Pri slove jaskyňa si obyčajne predstavíme studené a vlhké podzemné priestory s čarovnými kvapľami, kvapľovými stĺpmi alebo záhadne sa objavujúcimi i miznúcimi potokmi. Prevažná časť ľudí sa s takýmto prostredím stretla len v sprístupnených jaskyniach, ktoré sú vybavené bezpečnými chodníkmi, elektrickým osvetlením a kvalifikovanými sprievodcami. Bežní návštevníci preto hodnoty jaskýň merajú obyčajne len podľa množstva a rôznorodosti sintrových foriem v nich. V skutočnosti však jaskyne predstavujú prostredie, v ktorom sa môže vyskytovať celý rad ďalších zložiek živej i neživej prírody. Tie v mnohých prípadoch znamenajú pre ľudstvo nenahraditeľný zdroj nových poznatkov pre vedu, alebo predstavujú jedinečnú kultúrnu hodnotu.

     Podzemné prostredie jaskýň sa vyvíjalo stáročia počas najmladších geologických dôb v špecifických podmienkach, do určitej miery (ale nie úplne!) izolovaných od procesov panujúcich na povrchu. Postupom času sa v nich vytvorila špecifická funkčná sústava neživých a živých zložiek podzemného prostredia, ktoré sú navzájom stále ovplyvňované a úzko spojené výmenou látok. Hovoríme teda o jaskynných ekosystémoch. Ich zložky tvoria najmä horninové prostredie, tvar priestorov, mechanická či chemická výplň, podzemná voda, ovzdušie a podzemné živočíšstvo. Prvkami zložiek sú napr. jaskynné chodby, podzemné meandre, stalaktity, stalagmity, podzemné jazerá, jedince živočíšnych druhov a pod. Proces vývoja týchto ekosystémov vďaka špecifickému prostrediu, najmä ustálenej teplote, vysokej vlhkosti, absencie vplyvu ročných cyklov, nedostatku svetla a organických látok (potravín), je značne spomalený. Jaskynné ekosystémy sú v porovnaní s povrchovými mimoriadne krehké, labilné a ťažšie obnoviteľné. Citlivejšie reagujú aj na vonkajšie zmeny. Medzi procesmi odohrávajúcimi sa v podzemí a na povrchu existuje pevná väzba, narušenie ktorej môže vyvolať nežiaducu reakciu smerujúcu k poškodeniu, ba i zániku jaskynného ekosystému alebo niektorých z jeho hodnotných zložiek. Zvlášť to platí v krasových územiach, kde sa prevažná väčšina našich jaskýň nachádza. Krasové masívy majú vnútorný sytém odvodňovania, čím sa vody v nich stávajú pomerne rýchlymi prenášateľmi hmoty a energie z povrchu do podzemia. Do krasových jaskýň sa ľahšie dostanú spláchnuté sedimenty a rôzne nežiaduce látky z povrchu, voľné podzemné priestory urýchľujú prietok vôd s veľmi nízkou filtráciou a navyše špecifické mikroklimatické podmienky a nízke zastúpenie živočíchov značne spomaľujú aj samočistiaci proces. Následkom zmien pôdneho pokryvu krasovej horniny môžu nastať aj zmeny režimu CO2, a tým aj funkcia vodných roztokov, čo môže vyvolať ďalšie nežiaduce vplyvy na podzemné ekosystémy. V takom prostredí sa teda jaskynné ekosystémy stávajú zraniteľnejšími, zvyšuje sa rizikový stupeň ich poškodenia alebo zničenia.

     Jaskyne, ich podzemné prostredie sa spravidla vyvíjalo osobitne, od seba izolovane. Preto sa jaskynné ekosystémy často stávajú špecifickými a charakteristickými pre užšie geografické regióny. Najmä ich živá zložka je viazaná na určité prostredie. Zredukovaním migračných možností podzemných živočíchov sa často vytvorili mimoriadne vhodné podmienky pre vznik endemických druhov. Aby sme si vedeli zvoliť správnu metódu ochrany jaskyne a jej ekosystémov (aké zásahy môžeme, resp. nemôžeme dovoliť, aby ekosystémy zostali zachované), je mimoriadne dôležité čo najhlbšie a najdôkladnejšie poznať jednotlivé zložky a prvky jaskynného ekosystému, ich charakter a funkčný režim. Treba poznať ich hodnotu a význam pre človeka (čo chrániť a prečo chrániť v jaskyni).

