií som sa dozvedel, že v prvej polovici sedemdesiatych rokov (asi niekedy v rokoch 1972 - 1973) bol na tom istom mieste vykonaný odber hniezdneho materiálu. Teraz už len môžeme vysloviť ľútosť nad tým, že sa na túto lokalitu výskytu sysľa pasienkového „zabudlo“. V súčasnosti sú jedince tohto druhu, ktoré tu prežili, závislé na existencii družstva a jeho ekonomických podmienkach. Každý človek, ktorý sa danou problematikou zaoberá vie, ako málo treba k tomu, aby taký druh ako je syseľ pasienkový, vymizol z fauny Detvianskej Huty. Musíme si uvedomiť, že osud sysľa pasienkového je len a len v rukách človeka, ktorý sa veľmi rád pasuje za pána tvorstva.

Ambros,M.,: Syseľ pasienkový, Metodické listy č.14,Nitra 1999