Poľnohospodársky pôdny fond je nenahraditeľný výrobný prostriedok pre zabezpečenie výživy ľudu a tvorí zároveň zložku životného prostredia. Z hľadiska prírodných podmienok pri vytváraní poľnohospodárskeho pôdneho fondu okresu Považská Bystrica treba celé územie hodnotiť ako územie kotliny zložené z riečnej nivy a vnútrokotlinovej pahorkatiny a z vrchoviny až hornatiny.
Podľa zrnitosti a zloženia pôdneho fondu v okrese máme zastúpené tieto pôdne druhy: piesočnatohlinité, hlinitopiesočnaté, hlinité, ílovitohlinité, ílovité. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy v okrese k 31.12. 1999 je 13293 ha, z toho orná pôda 4820 ha. V okrese Považská Bystrica pripadá na jedného obyvateľa 825 m² ornej pôdy a 1930 m² poľnohospodárskej pôdy.

Zdroj:SÚ SR

V okrese je pomerne vysoké zastúpenie trvalých trávnych porastov (nad 59%), čo vyplýva z prírodných podmienok. Svahovité pozemky sa využívali extenzívnym spôsobom na chov dobytka a oviec. Orná pôda sa nachádza na rovinatejších lokalitách, najmä v nive Váhu. V porovnaní s rokom 1998 sa v roku 1999 znížila výmera ornej pôdy v prospech trvalých trávnych porastov o 6,49%.

Porovnanie úbytku a prírastku poľnohospodárskeho pôdneho fondu svedčí o tom, že poľnohospodársky pôdny fond nie je stabilizovaný. Zatiaľ je v porovnaní troch rokov väčší úbytok PPF ako prírastok.
Štruktúra pestovaných plodín a chovu hospodárskych zvierat je priamo závislá od pôdnoklimatických podmienok a tiež nepriamo od trhového hospodárstva a ekonomických podmienok.

Význam odvodňovacích zariadení sa v poslednom období prehodnocuje. Odvodňovaním pôdy je v podstatnej miere regulovaný vodný režim krajiny. V záujme zníženia odtoku vody z územia, ochrany mokraďných ekosystémov a udržania biodiverzity v krajine je ďalšie budovanie meliorácií nežiadúce. Negatívne účinky vplývajúce na zníženie ekologickej stability prevažujú nad zvyšovaním hospodárskych výnosov. V okrese je meliorovaných 1755 ha poľnohospodárskej pôdy.
V okrese Považská Bystrica sa tak ako v celej SR prejavuje dlhodobý pokles spotreby priemyselných hnojív. Spotreba dusíka v r. 1999 klesla na 21,0 kgN/ha (priemer v roku 1999 za celý Trenčiansky kraj je 39,37 kgN/ha).
Priemerná spotreba NPK v okrese je len 25,1 kg č.ž./ha na poľnohospodárskej pôde, čo je hlboko pod celoslovenským priemerom (48,67 kg č.ž./ha).

Zdroj: ÚKSUP Bratislava

Zdroj: ŠÚ SR

Napriek celkovému poklesu stavov hovädzieho dobytka v rámci Trenčianskeho kraja, ako i v SR stavy v okrese Považská Bystrica sa zvyšujú. Výkyv zaznamenal chov ošípaných. Narástli stavy kôz a oproti roku 1997 aj stavy koní. Stavy hydiny po prechodnom prudkom zvýšení v roku 1998 poklesli pod úroveň v roku 1997.

Hospodárska reforma, ktorá skoncovala s politikou lacných potravín a plnej sebestačnosti niektorými svojimi opatreniami, ktoré nerešpektovali špecifické zvláštnosti hospodárenia na pôde vytvorila adaptačnú depresiu tohto odvetvia, svojou hĺbkou a obsahom neporovnateľne s ostatnými odvetviami národného hospodárstva.
Po roku 1990 došlo k rozpadu poľnohospodárskej veľkovýroby jednotlivých driužstevných celkov. Dnešnú poľnohospodársku výrobu v okrese charakterizuje len jedno poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo PVOD “Horal” v Hatnom, päť spoločností s r.o., ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou činnosťou a sedemnásť súkromne hospodáriacich roľníkov:

Zdroj: