Vplyv dopravy na životné prostredie

Vplyv dopravy na životné prostredie

Dopravno-urbanistická charakteristika

Výsledným produktom vzájomne sa ovplyvňujúceho vývoja urbanistických aktivít a dopravných koridorov je súčasný stav, ktorý je možné definovať nasledovne:

hlavný koridor severný, západo - východný dopravný a súčasne urbanistický koridor Bratislava - Trenčín - Žilina - Košice, ktorý prechádza cez okres Považská Bystrica a je zaradený do európskej dopravnej siete ako koridor Va a VI.
Tento koridor tvoria: navrhovaná diaľnica Dl, cesta I/61, III/507 a žel. trať č. 120 (Bratislava – Žilina).

regionálny koridor (sever - juh) tvorí cesta II/517 (Považská Bystrica - Domaniža - Rajec).

Základné údaje o dopravnej infraštruktúre

Sieť pozemných komunikácií okresu Považská Bystrica sa skladá z ciest I., II. a III. triedy, z úseku navrhovanej diaľnice D1, siete miestných a účelových komunikácií.

Tab.č. 67: Prehľad o dĺžkach ciest na území okresu Považská Bystrica

P.č.	Cesta č.	Pomenovanie cesty	Dĺžka cesty namer. (km)
1.	61	Bratislava - Žilina E50, E75	16,582
2.	06138	Plevník - Drienové - Dolina	3,282
3.	06150	D.Lieskov - Pružina - Domaniža	18,191
4.	06152	D.Lieskov - Slopná	0,690
5.	06153	D.Lieskov - H.Lieskov	1,735
6.	06154	Tŕstie - Podskalie	1,500
7.	06155	Pružina - Ďurďové	3,625
8.	06156	P.Bystrica - Horný Moštenec	4,600
9.	06157	Pov.Teplá - Vrchteplá	9,103
10.	06158	Kostolec	0,952
11.	06159	Pov.Teplá - žel.stanica	0,443
12.	06171	Pružina - Chmelisko	1,120
13.	06172	Pružina - Priedhorie	1,529
14.	06173	Plevník - Drienové	2,607
15.	507	Gabčíkovo -Púchov - Žilina	16,836
16.	50728	Považské Podhradie	1,761
17.	50733	Šebešťanová	0,291
18.	50747	Udiča - Upohlav	1,097
19.	50748	Udiča - Horná Mariková	19,281
20.	50749	Hatné - Klieština	1,829
21.	50750	Podvažie - Papradno - Podjavorník	18,241
22.	50763	D.Mariková - Kátlina	2,845
23.	50764	D.Mariková - Besné	1,768
24.	50765	Udiča - Uhry	0,163
25.	50766	Podvažie	0,163
26.	517	Pov.Bystrica - Rajec	19,028
27.	5171	P.Bystrica - Milochov	7,550
28.	5172	P.Bystrica - Podmanín	2,400
29.	5173	P.Bystrica - Zemiansky Kvášov	1,425
30.	5174	P.Bystrica - Praznov	1,875
31.	5175	Prečín - Bodiná	4,625
32.	5176	Počarová	1,633
33.	5177	Prečín - Zemianska Závada	3,564
34.	51710	Malé Lednice	0,977
Cesty v okrese Považská Bystrica c e l k o m			174,268
Cesty I. tr. (61) a súčasne európ. významu (E50, E75) s p o l u			16,582
Cesty II. tr. (507, 517) s p o l u			35,864
Cesty III. tr. s p o l u			121,822

Zdroj: Okresná správa ciest Považská Bystrica

Tab.č. 68: Súčasné parametre cestnej siete okresu Považská Bystrica

Okres-kraj	Rozloha v km²	Počet obyvateľov	Cesty spolu	Hustota cestnej siete
Okres-kraj	Rozloha v km²	Počet obyvateľov	Cesty spolu	km/ km²	km/1000 obyv.
Trenčiansky kraj	4501	609 828	1 798,416	0,3995	2,949
Považská Bystrica	462,98	609 828	1 798,416	0,3995	2,949
SR	49 435,85	5 398 657	17734	0,3587	3,2847

Zdroj: Okresná správa ciest Považská Bystrica

Tab.č. 69: Počet evidovaných vozidiel

Rok	Počet evidovaných vozidiel
1997	18 229
1998	17 403
1999	16 471
2000	16 653

Zdroj: PZ Považská Bystrica

Tab.č. 70: Skladba evidovaných vozidiel r. 2000

Druh	Počet
osobné	12 109
motocykle	747
nákladné	981
autobusy	112
špecialne	528
traktory	449
ťahače	39
pripojne	1 648
nedané do zoznamu	40
S p o l u	16 653

Zdroj: PZ Považská Bystrica

Hlavnou komunikáciou v skúmanom území je cesta I/61, ktorá tu plní niekoľko významných funkcií vyplývajúcich z jej polohy. Jej význam spočíva v tom, že je:

súčasťou multimodálneho dopravného koridoru č.V a súčasťou siete TEM,
medzinárodným cestným ťahom E50, E75,
hlavným západo-východným a severo-južným prepojením cez Slovensko,
hlavnou komunikačnou tepnou Považskej Bystrice,
ako nulový variant pri skúmaní koridorov diaľnice D-l v úseku Sverepec - Vrtižer.

