Imisná situácia

 
 

     Lokálne znečistenie ovzdušia

      Zhodnotenie lokálneho znečistenia ovzdušia podľa imisných limitov, v zmysle ktorých nesmú byť priemerné polhodinové (IHk) a priemerné denné (IHd) koncentrácie znečisťujúcich látok v priebehu roka prekročené viac ako v 5 % prípadov v roku je nasledovné:

   Oxid siričitý
   V roku 1995 nebola zaznamenaná výrazná zmena znečistenia ovzdušia oxidom siričitým. Na celom Slovensku sa nevyskytol prípad prekročenia imisného limitu.

   Oxidy dusíka
   Krátkodobý imisný limit (priemerná polhodinová koncentrácia) IHk 200 µg.m-3 bol prekročený v oblastiach Bratislava (Trnavské mýto), Banská Bystrica (Lux) a Žilina (Veľká Okružná). Imisná hodnota IHd priemernej dennej koncentrácie 100 µg.m-3 bola prekročená na staniciach v Bratislave (Trnavské mýto - 59,4 % dní v roku, Turbínová - 8 % dní v roku), v Banskej Bystrici (Lux - 23,5 % dní v roku), v Žiline (Veľká Okružná - 25,9 % dní v roku, Vlčince - 13,5 % dní v roku). Priemerné ročné koncentrácie prekročili ročný imisný limit IHr 80 µg.m-3 v Bratislave (Trnavské mýto) a v Žiline (Veľká Okružná).

 

 

Graf č.II.5 Vývoj priemerných ročných koncentrácií NOx na vybraných monitorovacích staniciach (Zdroj: SHMÚ)
 

Tabuľka č.II.2 Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v SR a ich podiel na emisiách znečisťujúcich látok (REZZO 1) za rok 1995
 
Por. číslo
TZL (%)
Zdroj
SO2 (%)
Zdroj
NOx (%)
Zdroj
CO (%)
Zdroj
1
29,65
Vých. Železiarne a.s. Košice
21,75
SEZ a.s. Nováky
24,75
Vých. Železiarne a.s. Košice
75,54
Vých. Železiarne a.s. Košice
2
15,9 
SEZ a.s. Vojany
12,40
SEZ a.s. Vojany
15,84
SEZ a.s. Vojany
3,02
ZEOCEM š.p. Cementáreň Bystré
3
4,38
SEZ a.s. Nováky
10,70
Slovnaft a.s. Bratislava
14,88
SEZ a.s. Nováky
2,36
Chemko š.p. Strážske
4
3,26
Slovenské lúčobné závody a.s. Hnúšťa
3,02
Vých. Železiarne a.s. Košice
5,08 
Slovnaft a.s. Bratislava
2,34
CEMMAC a.s. Horné Sŕnie
5
3,02
Gemercukor a.s. Rimavská Sobota
3,02
SEZ š.p. Tepláreň Žilina
3,21
SEZ a.s. Tep.energetika Košice
1,73
OFZ a.s. Istebné- prevádzka Široká
6
2,11
Bukóza a.s. Vranov nad Topľou
2,84
Kovohuty a.s. Krompachy
2,20
Chemko š.p. Strážske
1,28
ŽELBA š.p. Nižná Slaná
7
1,95
Slovnaft a.s. Bratislava
2,52
Chemko š.p. Strážske
2,13
Duslo a.s. Šaľa
0,92
Železiarne Podbrezová a.s.
8
1,86
Novácke chemické závody a.s. Nováky
2,47
Bukóza a.s. Vranov nad Topľou
1,66
Bukóza a.s. Vranov nad Topľou
0,88
SEZ a.s. Nováky
9
1,78
Chemes a.s. Humenné. 
2,42
SEZ š.p. Tepláreň Martin
1,59
Severoslovenské celulózky a papierne š.p. Ružomberok
0,85
Slovmag a.s. Lubeník
10
1,62
Chemko š.p. Strážske
2,14
Duslo a.s.Šaľa
1,30
SEZ š.p. Tepláreň Martin
0,76
Novácke chem.závody a.s. Nováky
11
1,53
Duslo a.s. Šaľa
2,10
Severoslov. celulózky a papierne š.p. Ružomberok
1,30
SEZ š.p. Tepláreň Žilina
0,72
Kovohuty a.s. Krompachy
12
1,38
Severoslovenské celulózky a papierne š.p.Ružomberok
1,92
Juhoslovenské celulózky a papierne š.p. Štúrovo
1,28
Juhoslovenské celulózky a papierne š.p. Štúrovo
0,63
Vápenka Werk 7 s.r.o. Nové Mesto n/V
13
0,91
OFZ a.s.Istebné - prevádzka Istebné a.s.
1,48 
Želba š.p. Nižná Slaná
1,09
Železiarne a.s. Podbrezová 
0,53
SPP š.p. Jablonov nad Turnou
14
1,80
Koželužne Bošany 
1,21
Chemes a.s. Humenné
1,06
SPP š.p. Nitra - Ivánka
0,46
IZOMAT š.p. Nová Baňa
15
0,78
Bučina a.s. Zvolen
1,08
ZSNP a.s. Energetika Žiar nad Hronom
0,94
SPP š.p. Veľké Kapušany
0,45
SPP š.p. Veľké Kapušany
16
0,75
Vihorlat s.r.o Snina
1,02
ZEZ š.p. Bratislava, Výhrevňa Juh
0,90
CHEMES a.s. Humenné
0,44
Severoslovenské celulózky a papierne š.p. Ružomberok
17
0,72
Považské strojárne a.s. Považská Bystrica
Považské strojárne a.s. Považská Bystrica
0,83
SPP š.p. Veľké Zlievce
0,43
SPP š.p. Veľké Zlievce
18
0,69
Potravinársky kombinát a. s. Trebišov
0,95
SEZ a.s.Tepl.energetika Košice
0,76
SSE š.p. Tepláreň Zvolen
0,38
Vápenka Tisovec š.p. Tisovec
19
0,67
Finis a.s. Spišská Nová Ves
0,94
SSE š.p. Tepláreň Zvolen
0,75
SPP š.p. Jablonov nad Turnou
0,37
HIROCEM a.s. Rohožník
20
0,63
Cebo Holding Slovakia a.s. Partizánske
0,65
Levitex a.s. Levice
0,74
ZSNP a.s. Energetika Žiar nad Hronom
0,37
SEZ a.s. Vojany
Spolu
73,68
 
