Správa slovenských jaskýň, L. Mikuláš
Slovenské jaskyne
súčasťou svetového prírodného dedičstva
Zapísanie kultúrnych alebo prírodných lokalít a objektov do Zoznamu svetového dedičstva neznamená iba zvýraznenie ich samotnej existencie, ale zaväzuje príslušný signatársky štát dohovoru zabezpečiť ich ochranu a primeranú starostlivosť. Na základe uznesenia vlády SR z júla 1996 sa spracoval program starostlivosti o svetové prírodné dedičstvo – jaskyne Slovenského krasu, ktorý MŽP SR schválilo v januári 1997. Komplexná starostlivosť o jaskyne sa realizuje formou výskumu a prieskumu, monitorovania vybraných prírodných zložiek podzemného prostredia, praktickými ochranárskymi opatreniami, environmentálnou výchovou a publicitou, technickým zabezpečením podzemia i vstupných areálov na povrchu a inými aktivitami potrebnými k zabezpečeniu primeranej ochrany a prevádzky. Poukážeme na viaceré takéto úlohy vykonané od zaradenia uvedených sprístupnených jaskýň do svetového dedičstva. Ochranu a prevádzku sprístupnených jaskýň na Slovensku zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny v rezorte MŽP SR. Jej pôsobnosť sa vzťahuje aj na jaskyne vývojovo súvisiace so sprístupnenými a sprístupňovanými jaskyňami. Riešenie niektorých výskumných úloh si vyžaduje spoluprácu s domácimi i zahraničnými vedeckými inštitúciami a odborníkmi. DOMICA – sa považuje za najzranitelnejšiu sprístupnenú jaskyňu na Slovensku. Problémy jej ochrany (riziko záplav, splavovanie pôdnych sedimentov do jaskynných priestorov, znečistenie podzemných vôd Styxu a Domického potoka a pod.) súvisia s poľnohospodárskymi aktivitami v priľahlom území. V nadväznosti na sledovanie hydrologických a hydrochemických pomerov podzemných vôd v jaskyni v rámci projektu PHARE z konca prvej polovice 90. rokov sa v roku 1997 obnovil hydrologický monitoring. Kedže zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny zrušil dovtedajšie ochranné pásmo jaskyne, v súčasnosti sa pripravuje návrh na jeho opätovné vyhlásenie. S prevádzkou jaskyne úzko súvisí problematika hydrologického režimu a odvodňovania podzemných priestorov, čo je dôležité na zabezpečenie plavby na prehliadkovej trase. V januári 1997 sa utesnila hrádza II. plavby, aby sa v období sucha mohla voda čo najdlhšie spätne prečerpávať do prevádzkovanej I. plavby. Zrážkové vody z okolitého nekrasového územia sa pomerne rýchlo dostanú do podzemia a odtečú jaskynnými chodbami do výverovej zóny podzemného hydrologického systému na maďarskom území. Častý nedostatok zrážok a rýchle odtokové pomery spôsobujú krátkodobé trvanie podzemných vodných tokov. Pre poznanie priebehu a charakteru neznámych podzemných priestorov ponornej zóny z Kečovského údolia sa v novembri 1996 vykonala 1. etapa geofyzikálneho prieskumu. Potvrdilo sa predpokladané pokračovanie dvoch vetiev chodieb z Nebezpečného dómu do ponorných závrtov v Kečovskom údolí a pod Čertovou dierou. V máji a júni 1997 sa uskutočnila 2. etapa geofyzikálneho prieskumu, ktorá mala overiť predpoklad o podzemnom spojení dolnej časti Čertovej diery so Suchou chodbou. Interpretáciou geofyzikálnych profilov sa však zistili indície neznámych podzemných priestorov medzi Zrúteným dómom a Suchou chodbou. Aby sa obmedzil rast nežiaducej vegetácie, ukončila sa výmena osvetľovacích telies so znížením svetelného výkonu. Z hľadiska chiropterofauny jaskynný systém