Ďalšími významnými komunikáciami sú cesta II/507 spájajúca Žilinu s Púchovom po pravej strane Váhu a predovšetkým cesta II/517 zabezpečujúca prepojenie Považskej Bystrice cez Prečín, Domanižu na Rajec.
Odhad vývoja dopravnej situácie v meste bez diaľnice D1 spracoval Dopravoprojekt a rozpracované boli v Dopravno - inžinierskych podkladoch Enviconsult.

Tab.č. 71: Intenzity na hlavnej dopravnej sieti územia (nulový variant)

Cesta	Úsek	Dľžka km	1995	2005	2010	2015	2025	2035
I/61	Sverepec-zač. iv. Pov. Bystrica	3,60	10 662	17 523	21 416	23 772	25 480	29 352
	zač. iv. Pov. Bystrica-križ. s II/51	1,40	10 882	17 688	21 617	23 994	25 718	29 627
	križ. s II/517-koniec iv. P. Bystrica	1,70	8 619	14 034	17 151	19 038	23 076	26 536
	koniec iv. P. Bystrica - Vrtižer	2,35	9 323	15 287	18 716	20 774	22 268	25 653
II/517	križ. s II/507 – Kukučínova	0,85	10 270	12 423	14 552	16 444	19 921	22 909
	Kukučínova – križ. s I/61	0,35	14 114	19 956	23 378	26 417	32 042	36 893
	križ. s I/61 – Podmanín	2,27	10 518	13 315	15 597	17 625	21 378	24 614
	Podmanín – koniec úseku	2,35	3 074	3894	4 561	5 153	6 251	7 385

Zdroj: Enviconsult ZA

iv – intravilán

Legenda pre tabuľku a nasledovné grafy

intenzita je podľa normy prípustná

prípustná intenzita je prekročená pri rýchlostiach 30-40 km/hod

prípustná intenzita je prekročená už aj pri minimálnej rýchlosti

V súčasnosti zostáva otvorený úsek trasy dialnice v meste Považská Bystrica, kde je posudzovaných 6 variantov, z ktorých jeden má dve modifikácie. V súčasnej dobe sa vykonáva pripomienkové konanie k spracovanej dokumentácii.
Cez územie okresu prechádza železničná trať č. 120, ktorá je zaradená do zoznamu medzinárodných železničných magistrál a najdôležitejších trás medzinárodnej kombinovanej dopravy podľa dohôd AGC a ACTC. Trať bude nutné modernizovať na traťovú rýchlosť U 140 - 160 km/hod., čím sa zvýši jej dopravný význam. V súčasnom stave vykazuje výkonové rezervy vzhľadom k nízkej ekonomickej výkonnosti štátu. Intenzitu hluku zo železničnej dopravy sme nezískali. Na lazoch nie je prístupová cesta vždy najľahšia

Negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie

Súčasťou prepravného procesu sú javy negatívne pôsobiace na prírodné a sídelné prostredie ako priame vplyvy – bezprostredne pôsobiace na sídelné prostredie a ľudskú populáciu možno označiť dopravnú nehodovosť. Na zhoršenie zdravotného stavu ľudskej populácie – prostredníctvom hluku, exhalátov a vibrácií – pôsobí prepravný proces sprostredkovanou formou. Ďalším negatívnym produktom dopravy sú odpady produkované technickou základňou dopravy.
Prvotné hodnotenie dopravnej nehodovosti vykonáva Policajný zbor (Okresné riaditeľstvo PZ Považská Bystrica). Bilancia dopravnej nehodovosti za okres Považská Bystrica je vyjadrená v nasledujúcich tabuľkách.

