Termín geologické prostredie sa dá definovať ako časť zemského povrchu, ktorá sa dostáva do interakcie s ľudskými dielami a zásahmi, vytvára prostredie medzi abiotickou prírodou a činnosťou človeka. Stáva sa tak rovnako dôležitou súčasťou životného prostredia spoločnosti ako hydrosféra, atmosféra a biosféra. Kvôli zachovaniu kvalitného života je nutné sa toto prostredie aj starať.
Medzi najzávažnejšie problémy ochrany prírodných zložiek v súčasnosti patria imisie ťažkých kovov Cr, Hg, Bi, Be, Cd, Pb, Cu, As, oxidy dusíka, síry (a s nimi spojené kyslé dažde), depónie odpadov, ktoré kontaminujú povrchovú, aj podzemnú vodu, komunálne splašky s obsahmi saponátov včetne fosfátov, zložky priemyselných hnojív eutrofizujúce vodné bazény a tiež rádioaktívne odpady.
Pri riešení mnohých závažných problémov nám môžu často pomôcť určité nerastné suroviny. Sú to tie, ktoré majú schopnosť pozitívne vplývať na životné prostredie, napr. ekologicky nezávadné hnojivá, suroviny pomáhajúce pri likvidácii, resp. fixácii odpadov, látky priamo chrániace vodu, pôdu aj ovzdušie. Je ich veľa druhov, ale na území okresu Považská Bystrica sa ako potenciálne zdroje javia íly a karbonáty.

• štrkopiesky a piesky: Orlové - Považské Podhradie, Plevník - Drieňové - Vrtižer, Sverepec
• stav. kameň na kamenivo: Ďurďové, Kardošova Vieska - Suchá dolina, Sádočné - Domaniža
• tehliarske suroviny: Dolný Moštenec

Ložisko Orlové - Považské Podhradie
Nachádza sa asi 500 m východne od obcí Považské Podhradie a Orlové, medzi Hričovským kanálom a korytom Váhu. Tvoria ho kvartérne sedimenty aluviálnej nivy Váhu. Vlastnou surovinou sú piesčité štrky, vzácne štrky a piesky so štrkom. Vo vrchných partiách je silne zahlinená zhruba do hĺbky 0,7 m. Hrúbka ložiska sa pohybuje medzi 9,3 až 12 m, dĺžka je asi 1 200 m a šírka 400 m. Spodná časť ložiska leží pod úrovňou hladiny podzemnej vody (2,3 - 4,2m pod povrchom terénu), ktorej výška je priamo závislá od výšky hladiny v koryte Váhu. Surovina v prirodzenom stave vyhovuje do násypov cestného podkladu, na asfaltový betón a v obmedzenom množstve aj na betónový kryt. Povrch ložiska tvorí poľnohospodársky pôdny fond, ložisko sa neťaží.

Ložisko Plevník - Drieňové - Vrtižer
Nachádza sa medzi obcami Plevník - Drieňové a Považská Teplá, časť Vrtižer, na ľavej strane Váhu, vedľa železničnej trate Žilina - Bratislava. Tvorené je kvartérnymi aluviálnymi náplavami rieky Váh. Surovinu tvorí štrk a piesčitý štrk, ktorý je vo vrchných partiách silne zahlinený. Priemerný obsah piesčitej frakcie je 37 %. V ložisku sa nachádzajú preplástky ílu hrúbky do 0,3 m, ktoré tvoria vnútorný odpad. Hrúbka suroviny je 5,4 - 10,9 m. Plocha ložiska je 19 ha, hladina podzemnej vody je v hĺbke 1,5 - 2,7 m pod povrchom a závisí od hladiny Váhu. Surovina v prirodzenom stave je vhodná pre betóny nižších tried, úpravou drvením a triedením sa dosiehne jej použiteľnosť aj pre betóny najvyšších značiek.
Ložisko sa nevyužíva z dôvodu neuvoľnenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zásoby boli v roku 1977 vylúčené z bilancií.

Ložisko Sverepec
Nachádza sa asi 1 km SSZ od obce a tvorí ho kóta Somanica, 339 m n.m, západne od obce Sverepský Laz. Ložiskové teleso tvoria jemnozrnné piesky s prímesou hrubozrnnejších frakcií, slabo spevnené, jemnozrnné a strednozrnné vápnité pieskovce, drobnozrnné slabopiesčité štrky, slabostmelené karbonatické zlepence. Prevahu majú piesčité sedimenty. Hlavné zastúpenie (70 %) v piesčitej frakcii má jemný piesok (0,125 - 0,063 mm). Hrúbka neogénnej suroviny je 5,6 - 33,1 m, dĺžka ložiska je 300 m, šírka 150 m. Skrývku tvorí humusová hlina hrúbky 0,2 - 0,6 m. Ložisko je otvorené na južnej strane - bývalý ťažiar JRD Sverepec.
Ložisko sa neťaží. Surovina sa využívala na prípravu mált nižšej kvality. Možné využitie je aj pri budovaní ciest.

