PÔDA
Pôda spolu s vodou, ovzduším a slnečnou energiou patrí medzi
základné prírodné zdroje, tvoriace primárnu základňu života na Zemi.
Kvalita pôdy patrí medzi najvýznamnejšie faktory využívania a rozvoja územia.
Nešetrným a neuváženým využívaním pôd dochádza k jej degradácii, preto je
dôležité poznať základné faktory spôsobujúce degradáciu pôdy a na princípoch
trvalo udržateľného rozvoja obnovovať jej produkčnú schopnosť a environmentálne
funkcie.
Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú environmentálnu funkciu pôd patria
najmä zhutňovanie, acidifikácia, neuvážené meliorácie a rekultivácie, nadmerná
chemizácia, emisno-imisná kontaminácia a zvyšujúca sa erózia.
V okrese Považská Bystrica zaberajú poľnohospodárske pôdy 28,71 % rozlohy územia a
lesné pôdy 62,12 %. Prevažná časť orných pôd sa nachádza v nive Váhu,
vyššie polohy zaberajú trvalé trávne porasty a lesné pôdy.
Tab. č. 39: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v okrese Považská Bystrica k 31.12.1999 (v ha)
Celková výmera |
PPF |
Orná pôda |
Záhrady |
Ovocné |
Trvalé |
Lesné pozemky |
Vodné plochy |
Zastavané plochy |
Ostatné plochy |
|
ha |
46298 |
13292 |
4820 |
520 |
37 |
7916 |
28762 |
1039 |
2281 |
924 |
% |
100 |
28,71 |
10,41 |
1,12 |
0,08 |
17,10 |
62,12 |
2,24 |
4,93 |
2,00 |
Graf č. 7: Úhrnné hodnoty pozemkov v okrese Považská Bystrica v roku 1999

Tab. č. 40: Úbytky poľnohospodárskej pôdy (v ha) v okrese Považská Bystrica v r.1997-1999
| Rok | OBV a bytová výstavba |
Dopravná výstavba |
Poľnohospod. výstavba |
Vodohospod. výstavba |
Ostatné |
Zalesnenie |
Spolu |
| 1997 | 4,2562 |
1,4570 |
0,0108 |
0,0000 |
0,8513 |
1,2400 |
7,8153 |
| 1998 | 4,3465 |
23,7065 |
0,0000 |
0,2021 |
1,2001 |
5,0641 |
34,5193 |
| 1999 | 5,3730 |
11,3935 |
0,2500 |
0,0000 |
1,1453 |
0,0000 |
18,1618 |
Zdroj: ÚGKK SR
Graf č. 8: Vývoj úbytkov poľnohospodárskej pôdy podľa účelu použitia v rokoch 1997 - 1999

Kontaminácia pôdy
O kontaminácii pôdy hovoríme v prípade, že rizikové prvky (Cd, Cr, As, Pb, Hg, Ni, Cu) prekročia najvyššiu prípustnú hodnotu, ktorá je určená “Rozhodnutím MP SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde a o určení organizácií oprávnených zisťovať skutočné hodnoty týchto látok č. 531/1994 - 540”. Sledovaním obsahu znečisťujúcich látok v pôde sa zaoberá Výskumný ústav pôdozn
alectva a ochrany pôdy, ktorý je zároveň garantom ČMS Pôda.Na plošnej kontaminácii pôd sa podieľajú najväčšou mierou tieto činitele:
Tab. č. 41: Najvyššie prípustné koncentrácie niektorých rizikových látok v pôde1) (v mg.kg-1 suchej hmoty)
|
1) hodnoty pre štandardnú pôdu (obsah ílovej frakcie 25 %, obsah
organickej hmoty 10 %) 2) súbežne sa musí urobiť analýza vodorozpustných foriem fluóru, pričom sa za hranicu možného toxického pôsobenia považuje hodnota nad 5 mg.kg-1 vodorozpustných foriem A - referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekračuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú fónové (pozaďové) hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia. A1 - referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenie rizikových (škodlivých) látok vo výluhu 2M HNO3. B - indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta znečistenia sa vyžaduje vtedy, ak vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia. C - Indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že ak koncentrácia prvku látky dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C, je potrebné postupovať podobným spôsobom. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zhodnotenie obsahu kontaminujúcich prvkov (súhrnne za všetky rizikové prvky a organické polutanty) je znázornené v mape kontaminácie pôd okresu Považská Bystrica. Údaje pochádzajú zo základnej monitorovacej siete aj z plošného prieskumu kontaminácie pôd.
Degradácia pôd eróziou
Pod eróziou pôdy rozumieme odnos pôdy a z toho vyplývajúce
zníženie hrúbky povrchových vrstiev pôdy - najmä účinkom vody a vetra. Je to jeden
z najnebezpečnejších prejavov degradácie pôd, devastácie krajiny a životného
prostredia.
Rozlišujú sa nasledovné hlavné typy vodnej erózie:
Silná až veľmi silná náchylnosť pôd k vodnej erózii sa prejavuje v severných častiach okresu (Papradnianska a Marikovská dolina), kde je vyššia svahovitosť. Značné zosuvy v dôsledku nadmerných zrážok sa prejavili v roku 1997 a v roku 1999 na viacerých lokalitách Marikovskej doliny, kde došlo ku značným škodám na lesných
cestách a lesnom pôdnom fonde. Častice pôdy uvoľnené eróznymi procesmi majú za následok tiež urýchľovanie zanášania vodných nádrží, tokov a kanalizácie.Mapa č. 5: Kontaminácia pôdy v okrese Považská Bystrica.

Zdroj: VÚPOP Bratislava