82,70 
 
82,29
 
94,46 
 
Zdroj: SHMÚ
 

    Polietavý prach

    Krátkodobý imisný limit IHk 500 µg.m-3 nebol v roku 1995 prekročený ani v jednej lokalite na Slovensku. Naproti tomu denné koncentrácie polietavého prachu prekračovali hodnotu IHd 150 µg.m-3 v Banskej Bystrici (Lux - 5,8% dní v roku) v Prievidzi (8,9% dní v roku) a Jelšave (9,0% dní v roku). Znečistenie ovzdušia polietavým prachom nad úroveň ročného imisného limitu IHr 60 µg.m-3 sa vyskytlo v Bratislave (Kamenné námestie), vo viacerých lokalitách stredného Slovenska , ďalej v Rudňanoch, Jelšave a Košiciach.

 

 

Graf č.II.6 Vývoj priemerných ročných koncentrácií polietavého prachu na vybraných monitorovacích staniciach
 menej ako 50% meraní Zdroj: SHMÚ

 
 

    Indexy znečistenia ovzdušia (IZO)

    Komplexnejšiu klasifikáciu znečistenia ovzdušia poskytuje vyhodnotenie indexov znečistenia ovzdušia, pri ktorých sa uvažuje kumulatívny efekt vybraných škodlivín. Spomedzi 23 vyhodnotených lokalít Slovenska podľa indexovej klasifikácie znečistenia ovzdušia len 9 patrí medzi oblasti s veľkým znečistením (index znečistenia nad 2), čo je rovnaký počet ako v minulom roku. Pre vzájomné porovnanie úrovne znečistenia ovzdušia čo najväčšieho počtu oblastí na Slovensku sa indexy znečistenia ovzdušia vyhodnotili len z troch hlavných škodlivín (SO2, NOx a polietavý prach), ktoré sa monitorujú na väčšine staníc (tabuľka č. II.3.). Pri hodnotení stupňa znečistenia ovzdušia podľa indexovej klasifikácie sa postupovalo tak, že sa daná lokalita klasifikovala podľa najväčšieho indexu znečistenia, ktorý vo väčšine prípadov dosahujú hodnoty indexu denného znečistenia (IZOd).