Ložisko Ďurďové
Leží asi 2 km západne od obce Ďurďové a tvorí ho JZ svah kóty Klokočová (516,2 m n.m.). Ložiskovú surovinu reprezentujú svetlosivé zlepence až brekcie tvorené okrúhliakmi a úlomkami dolomitov, vzácnejšie aj vápencov. Základná hmota zlepencov je prevažne vápencová, menej dolomitová a miestami je úplne rozložená. Hrúbka suroviny je 5 -95 m. Skrývku na ložisku tvorí zahlinená, kamenitá sutina hrúbky 0,2 - 1,1 m. Otvorené je na severe stenovým lomom, v ktorom sa už dávnejšie neťaží.
Surovinu je možné využiť na prípravu mált a betónov, na násypy pri stavbe ciest, ako drobné kamenivo do asfaltového betónu. Pred použitím je nutné surovinu upravovať drvením a triedením.

Ložisko Kardošova Vieska - Suchá dolina
Nachádza sa 2 km JV od obce Kardošova Vieska a 2 km JZ od kóty Srniak (810 m n.m.) v Suchej doline. Ložisková surovina - dolomity sú svetlosivej, sivej a nahnedlej farby. Z hľadiska chemického zloženia je ložisko stále, len s nepatrným výkyvom analyzovaných zložiek. Ložisko má plochu 34 ha, hrúbka suroviny sa pohybuje od 6 do 125 m, podľa konfigurácie povrchu. Skrývku tvorí lesná humusová hlina a hlinito - kamenitá sutina max. hrúbky 1 m. Morfológia ložiska umožňuje povrchovú ťažbu, ktorú je možné začať z JV časti. Treba uvažovať so zriadením viacerých etáží, vzhľadom na prevýšenie. Dolomity je možné použiť na výrobu drveného kameniva, do betónov, na výstavbu ciest a tiež na netradičné použitie, ako prísada do minerálnych vlákien, plnivá do plastov, farieb a lakov, na výrobu polovypáleného dolomitu…

Ložisko Dolný Moštenec
Nachádza sa asi 300 m V, až SV od obce Dolný Moštenec, v priestore J až JV od kóty Prašnice (369 m n.m.) a je tvorené sprašovými, eluviálnymi a svahovými hlinami. Sprašové hliny dosahujú hrúbku 6,3 až 11,4 m a svojim zrnitostným zložením sú charakterizované vysokým obsahom prachových častíc (65,9 - 84,7 %). Obsah íloviny kolíše medzi 12,8 - 33,8 % a smerom do hĺbky jej obsah pribúda. Obsah CaCO₃ dosahuje hodnoty 0,4 - 1 %. Pod sprašovými hlinami sa nachádza 2,9 - 5,0 m hrubá poloha svahových a eluviálnych hlín, ktoré na základe zrnitostných rozborov možno charakterizovať ako ílovito - piesčité hliny. Tieto sa vyvíjajú z podložia pozvoľnými prechodmi cez elúvium do svahových hlín.
Priemerná hrúbka suroviny je 12,8 m, plocha ložiska je 21 ha. Morfológia ložiska je priaznivá pre povrchovú ťažbu etážovým spôsobom. Surovina je vhodná na výrobu pálenej tehly, mnohodierovanej tehly a tenkostenných tehliarskych výrobkov.

Zdroj: VUC Trenčín

Poznámka: Návrh na využitie ložísk je interpretácia výsledkov prieskumu ložísk rašeliny na Slovensku

Ťažba nerastných surovín predstavuje významný vplyv na životné prostredie ako v negatívnom, tak aj v pozitívnom zmysle. Najčastejšie sa uvádzajú negatívne vplyvy, ale v niektorých prípadoch ťažba môže znamenať aj pozitívny vplyv na životné prostredie človeka. Napríklad zatopené jamy po vyťažených štrkopieskoch sú obľúbené a vyhľadávané miesta na kúpanie. V lomových stenách v mäkkých horninách si niekedy robia hniezda kolónie vtákov.
Medzi najväčšie zásahy do životného prostredia patrí zmena reliéfu a záber pôdneho fondu. Vhodnými rekultivačnými prácami po ukončení ťažby je možné jej negatívne vplyvy minimalizovať, prípadne úplne odstrániť.