PÔDA


Pôda spolu s vodou, ovzduším a slnečnou energiou patrí medzi základné prírodné zdroje, tvoriace primárnu základňu života na Zemi.
Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia. Nešetrným a neuváženým využívaním pôd dochádza k jej degradácii, preto je dôležité poznať základné faktory spôsobujúce degradáciu pôdy a na princípoch trvalo udržateľného rozvoja obnovovať jej produkčnú schopnosť a environmentálne funkcie.
Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú environmentálnu funkciu pôd patria najmä zhutňovanie, acidifikácia, neuvážené meliorácie a rekultivácie, nadmerná chemizácia, emisno-imisná kontaminácia a zvyšujúca sa erózia.
V okrese Považská Bystrica zaberajú poľnohospodárske pôdy 28,71 % rozlohy územia a lesné pôdy 62,12 %. Prevažná časť orných pôd sa nachádza v nive Váhu, vyššie polohy zaberajú trvalé trávne porasty a lesné pôdy.

Tab. č. 39: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v okrese Považská Bystrica k 31.12.1999 (v ha)

 

Celková výmera

PPF

Orná pôda

Záhrady

Ovocné
sady

Trvalé
trávne
porasty

Lesné pozemky

Vodné plochy

Zastavané plochy

Ostatné plochy

ha

46298

13292

4820

520

37

7916

28762

1039

2281

924

%

100

28,71

10,41

1,12

0,08

17,10

62,12

2,24

4,93

2,00

Zdroj: ÚGKK SR


Graf č. 7: Úhrnné hodnoty pozemkov v okrese Považská Bystrica v roku 1999


Okrem degradačných faktorov znižujúcich kvalitu pôdy dochádza k jej prevodu na nepoľnohospodárske účely. Výstavbou sú ohrozené sú najmä kvalitné poľnohospodárske pôdy v okolí sídiel. Najväčší záber poľnohospodárskych pôd v r. 1997 – 1999 bol zaznamenaný pre dopravnú výstavbu v súvislosti s realizáciou diaľničnej siete v okrese.

Tab. č. 40: Úbytky poľnohospodárskej pôdy (v ha) v okrese Považská Bystrica v r.1997-1999

Rok

OBV a bytová výstavba

Dopravná výstavba

Poľnohospod. výstavba

Vodohospod. výstavba

Ostatné

Zalesnenie

Spolu

1997

4,2562

1,4570

0,0108

0,0000

0,8513

1,2400

7,8153

1998

4,3465

23,7065

0,0000

0,2021

1,2001

5,0641

34,5193

1999

5,3730

11,3935

0,2500

0,0000

1,1453

0,0000

18,1618

Zdroj: ÚGKK SR

Graf č. 8: Vývoj úbytkov poľnohospodárskej pôdy podľa účelu použitia v rokoch 1997 - 1999

Kontaminácia pôdy

O kontaminácii pôdy hovoríme v prípade, že rizikové prvky (Cd, Cr, As, Pb, Hg, Ni, Cu) prekročia najvyššiu prípustnú hodnotu, ktorá je určená “Rozhodnutím MP SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde a o určení organizácií oprávnených zisťovať skutočné hodnoty týchto látok č. 531/1994 - 540”. Sledovaním obsahu znečisťujúcich látok v pôde sa zaoberá Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý je zároveň garantom ČMS Pôda.
Samotná prítomnosť kontaminantov pôdu v prevažnej väčšine nepoškodzuje. Škodlivosť sa prejavuje najmä ich absorpciou pôdnymi organizmami, rastlinami, ako i prienikom do pôdneho roztoku a následne do podzemných vôd. Kontaminanty prostredníctvom potravového reťazca ďalej priamo ohrozujú vyšších živočíchov a človeka.