Zimujúce netopiere v jaskyni (Veľká drienčanská jaskyňa)

     Horninové prostredie a reliéf sú základnými zložkami ekosystému každej jaskyne. S nimi sú funkčne späté a od nich závisia ďalšie zložky, ako voda, ovzdušie, živočíšstvo, výplň. Aj samostatne však môžu predstavovať hodnoty, pretože prevažná väčšina jaskýň je cenným dokladom reliéfotvorných procesov v mladších geologických dobách, mnohé jaskyne sú morfologicky mimoriadne atraktívne, iné (najmä priepasti) sú geologicky cenným prierezom vrstevných sledov horninového prostredia alebo sú v nich sledovateľné štruktúrno-tektonické pomery územia. Horninové prostredie a mikroformy reliéfu jaskyne sú ohrozené najmä ťažbou nerastných surovín. Najmä v krasových oblastiach sa nachádzajú viaceré jaskyne priamo v kameňolomoch alebo v ich blízkosti. Doposiaľ evidujeme 33 prípadov úplného alebo čiastočného zničenia jaskynných priestorov ťažbou nerastnej suroviny, mnohé ďalšie prípady sú však neoverené pre nedostatok informácií alebo nezahlásenia jednotlivých výskytov. Odťažené boli jaskyne napr. v gombaseckom, drienovskom, brekovskom, porubskom kameňolome, v lome pri Vrícku, Vyšnom Slavkove a Honciach. Faunisticky cenná jaskyňa Leontina (Ľudmila) je stále zasypaná haldami gombaseckého lomu. Strety záujmov s ťažobnými organizáciami sú často veľmi zložité, avšak každý prípad výskytu jaskyne v ťažobných priestoroch, ktorá spĺňa kritérium prírodnej pamiatky podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, si vyžaduje osobitné preskúmanie a zhodnotenie z hľadiska ochrany prírody.

Žiaľ, takýto obraz sa ešte stále vyskytuje v jaskyniach - domový odpad na dne priepasti Krulova baňa pri Hačave okres Košice - okolie

     Veľmi citlivou zložkou jaskynného ekosystému je jaskynná výplň, či už ide o mechanické sedimenty alebo o sintrovú (kvapľovú) výzdobu. Spravidla je na ne viazaná aj jaskynná fauna. Jaskynné sedimenty najmä v geneticky starších inaktívnych jaskyniach sú často nositeľmi aj vzácnych kostí, pozostatkov starších živočíchov (vápnité sedimenty jaskýň spravidla veľmi dobre konzervujú aj staršie štvrtohorné kosti), schránok ulitníkov alebo archeologických predmetov. Z vedeckého hľadiska je dôležité, aby časť jaskynných sedimentov zostala neporušená. Žiaľ, nie sú zriedkavé prípady ich neodborného porušenia najmä ilegálnymi zberateľmi archeologických objektov (Ardovská jaskyňa, Archeologický dóm v Silickej ľadnici a mnohé ďalšie jaskyne). Častejšie sú, bohužiaľ, prípady poškodenia kvapľovej výzdoby jaskýň, najmä stalaktitov, stalagmitov, nátekov, sintrových záclon, excentrických útvarov, hráškovitých a jazerných foriem nesvedomitými návštevníkmi. Nepoškodená kvapľová výzdoba je mimoriadne hodnotná, určuje charakter mnohých jaskýň, ktoré sa tak stávajú jedinečným prírodným javom neopakovateľnej vedeckej a kultúrnej hodnoty. Žiaľ, stáva sa čoraz väčšou vzácnosťou. Proti poškodeniu výzdoby by mali jaskyne chrániť uzávery vchodov, no často sú zaznamenané aj prípady ich vylomenia. Výzdoba však môže byť poškodená aj nepriamo, agresívnymi infiltračnými vodami následkom priemyselných exhalátov alebo seizmickými otrasmi od trhavín v neďalekých kameňolomoch. Osobitný prístup ochrany a starostlivosti si vyžadujú jaskyne s občasnou alebo stálou ľadovou výplňou. Ľad v jaskyni je veľmi citlivý na mikroklimatické zmeny, na zmeny v priestorovej konfigurácii jaskyne (odkrytie ďalších priestorov), ale aj na zmeny vegetačného krytu nad jaskyňou. Takto museli byť hermeticky uzavreté napr. spodné priestory Silickej ľadnice, ktoré prúdením teplého vzduchu spôsobili úbytok ľadu vo vyššie položenej časti.