Domica – Čertova diera patrí medzi najvýznamnejšie lokality na Slovensku. Vrátane priľahlej jaskyne Líščia diera sa doteraz zistilo 16 druhov netopierov. Nový uzáver v jaskyni Čertova diera, aby sa zabránil vstup nepovolaným osobám do ponornej časti jaskynného systému, sa inštaloval v novembri 1996. Výskytom sintrových štítov a bubnov jaskyňa Domica patrí medzi svetoznáme lokality. V roku 1998 sa spracovala ich genetická a morfologická typológia. Takisto sa zrealizoval revízny mineralogický výskum, pričom sa zistil výskyt viséitu (v poradí ide iba o tretiu krasovú lokalitu na svete). V rámci geomorfologického výskumu treba upresniť geochronológiu vývoja jaskyne, preto sa pristúpilo k rádioizotopovému datovaniu sintrov a určovaniu paleomagnetizmu sedimentov. Údržba vstupného areálu sa vykonala v rokoch 1994 – 1996 a 1998. V apríli 1996 sa vo vstupnom areáli v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši inovovala stála výstava, ktorá prezentuje jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu ako svetové prírodné dedičstvo, sintrovú výplň, paleontologické a archeologická nálezy jaskyne Domica, ako aj ostatné sprístupnené jaskyne na Slovensku. Pamätná tabuľa svetového dedičstva je pri hlavnom vchode do vstupného objektu jaskyne. GOMBASECKÁ JASKYŇA – SILICKÁ ĽADNICA – v oboch jaskyniach hrozí znečistenie podzemných vôd Čierneho potoka poľnohospodárskymi aktivitami a osídlením v infiltračnej oblasti Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému v okolí Silice na Silickej planine. Podobne ako pri jaskyni Domica, v súčasnosti je naliehavé opätovne vyhlásiť ich ochranné pásmo. Časť Gombaseckej jaskyne býva občasne zaplavovaná, úprava odtokových ciest prívalových vôd sa vykonala v januári 1997. Dominantná je však ochrana unikátnych a krehkých sintrových brčiek. Riziko ich deštrukcie následkom možných otrasov pri komorových odstreloch v nedalekom Gombaseckom lome sa seizmickými meraniami v rokoch 1972–1995 nepotvrdilo. V jaskyni sa uskutočnila výmena osvetľovacích telies, pričom sa znížil svetelný výkon, čo súvisí s obmedzením podmienok na rast nežiaducej vegetácie. Pamätná tabuľa svetového dedičstva je umiestnená v Herényiho sieni. Pozdlž prístupového chodníka ku vchodu do jaskyne sa inštalovali náučné panely prezentujúce CHKO BR Slovenský kras, jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu ako svetové prírodné dedičstvo, ako aj prírodné hodnoty Gombaseckej jaskyne. Súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému je i jaskyňa Silická ľadnica, takisto zaradená do svetového prírodného dedičstva. Medzi negatívne prejavy patrí narušenie jej prirodzeného zaľadnenia v dôsledku zmeny speleoklimatických pomerov po objavení spodných častí jaskyne pozdĺž Čierneho potoka. Na prelome júna a júla 1998 sa vybudoval uzáver prechodu medzi zaľadnenou a nezaľadnenou časťou jaskyne, čím sa okrem stabilizácie speleoklimatických pomerov zabránilo vstupu nepovolaných osôb do Archeologického dómu. Na potrebu vytvorenia „pôvodnej“ termodynamickej bariéry ako jedného z opatrení na ochranu a zachovanie ľadovej výplne poukázali v minulých rokoch viacerí odborníci. Pamätná tabuľa svetového dedičstva a nové značenie národnej prírodnej pamiatky Silická ľadnica je na skalnej stene pred jej vstupným portálom, pretože zaužívané značenie na drevených stojanoch bolo neustále poškodzované.