Na plošnej kontaminácii pôd sa podieľajú najväčšou mierou tieto činitele:

Tab. č. 41: Najvyššie prípustné koncentrácie niektorých rizikových látok v pôde1)  (v mg.kg-1 suchej hmoty)

Riziková látka

A

A1

B

C

Kovy

As

29

5,0

30

50

Ba

500

x

1 000

2 000

Be

3

x

20

30

Cd

0,8

0,3

5

20

Co

20

x

50

300

Cr

130

10,0

250

800

Cu

36

20

100

500

Hg

0,3

x

2

10

Mo

1

x

40

200

Ni

35

10,0

100

500

Pb

85

30,0

150

600

Se

0,8

x

5

20

Sn

20

x

50

300

V

120

x

200

500

Zn

140

40,0

500

3 000

Anorganické zlúčeniny

F (celkový)

5002)

x

1 000

2 000

S (sulfidická)

2

x

20

200

Br (celkový)

20

x

50

300

1) hodnoty pre štandardnú pôdu (obsah ílovej frakcie 25 %, obsah organickej hmoty 10 %)
2) súbežne sa musí urobiť analýza vodorozpustných foriem fluóru, pričom sa za hranicu možného toxického pôsobenia považuje hodnota nad 5 mg.kg-1 vodorozpustných foriem
A - referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekračuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú fónové (pozaďové) hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia.
A1 - referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenie riziko
vých (škodlivých) látok vo výluhu 2M HNO3.
B - indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta znečistenia sa vyžaduje vtedy, ak vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia.
C - Indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že ak koncentrácia prvku látky dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C, je potrebné postupovať podobným spôsobom.

Zhodnotenie obsahu kontaminujúcich prvkov (súhrnne za všetky rizikové prvky a organické polutanty) je znázornené v mape kontaminácie pôd okresu Považská Bystrica. Údaje pochádzajú zo základnej monitorovacej siete aj z plošného prieskumu kontaminácie pôd.
V okrese Považská Bystrica plocha rizikových pôd v zmysle uvedeného ”Rozhodnutia” zaberá cca 4810 ha, čo je 10,37 % územia. Prekročený limit A, A1 v analyzovaných vzorkách pôd bol zaznamenaný najčastejšie u kadmia (27x), niklu (22x) a chrómu (2x). Tieto pôdy zasahujú katastrálne územia obcí: Plevník – Drienové, Jasenica, Malé Lednice, Domaniža s miestnou časťou Kardošova Vieska a mesta Považská Bystrica s miestnymi časťami Orlové, Šebešťanová, Podvažie, Považská Teplá a Považské Podhradie. Kontaminované pôdy v kategóriich B a C sa v okrese nenachádzajú.
Znečistenie pôd v okrese nad uvedený limit je spôsobená najmä vplyvom emisií z dopravných prostriedkov vo frekventovanom dopravnom koridore, priemyslených exhalátov a z poľnohospodárskych hnojív, v minulosti nadmerne používaných.

Degradácia pôd eróziou

Pod eróziou pôdy rozumieme odnos pôdy a z toho vyplývajúce zníženie hrúbky povrchových vrstiev pôdy - najmä účinkom vody a vetra. Je to jeden z najnebezpečnejších prejavov degradácie pôd, devastácie krajiny a životného prostredia.
Rozlišujú sa nasledovné hlavné typy vodnej erózie:

Silná až veľmi silná náchylnosť pôd k vodnej erózii sa prejavuje v severných častiach okresu (Papradnianska a Marikovská dolina), kde je vyššia svahovitosť. Značné zosuvy v dôsledku nadmerných zrážok sa prejavili v roku 1997 a v roku 1999 na viacerých lokalitách Marikovskej doliny, kde došlo ku značným škodám na lesných cestách a lesnom pôdnom fonde. Častice pôdy uvoľnené eróznymi procesmi majú za následok tiež urýchľovanie zanášania vodných nádrží, tokov a kanalizácie.
Ohrozené sú najmä orné pôdy na svahoch. Zníženie rizika odnosu pôdy sa dosahuje zmenou spôsobu obrábania pozemkov (správne agrotechnické postupy), trvalým zatrávnením, prípadne zalesnením.
Veterná erózia sa v okrese nevyskytuje.

Mapa č. 5: Kontaminácia pôdy v okrese Považská Bystrica.

Zdroj: VÚPOP Bratislava