     Kľúčovo dôležitou zložkou jaskynného ekosystému je voda, najmä v krasových oblastiach. Od čistoty a chemického zloženia vody závisí deštrukcia alebo konštrukcia sintrovej výplne, sila korózie (rozpúšťania) materskej horniny, charakter biozložky a od energie vody množstvo jaskynných sedimentov. Pri rozhodovaní o povolení zásahov do jaskýň, pri ich ochrane alebo pri plánovaní hospodárskych aktivít v krasových územiach, je veľmi dôležité poznať režim krasových vôd a brať do úvahy celú vodozbernú oblasť, v prípade potreby aj mimo krasového územia, pokiaľ toky ovplyvňujú krasové masívy. V minulosti sa vyskytli časté prípady priamej degradácie zložiek jaskynných ekosystémov nesprávnym pochopením funkcie vody v krase. Nesprávnou voľbou poľnohospodárskej kultúry v zbernej oblasti pri jaskyni Domica napríklad došlo k opakovanému splachovaniu pôdnej vrstvy do jaskynných priestorov, nadmerná aplikácia umelých hnojív zapríčinila niekoľkoročný ústup troglobiontných živočíchov v jaskyni Podbanište, likvidáciou toxických látok v priepasti Malá Žomboj došlo k čiastočnému znehodnoteniu zásob podzemných vôd. Žiaľ, niektoré prípady pretrvávajú aj v súčasnosti, napr. nesprávnou poľnohospodárskou činnosťou v Ponickom krase je hnojovicou stále znečistený podzemný tok Ponickej jaskyne, a tým aj Oravecká vyvieračka a znečistené sú aj viaceré priepasti. Najcennejšie lokality podzemných krasových vôd sa doporučujú chrániť v zmysle Ramsarskej konvencie o ochrane mokradí. V súčasnosti je vypracovaný spoločný slovensko-maďarský projekt návrhu jaskynného systému Domica-Baradla.

     Jaskynná mikroklíma, jaskynné ovzdušie má špecifický charakter. Je relatívne čisté, bez bežných plynných, kvapalných a tuhých nečistôt povrchu, má vyrovnanú teplotu (v prevažnej väčšine jaskýň približne zodpovedajúcu priemernej ročnej teplote na povrchu) a v krasových oblastiach obsahuje vápnikom, príp. horčíkom bohatý aerosol. Vhodné jaskynné priestory sa využívajú speleoterapeuticky na liečenie chronických a alergických chorôb dýchacích ciest. Jaskynné ovzdušie však výrazne ovplyvňuje aj biozložku, niektoré druhy bezstavovcov napr. citlivo reagujú na zmeny teploty ovzdušia a netopiere na prúdenie vzduchu.

     Medzi najohrozenejšie zložky jaskynného ekosystému patrí fauna jaskýň. Hoci o výlučne jaskynnej faune ťažko hovoriť, pretože najmä mnohé bezstavovce sa okrem jaskynných priestorov vyskytujú aj v drobných dutinách, puklinách, vodou vyplnených litoklázach a póroch hornín (v intersticiálnom, freatickom prostredí), predsa môžeme v našich jaskyniach ohraničiť okruh živočíchov, ktorý počas zložitého vývoja prešiel celým radom adaptácií na podzemné životné prostredie, ako redukciou zrakových orgánov, depigmentáciou a zmenou proporcií tela, hypertrofiou zmyslových orgánov, ale aj predĺžením života, znížením intenzity metabolizmu a pod. Najhodnotnejšie sú z nich pravé troglobionty, t.j. druhy, ktoré celý svoj život prekonávajú v podzemných priestoroch, vrátane rozmnožovania a všetkých vývojových štádií. Cenné sú však aj troglofilné druhy, ktoré sa síce pravidelne vyskytujú v jaskyniach, no radi vyhľadávajú aj im podobné biotopy. Trogloxénne sú druhy náhodné alebo zatúlané do jaskynných priestorov. Naše jaskyne doteraz nie sú biospeleologicky dostatočne preskúmané a prakticky donedávna nebol docenený ani význam živočíšnej zložky jaskynných ekosystémov v ochrane prírody (vyhláška o ochrane živočíchov z roku 1965 neobsahuje ani jeden troglobiont, hoci niektoré z nich sú významnými endemitmi Západných Karpát a pre užšie geografické regióny Slovenska). Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku z rokov 1997 a 1998 vôbec nepočíta s jaskynnými ekosystémami. Jaskynná fauna je však ohrozená aj znečistením vodných tokov, hospodárskymi aktivitami a v ostatných rokoch najmä nesvedomitými zberateľmi, ktorí ich často používajú na obchodovanie. Takým spôsobom bol zdecimovaný stav vzácnych bezstavovcov napr. v Silickej ľadnici a v ďalších jaskyniach najmä na území Slovenského krasu. V súčasnosti môžeme hovoriť približne o 60 druhoch bezstavovcov, ktoré označujeme za veľmi vzácne a ohrozené troglobionty, resp. troglofily slovenských jaskýň. Nájdeme medzi nimi zástupcov ploskulí, máloštetinavcov, ulitníkov, kôrovcov, pavúkovcov, mnohonôžok, hmyzu i cicavcov. Medzi najcennejšie patria napr. kôrovce Niphargus tatrensis (zistený doposiaľ z 8 jaskýň Slovenska) a Synurella intermedia (zistená len v dvoch jaskyniach), vidličiarka Plusiocampa spelaea (pochádzajúca zatiaľ len z jednej jaskyne), šťúrik Neobisium (Blothrus) slovacum (vzácny druh niektorých jaskýň Slovenského krasu), niektoré pavúky, roztoče a chvostoskoky alebo viaceré endemické druhy chrobákov rodu Duvalius (napr. rozšírenie vzácneho endemitu Duvalius goemoeriensis sa viaže len na niekoľko jaskýň južného Slovenska!). Lepší je stav v ochrane netopierov jaskýň, k čomu nás viaže aj Európska dohoda o ochrane netopierov. Netopiere sú druhovo chránené, neustále sledované a ich stav je pravidelne vyhodnocovaný. V jaskynných priestoroch sa však radi zdržiavajú najmä v zime aj ďalšie chránené živočíšne druhy, ako mloky (najmä salamandra škvrnitá), žaby, mačka divá, medveď hnedý, pri vchodoch priepastí často lovia sovy a dravce.