 

Tabuľka č.II.3 Vývoj indexov znečistenia ovzdušia na vybraných monitorovacích staniciach

 

Oblasť 
Stanica 
IZOr
IZOd
IZOk
1993 1994 1995 1993 1994 1995 1993 1994 1995
Bratislava Mamateyova 1,8 1,8 1,6 2,3 1,7 1,8 1,1 0,9 0,7
Trnavské mýto 3,6 2,8   5,0 4,2    3,0 2,6   
Turbínová 1,9 1,5 1,5 3,3 1,8 2,0 1,6 0,9 0,7
Kamenné námestie 1,9 2,0 2,5 2,5   2,2 1,1 1,0 0,9
Senica   1,3 1,4 1,4 1,2   1,2 0,4 0,7 0,6
Šaľa     0,6 0,5   1,3 1,4   0,6 0,5
Banská Bystrica Lux 2,3 2,3 2,7 4,8 4,3 3,4 2,3 2,3 1,3
Ružomberok Sihoť 2,4 2,5 2,1 3,0  2,6 2,2 1,2 1,3 0,8
Žiar nad Hronom Žiar nad Hronom 1,6 1,6 1,9 2,2 1,6 1,9 0,8 0,7 0,7
Lovčica 1,3 1,4 0,9 1,2 1,3 2,0 0,4 0,5 0,4
Horná Nitra Prievidza 2,6 2,3 2,5 3,1 2,5 2,7 1,3 1,1 1,0
Handlová   1,5 1,5   1,6 1,7   0,7 0,7
Bystričany 2,3 2,0 1,6 3,0 2,2 1,7 1,2 0,9 0,7
Žilina Veľká Okružná 3,2 2,6 2,6 4,3 3,1 3,0 2,1 1,5 1,1
Vlčince 2,7 2,4 2,3 3,7 2,8 2,8 1,6 1,3 1,2
Hnúšťa   1,8 1,4 1,6 2,0 1,4 1,7 0,9 0,7 0,6
Košice Podhradová 1,5 1,1 0,9 2,8 1,5 1,0 1,2  0,7 0,6
Štúrova 2,2     2,5     1,0    
Veľká Ida   2,0     2,2     0,9  
Rudňany   2,4 1,7 2,1 2,6 1,7 1,2 1,3 0,8 0,6
Jelšava   1,5 1,7 2,2 1,6 1,5 2,2 0,7 0,7 0,8
Prešov   2,4 2,2 2,0 2,6 2,4 2,0 1,1 1,2 0,7
Krompachy     1,4 1,6   1,2 1,8   0,6 0,6
Svit     1,3 1,2   1,2 1,1   0,6 0,4
Strážske     1,2 1,2   1,2 1,1   0,5 0,5
Vranov nad Topľou     1,4 1,7   1,4 1,9   0,7 0,7
Humenné     1,2 1,2   1,3 1,1   0,6 0,5
Zdroj: SHMÚ

    Okrem staníc uvedených v tabuľke č. II.3 sa ovzdušie monitorovalo v roku 1995 ešte na nasledovných staniciach:

   Vzhľadom na skutočnosť, že na uvedených staniciach boli monitorované len 2 škodliviny, nebolo na nich IZO možné vyhodnotiť.
 

    Ťažké kovy v polietavom prachu

    V tabuľke č. II.4 je uvedený prehľad priemerných ročných koncentrácií vybraných ťažkých kovov v polietavom prachu vo vybraných lokalitách v rokoch 1994 a 1995. Oproti minulému roku sa začalo monitorovanie olova a kadmia v Žiline. Nemonitorovalo sa v Handlovej, Prievidzi a Košiciach. V oblasti Bratislavy, Ružomberku a Strážskeho je pozorované mierne zlepšenie. V oblasti Richnavy bol zaznamenaný pokles koncentrácií kadmia a nárast koncentrácií olova.

 

 

Tabuľka č.II.4 Priemerné ročné koncentrácie vybraných ťažkých kovov v polietavom prachu v rokoch 1994 a 1995 (ng/m3)

 

Lokalita Stanica
Olovo
Kadmium
1994 
1995
1994 
1995 
Bratislava Koliba
39
38
0,8
0,9
Turbínová
54,9
44
1,2
1,0
Kamenné námestie
57
40
1,0
0,6 
Trnavské mýto
53
58
0,9
0,8
Mamateyova
36
36
0,9
0,8
Banská Bystrica Lux
33
37
0,7
0,7
Horná Nitra Prievidza
37
 
0,8
 
Handlová
31
 
0,8
 
Žilina  
43
 
1,1
Ružomberok Sihoť
40
18
0,9
0,7
Košice KÚNZ
40
 
4,0
Veľká Ida
63
 
5,1
 
Strážske  
25
17
0,9
0,7
Richnava  
140 
210 
38,2
8,1 
Zdroj: SHMÚ

 
 

   Regionálne znečistenie ovzdušia

   Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry (vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky v priemere asi 1000 m) krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných zdrojov. Slovenská republika sa nachádza v strede Európy na okraji s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia na tomto kontinente. V roku 1995 bolo na území SR v činnosti 7 staníc na monitorovanie regionálneho znečistenia a chemického zloženia zrážkových vôd.