V roku 1995 sa v jaskyni začali vykonávať ozdravovacie speleoklimatické pobyty. Ich realizáciu, ako aj samotnú prevádzku jaskyne občasne narušuje zaplavovanie jej dolných častí, ktoré však nesúvisí s kolísaním hladiny rieky Bodvy a pravdepodobne ide o dôsledok odvodňovania krasového komplexu Jasovskej skaly a priľahlého územia. Rekonštrukcia elektrickej inštalácie v jaskyni, vrátane výmeny osvetľovacích telies s nižším výkonom, sa vykonala v novembri a decembri 1998. Súčasne sa v zmysle záverov bansko-bezpečnostných kontrol upravila vstupná chodba. Nový vstupný areál sa odovzdal do užívania v septembri 1996. V interiéri vstupnej haly je monument svetového dedičstva. Od mája 1997 je v nej pre verejnosť prístupná stála výstava prezentujúca jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu ako svetové prírodné dedičstvo, a najmä prírodné hodnoty, ochranu, archeologické nálezy, kultúrne pamiatky a históriu Jasovskej jaskyne. Výstava sa pripravila v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva. Pred vchodom do vstupnej haly je umiestnený náučný panel o chiropterofaune. OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA – predstavuje najmenej stabilnú sprístupnenú jaskyňu na Slovensku voči vplyvu návštevnosti na jaskynné prostredie. Z hľadiska jej ochrany je dôležité stanovenie kapacity a režimu návštevnosti tak, aby zmenou speleoklimatických pomerov nedošlo ku korózii aragonitovej výplne následkom kondenzácie vodných pár a zvýšenia obsahu CO2. S cieľom spoznania vplyvu návštevnosti na jaskynné prostredie sa v rokoch 1996 – 1997 monitorovali speleoklimatické zmeny v dôsledku pohybu návštevníkov. Po ich odchode sa zmeny teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu pomerne rýchlo regenerujú. Namerané hodnoty speleoklimatických parametrov nasvedčujú, že počas prítomnosti návštevníkov, ani po ich odchode, vo fáze ochladzovania nenastáva kondenzácia vodných pár na stenách jaskyne ani na aragonitovej výplni. Prípadné snahy o podstatné zvýšenie návštevnosti z titulu zaradenia jaskyne do svetového prírodného dedičstva však môžu spôsobiť vážne problémy pri ochrane tohto unikátneho prírodného javu. Aj v prípade Ochtinskej aragonitovej jaskyne treba opätovne vyhlásiť ochranné pásmo. Na základe detailného geomorfologického výskumu v rokoch 1997 – 1998 sa spresnila genéza jaskynných priestorov. Stropné kupolovité nepravidelné tvary vznikli konvekciou vody, ploché zarovnané stropy zodpovedajú obdobiam stagnácie vodnej hladiny v osobitných podmienkach zvodnenia izolovanej šošovky vápencov vo fylitoch. Nepotvrdil sa názor niektorých zahraničných výskumníkov, že jaskyňa je hydrotermálneho pôvodu. Tomu zodpovedajú i výsledky revízneho mineralogického výskumu z roku 1997. Navyše prispeli k objasneniu podmienok tvorby aragonitovej výplne, pričom sa dokázalo vytváranie aragonitu aj v súčasnosti. Taktiež sa dentifikovali viaceré minerály, ktorých výskyt v jaskyni nebol dovtedy známy. V septembri 1996 sa demontovala väčšina starých neestetických zábran na ochranu aragonitovej výplne. S cieľom zvýšenia priameho dozoru na pohyb návštevníkov v podzemí sa stanovil maximálny počet 10 návštevníkov na jedného sprievodcu. Od decembra 1996 do konca februára 1997 sa v jaskyni vybudovala nová elektroinštalácia s nižším príkonom. V januári 1999 sa inštalovali nové zábrany na ochranu aragonitovej výplne v Čarovnej chodbe, Ježovitej chodbe a Hlbokom dóme. V zníženom mieste Čarovnej chodby sa upravil prehliadkový chodník. Takisto sa upravil povrch vstupnej štôlne do jaskyne. Posledná údržba vstupného areálu, ktorý je v prevádzke od roku 1976, sa vykonala v rokoch 1994 a 1995. Od júla 1996 je v jeho interiéri nová stála výstava, ktorá prezentuje jaskyne na Slovensku, jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu ako svetové prírodné dedičstvo, ako aj prírodné hodnoty, sprístupnenie a ochranu Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Nechýba ani pamätná tabuľa svetového dedičstva. Pre zachovanie jaskynných geosystémov sú v súčasnosti prvoradé praktické ochranárske opatrenia. Ich realizácia však v mnohých prípadoch závisí od odborných poznatkov a výsledkov monitorovania stavu jaskynného prostredia. Preto v súčinnosti s praktickou ochranou treba vykonávať výskumnú a inú odbornú činnosť, ktorá by sa mala upriamiť na prehĺbenie poznatkov o prírodných pomeroch v jaskyniach s dôrazom na dynamiku a stabilitu jaskynných geosystémov. Uvedeným skutočnostiam a zámerom by mali zodpovedať ďalšie činnosti Správy slovenských jaskýň a spolupracujúcich organizácií, ako aj dobrovoľných jaskyniarov pri vykonávaní speleologického prieskumu a iných činností. |
Enviromagazín 4/99