Tab. č. 72: Počet dopravných nehôd za roky 1999 a 2000

Tab. č. :Počet dopravných nehôd za roky 1999 a 2000
Ukazovateľ	rok 1999	rok 2000	rozdiel
Počet nehôd	596	517	-79
Počet usmrtených	5	7	2
Počet ťažko zranených	43	20	-23
Počet ľahko zranených	118	95	-33
Celková škoda/100 Sk	242 679	286 747	44 068

Tab. č. 74: DN zavinené vodičom motor. vozidla

Príčina	rok 1999	rok 2000	rozdiel
rýchlosť	69	91	22
predchádzanie	17	6	-11
prednosť	62	42	-20
spôsob jazdy	238	183	-55
tech.závada	1	1	0
porušenie zákl.povin.	155	132	-23
Druh vozidla	r.1999	rok 2000	rozdiel
malý motocykel	2	4	2
motocykel	4	5	1
osobný automobil	409	330	-79
nákladný automobil	69	47	-22
autobus	10	6	-4
traktor	0	1	1
bicykel	0	0	0
ost.druhy vozidiel	48	62	14

Zdroj: PZ Považská Bystrica

Tab. č. 73: Prehľad vybraných štatist. údajov dopr. nehôd za roky 1999 a 2000

Zavinenie DN	rok 1999	rok 2000	rozdiel
Deň a hodina DN	rok 1999	rok 2000	rozdiel
pondelok	89	75	-14
utorok	82	74	-8
streda	89	79	-10
štvrtok	86	71	-15
piatok	124	92	-32
sobota	74	79	5
nedeľa	52	47	-5
01 – 05 hod.	30	16	-14
05 – 09 hod.	93	96	3
09 – 13 hod.	160	137	-23
13 – 17 hod.	157	131	-26
17 – 21 hod.	99	81	-18
21 – 01 hod.	50	48	-2
nezistená hod.	7	8	1

Tab. č. 75: Prehľad nehodovosti na komunikáciach okresu Považská Bystrica v roku 2000

Celkový prehľad
Cesta	Počet	Usmrtení	Ťažko zran.	Ľahko zran.
Celkom	517	7	20	95
Diaľnice	0	0	0	0
Cesty I.tr.	174	3	5	40
Cesty II.tr.	117	3	6	22
Cesty III.tr.	62	0	7	16
nesledované	101	1	2	15
poľné a lesné	2	0	0	0
účelové	61	0	0	2

Zdroj: PZ Považská Bystrica

Tab. č. 76: Rozbor podľa druhu a čísla komunikácie v roku 2000

Cesta	Druh (P36)	Počet	Usmrtení	Ťažko zran.	Ľahko zran.
61	1	174	3	5	40
507	2	38	3	5	10
517	2	79	0	1	12
06148	3	1	0	0	0
06150	3	7	0	0	4
06153	3	1	0	0	1
06156	3	2	0	0	1
06157	3	7	0	1	0
50733	3	1	0	0	0
50748	3	11	0	2	3
50749	3	1	0	1	0
50750	3	14	0	2	2
5171	3	8	0	1	3
5172	3	3	0	0	0
5174	3	4	0	0	2
5175	3	1	0	0	0
5177	3	1	0	0	0
	6	101	1	2	15
	7	2	0	0	0
	8	61	0	0	2

Zdroj: PZ Považská Bystrica

V okrese sú nehodové úseky, kde hustota nehôd na kilometer je viac ako 10:

Orlovský most – križovatka Elán
Hlavná križovatka – križovatka Rozkvet
Motokrosový areál – Sverepec
Zárez – BČ Slovnaft – hl. križovatka – Hotel Manín
Hotel Manín – kostol

Rozbor stavu kvality ovzdušia

Zhodnotenie stavu čistoty ovzdušia na základe meraní uskutočnených hygienickou službou vo voľnom ovzduší je v tab.č. za roky 1997, 1998, 1999, 2000. Celkový trend vývoja kvality ovzdušia sa javí ako pozitívny.

Tab.č. 77: Koncentrácia škodlivín vo voľnom ovzduší podľa výsledkov ŠZU

Por. č.	O b e c	Počet odber. ciest	Počet vzoriek	Druh škodliviny	Aritmet. priemer	Minimál. hodnota	Maximál. hodnota	NPK	Počet vzoriek prekrač. NPK v I
v roku 1997
1. 2. 3.	Považská Bystrica Považská Bystrica Považská Bystrica	1 1 10	139 139 111	SO₂ NO_x prašný spád	16,2 51,9 4,4	4,3 11,0 0,7	80,3 156,6 12,4	150 100 12,5	0 2,9 0
v roku 1998
1. 2. 3.	Považská Bystrica Považská Bystrica Považská Bystrica	1 1 10	144 144 116	SO₂ NO_x prašný spád	6,7 47,2 2,6	pod LOD 12 0,5	27,3 124,2 6,7	150 100 12,5	0 1,3 0
v roku 1999
1. 2. 3.	Považská Bystrica Považská Bystrica Považská Bystrica	1 1 10	84 84 117	SO₂ NO_x prašný spád	6,1 42,6 3,5	pod LOD 17,5 0,6	45,6 109,5 6,5	150 100 12,5	0 2,3 0
v roku 2000
1. 2. 3.	Považská Bystrica Považská Bystrica Považská Bystrica	1 1 10	132 132 116	SO₂ NO_x prašný spád	4,3 51,7 2,5	2,4 28,0 0,6	7,1 89,6 6	150 100 12,5	0 0 0