 

Sieť regionálnych staníc SR

Zdroj: SHMÚ

 

 
 

   Regionálne koncentrácie oxidu siričitého a síranov

   V roku 1995 sa regionálna úroveň koncentrácií oxidu siričitého pohybovala v rozpätí od 1,2 (Chopok) do 6,4 µg.m-3 (Mochovce), čo predstavuje na väčšine vyššie položených staníc hodnoty mierne nižšie ako v roku 1994, avšak na staniciach s nižšou nadmorskou výškou sú hodnoty väčšinou vyššie. Horná hranica tohto rozpätia predstavuje 64 % z hodnoty kritickej úrovne oxidu siričitého (kritická úroveň pre les a prirodzenú vegetáciu je 10 µg.m-3 a pre poľnohospodárske plodiny 15 µg.m-3). Koncentrácie síranov v aerosóle (polietavom prachu) boli v roku 1995 na väčšine staníc nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Regionálna úroveň síranov na Chopku bola 0,8 µg S.m-3, na ostatných vyššie situovaných staniciach menej ako 2 µg S.m-3, nížinné stanice Topoľníky a Milhostov prevyšovali hodnotu 2 µg S.m-3 , podobne ako Mochovce. Pomer koncentrácií síranov a oxidu siričitého, vyjadrený v síre, predstavuje interval 0,4 - 0,8. Percentuálne zastúpenie síranov na celkovej hmotnosti polietavého prachu bolo 20-27 %. Atmosferický aerosól nížinných staníc (Topoľníky a Milhostov) obsahoval 20-21 % síranov, na staniciach s vyššími nadmorskými výškami percentuálny obsah síranov narastal.

 
 

    Regionálne koncentrácie oxidov dusíka

    Koncentrácie oxidov dusíka na regionálnych staniciach, vyjadrené ako NO2-N sa pohybovali v rozpätí 1,3 - 3,6 µg N.m-3 s najnižšou ročnou priemernou hodnotou na Chopku 1,3 µg N.m-3, mierne vyššou na Starine 1,9 µg N.m-3 a hodnotami vyššími ako 2 µg N.m-3 na ostatných staniciach. V nížinnej stanici Milhostov a Topoľníky koncentrácie prekračovali 3 µg N.m-3 . Kritická úroveň koncentrácie oxidov dusíka (9 µg N.m-3 platná pre všetky ekosystémy) nebola na žiadnej regionálnej stanici v roku 1995 prekročená.

 
 

    Ťažké kovy v polietavom prachu

    V tabuľke č.II.5 sú uvedené koncentrácie ťažkých kovov v polietavom prachu na regionálnych staniciach v rokoch 1994 a 1995. Koncentrácie zinku, medi a niklu v polietavom prachu boli najvyššie na stanici Mochovce a dosahovali oproti ostatným staniciam rádové rozdiely.

Tabuľka č. II. 5 Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov v polietavom prachu (ng/m3)
 
Stanica
Pb
 
Mn
 
Cu
 
Cd
 
Zn
 
Ni
 
V
 
Cr
 
1994 1995 1994 1995 1994 1995 1994 1995 1994 1995 1994 1995 1994 1995 1994 1995
Mochovce 19,9 18,7 9,0 9,0 3,3 17,2 0,7 0,7 28,0 221,3 4,5 190,1 5,3 3,2 5,3 1,1
Topoľníky 19,9 21,3 9,8 8,8 4,4 3,9 0,5 0,8 28,7 33,5 6,4 7,1 5,8 5,5 5,8 2,1
Milhostov 27,4 29,0 9,6 9,1 4,0 7,6 1,0 1,2 34,8 79,7 6,9 45,5 4,4 2,0 4,4 1,4
Starina 17,6 18,1 7,5 6,0 5,1 2,9 0,8 0,9 19,6 20,1 7,9 10,3 1,5 2,0 1,5 1,8
Stará Lesná 15,9 18,8 6,0 5,5 3,9 5,1 1,9 0,7 28,1 43,9 3,6 2,4 2,7 1,6 2,7 0,9
Liesek 11,4 10,3 10,6 8,7 1,9 2,3 0,5 0,4 23,2 23,0 5,9 10,5 3,2 2,3 3,2 1,3
Zdroj: SHMÚ