Ekosystémy krasovej krajiny sú veľmi labilné a citlivo reagujú na neuvážené hospodárske zásahy (Drienčanský kras v Revúckej vrchovine)

     Účinná a systematická ochrana jaskynných ekosystémov je veľmi zložitá, čo vyplýva z podstaty ich samotnej zložitosti a špecifičnosti. Ochrana všetkých jaskýň na Slovensku vyplývajúca zo zákona bola len počiatočným krokom k zachovaniu jaskynných ekosystémov, za ktorým nasledovala veľmi náročná mravenčia práca ako: diferenciácia jaskýň podľa ich hodnôt a ohrozenia (z celkového počtu vyše 3800 jaskýň na Slovensku bolo vybratých 420 s návrhom zvýšenej starostlivosti), vypracovanie spoľahlivo fungujúcej modernej databázy jaskýň so všetkými potrebnými údajmi o súčasnom stave a ohrození, zhromažďovanie informácií, posudzovanie vhodnosti zásahov a zabezpečovanie praktickej starostlivosti o jaskyne (uzatváranie vchodov najvýznamnejších a najohrozenejších jaskýň, ich označenie štátnym znakom a textovými tabuľami a pod.). Podľa naliehavosti sa súbežne spracúvajú ochranné pásma v okolí jaskýň, ekosystémy, ktoré sú ohrozené najmä hospodárskou činnosťou alebo ťažbou nerastných surovín (v roku 1998 bolo spracovaných 14 projektov ochranných pásiem, v tomto roku sa plánuje vypracovať ďalších 10). Pre existujúce pevné väzby medzi ekosystémami v podzemí a na povrchu najmä v krasových územiach je však veľmi dôležitá komplexná územná ochrana vzťahujúca sa podľa možnosti na celú vodozbernú oblasť krasového územia. Labilnosť ekosystémov v krase a nevyhnutnosť ich komplexnej ochrany však ani v súčasnosti ešte nedocenili mnohí predstavitelia hospodárskych organizácií, ale žiaľ, ani viacerí pracovníci štátnej správy ochrany prírody (kompetentné úrady sa často nečinne pozerajú na znečistenie v krasových územiach či jaskyniach, ale vyskytol sa aj prípad nepochopenia prípravy komplexnej územnej ochrany ohrozenej krasovej krajiny zo strany vyšších orgánov). Zo strany odborných organizácií na ochranu a starostlivosť o jaskyne sú veľmi dobré podmienky vytvorené na Správe slovenských jaskýň, ktorá spravuje verejnosti sprístupnené a geneticky s nimi súvisiace jaskyne. Využitím početných návštevníkov prostredníctvom sprievodcov i náučných chodníkov pri jaskyniach Správa nezastupiteľnú úlohu hrá aj vo výchove, pri šírení myšlienok ochrany krasu a jaskýň. Práve v tejto oblasti cítime rezervy, žiadalo by sa väčší dôraz klásť na osvetovú činnosť v radoch mládeže a miestneho obyvateľstva, ako aj zamestnancov hospodárskych organizácií v krasových oblastiach a v ich okolí. Veľmi významnú úlohu v propagácii ochrany jaskýň zohráva aj Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a členovia dobrovoľných jaskyniarskych organizácií, poriadaním výstav, besied, ako aj relácií v masmédiách. V súčasnom období registrujeme narastajúci tlak rôznych foriem ľudských aktivít na krasovú krajinu, a tým aj na jaskynné ekosystémy. Je teda najvyšší čas, aby si všetci tí, ktorí s nimi prichádzajú do styku, uvedomili ich mimoriadne vedecké a kultúrne hodnoty, ale aj ich neobyčajne vysokú zraniteľnosť a labilnosť. Len tak ich môžeme zachrániť pre budúce generácie.