Zdroj: ŠZÚ Považská Bystrica

Výpočet imisií z dopravy bol vykonaný Enviconsultom Žilina prostredníctvom imisnej štúdie. Prehľad celkovej tvorby emisií v t/rok na diaľnici, zostatkovej dopravy na sprievodných komunikáciach a porovnanie hodnôt s nulovým variantom je v nasledovnej časti kapitoly.

Tab.č. 78: Sumárna tabuľka celkovej produkcie škodlivín v t/rok

Variant	CO t/rok				NO_x t/rok
Variant	1999	2005	2015	2035	1999	2005	2015	2035
II/507	149,83	100,40	60,92	21,14	27,32	30,37	29,38	28,73
II/517	350,50	237,86	141,71	45,95	54,90	67,82	62,98	57,63
I/61	833,17	627,02	378,76	107,37	147,26	172,17	159,69	131,37
spolu VO	1 333,50	965,28	581,39	174,46	229,48	270,36	252,05	217,73
zost.dopr.V1a		576,70	343,46	106,89		16087	151,92	136,23
diaľnica V1a		213,23	137,15	33,70		119,91	108,54	71,92
spolu V1a		789,93	480,61	140,59		280,78	260,46	208,15
zost.dopr. V2a		621,56	371,30	112,58		172,36	162,68	143,40
diaľnica V2a		298,34	188,41	46,71		161,90	150,84	100,90
sp. V2a s križ.		919,90	559,71	159,29		334,26	313,52	244,30
zost.dopr. V2a		576,70	343,46	106,89		160,87	151,92	136,23
diaľnica V2a		195,54	125,78	30,93		110,02	99,67	66,17
sp. V2a bez križ.		772,24	469,24	137,82		270,89	251,59	202,40
zost.dopr. V4a		547,53	336,57	102,23		154,77	150,85	130,97
diaľnica V4a		428,04	267,60	64,16		239,11	208,42	132,71
spolu V4a		975,57	604,17	166,39		393,88	359,27	263,68
zost.dopr. V7		608,94	363,15	112,23		170,56	160,12	143,70
diaľnica V7		269,30	171,39	41,46		151,76	136,19	88,83
spolu V7		878,24	534,54	153,69		322,32	296,31	232,53
zost.dopr. V7a		608,94	363,15	112,23		170,56	160,12	143,70
diaľnica V7a		267,91	170,02	41,51		149,62	134,89	89,05
spolu V7a		876,85	533,17	153,74		320,18	295,01	232,75
zost.dopr. V8		576,70	343,46	106,89		160,87	151,92	136,23
diaľnica V8		204,34	131,52	32,00		115,64	104,05	67,93
spolu V8		781,04	474,98	138,89		276,51	255,97	204,16

Zdroj: Enviconsult ZA

CO - oxid uhoľnatý NO_x- oxidy dusíka

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté výsledky výpočtu koncentrácii oxidov dusíka (NO_x), ktoré sa považujú za najnepriaznivejšiu zložku exhalátov motorových vozidiel. Podľa nariadenia vlády č. 92/1996 Zb. platia pre túto látku nasledovné imisné limity:

IHd – priemerná denná koncentrácia: 100 µg.m^-3
IHk - priemerná polhodinová koncentrácia: 200 µg.m^-3

Tab.č. 79: Koncentrácie NO_x v nulovom variante (µg.m^-3)

Cesta	1999		2005		2015		2035
Cesta	IHd	IHk	IHd	IHk	IHd	IHk	IHd	IHk
II/507	9,131	21,813	11,439	27,454	11,787	28,289	10,668	25,603
II/517	20,329	48,763	28,990	69,286	22,621	54,290	20,393	48,943
I/61	17,287	41,467	21,840	52,198	19,873	47,695	15,926	38,222

Zdroj: Enviconsult ZA

Z výsledkov výpočtu vyplýva, že v priebehu celého hodnoteného obdobia nebude v dôsledku dopravy na súčasných hlavných cestách prekročený imisný limit pre NO_x; koncentrácie budú najvyššie pozdĺž cesty II/517 v centre mesta, na križovatke ulíc Štefánikova, Kukučínova, Hviezdoslavova. Maximálne koncentrácie budú dosahovať 35 % imisného limitu.

Mapa č. 9: Varianty diaľnice D1