Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futák, in Atlas SSR, 1980) patrí územie okresu Považská Bystrica do nasledovných regiónov oblasti Západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale):
1. obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum)
okres 13 - Strážovské a Súľovské vrchy
2. obvod západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale)
okres 27 – západobeskydské Karpaty
podokres 27 b - Javorníky

Nachádzajú sa tu dve chránené krajinné oblasti - v severnej časti je to CHKO Kysuce, v juhovýchodnej časti CHKO Strážovské vrchy.Strážovské vrchy sa viažu na dva orografické celky: Súľovské vrchy a Strážovské vrchy. (Mazúr, Lukniš in Atlas SSR).  Väčšiu časť územia okresu Považská Bystrica zaberá časť celku Súľovské vrchy. Rastlinstvo územia Strážovských vrchov sa vyznačuje pestrou a bohatou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných (panónských) druhov a

Foto: Biotop zamokrenej lúky

horských a vysokohorských (karpatských) druhov. Hodnotu z hľadiska vývoja karpatskej flóry majú tzv. západokarpatské a karpatské endemity a subendemity, ako sú napr. poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), klinček včasný (Dianthus praecox), klinček lesklý (Dianthus nitidus), Soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) a iné. Druhovú pestrosť rastlinstva Strážovských vrchov podmieňuje vápencové podložie a skutočnosť, že sa tu stretávajú dva hlavné smery šírenia vegetácie – panónsky a karpatský prúd. Pestré klimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným panónskym druhom na výslnne južne orientovaných skalách a zástupcovia horskej karpatskej

flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a úžľabinách. Najviac vysokohorských druhov sa nachádza na vrchole Strážova. Z vysokohorských druhov na skalách svojimi kvetmi upútajú napr. horec Clusiov (Gentiana Clusii), astra alpínska (Aster alpinus), prvosienka holá (primula auricula), z teplomilných druhov napr. už dosť vzácne sa vyskytujúci kavyľ pôvabný a kavyľ Ivanov (Stipa pulcherrima, Stipa joannis) a ďalšie. Na celom území Chko prevládajú lesné spoločenstvá, najmä kvetnaté a vápencové bučiny. Z ohrozených lesných druhov možno spomenúť napr. jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium), kortúzu Matthioliho (Cortusa matthioli), prilbice (Aconitum sp.)z orchideí kruštíky (Epipactis sp.), prilbovky (Cephalanthera sp.), atď. V závislosti od lokálnych pôdnych a mikroklimatických podmienok sú tu zastúpené aj lipovo-javorové sutinové lesy a na skalných biotopoch vzácne spoločenstvá reliktných borín. V nivách potokov sa zachovali zvyšky aluviálnych jelšových lesov.Na trvale zamokrených plochách sa vyskytujú prameniská, slatiny a mokré lúky. Celkový ráz dnešných Strážovských vrchov určujú aj trávnaté porasty kosných lúk a pasienkov. Tieto stanovištia sú bohaté na výskyt chránených a ohrozených druhov z čeľade vstavačovitých - vstavač mužský (Orchis mascula), vstavač vojenský (Orchis militaris), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), vemeník dvojlistý (Platantherabifolia), vzácnejšie hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), kruštík močiarny (Epipactis palustris) a ďalšie. Výskyt svetlomilných druhov orchideí, nachádzajúcich sa v pestrých lúčnych a mokradných spoločenstvách je viazaný na tradičné spôsoby obhospodarovania (pravidelné kosenie a extenzívna pastva). Keďže o takéto hospodárenie nie je v dnešnej dobe záujem, hrozí mnohým druhom týchto spoločenstiev zánik v dôsledku zarastania.
Územie CHKO Kysuce v časti Javorníky sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prirodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk, ktoré patria medzi najvzácnejšie biotopy. Práve na nich sa nachádza množstvo ohrozených rastlinných druhov..Predmetom ochrany sú aj zachovalé komplexy lesných porastov, medzi ktorými prevládajú jedľové bučiny a bukové javoriny s vyvinutým typickým lesným podrastom. Charakter rastlinstva je ovplyvnený geologickým podložím, ktoré vytvára podmienky najmä pre acidofilnú vegetáciu.
Typický je výskyt prechodných rašelinísk a slatín, ktoré plnia významnú ekologickú funkciu v krajine ako mokraďové biotopy. V blízkosti tokov, či už potokov, alebo riek sa nachádza brehová vegetácia, tvorená najmä jelšou sivou a porastami vŕb. Brehové porasty plnia funkciu protieróznu, mikroklimatickú, dopomáhajú procesu samočistenia vody, sú biotopom a úkrytom pre mnohé druhy rastlín a živočíchov. Chránia brehy pred rozširovaním inváznych (nepôvodných) rastlinných druhov, ktoré sa uchytávajú najmä na odhalených brehoch riek.
Sekundárnymi spoločenstvami, ktoré vznikli v minulosti pričinením človeka sú lúky a pasienky, s mnohými kvitnúcimi druhmi rastlín, vo vyššich polohách sú chudobné horské psicové porasty. V lesoch a na ich okrajoch sa z chránených druhov nachádza snežienka jarná a soldanelka uhorská. Zriedkavo možno nájsť ľaliu zlatohlavú, vemenník dvojlistý, orlíček obyčajný, bežnejší horec luskáčovitý, z orchideí kruštík širokolistý a nenápadný bradáčik vajcovitolistý. Z výtrusných rastlín chvostník jedľovitý, plavúň obyčajný, plavúň pučivý, zriedkavo rebrovka rôznolistá, veľmi vzácne plavúnik sploštený. V lúčnych spoločenstvách sa z ohrozených druhov nachádza mečík obyčajný, z orchideí najmä vstavač mužský a vstavačovec bazový. Z karpatských subendemitov sa v území nachádza na jar kvitnúca zubačka žliazkatá, ďalej zvonček hrubokoreňový, soldanelka uhorská, valeriána celistvolistvá, nevädza mäkká a šafran karpatský.
V nive Váhu a jeho prítokoch sa len fragmentárne vyskytujú jaseňovo – brestové lužné lesy, vŕbovo - topoľové lužné lesy a dubovo - hrabové lesy, ktorých pôvodné stanovištia boli najviac pozmenené antropogénnou činnosťou. Zachované spoločenstvá sú naďalej ohrozované reguláciami tokov, výrubmi a urbanizáciou.
K  najviac ohrozeným nelesným spoločenstvám patria vodné, močiarne a pramenné spoločenstvá, slatiny, vlhké lúky a pasienky, xerotermné travinno – bylinné biotopy, mezofilné lúky, ekotonálne lemové spoločenstvá.
Intenzifikácia lesného hospodárstva, zintenzívnenie ťažby, výsadba monokultúr, introdukcia genofondovo a typologicky nepôvodného sadbového materiálu ohrozuje pôvodné lesné spoločenstvá.
K najviac ohrozeným lesným spoločenstvám patria lužné lesy podhorské a horské, obmedzené v súčasnosti len na brehové porasty, vyvinuté na nivách vodných tokov.
V súčasnosti značný počet rastlinných druhov flóry Slovenska je považovaný za ohrozený. Podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (Marhold, Hindák, 1998) sa na Slovensku vyskytuje 4 173 taxónov papraďorastov a semenných rastlín na úrovni druhov, poddruhov a variet. Z tohto počtu taxónov do kategórie Ex (vyhynuté) patrí 37 taxónov (okrem toho príslušnosť ďalších 28 taxónov do tejto kategórie je neistá), kriticky ohrozených (CR) je 124, ohrozených (EN) 273, zraniteľných (VU) je 350, menej ohrozených (LR) 223 taxónov.

Dôležitým zdrojom informácií o ohrozenosti flóry sú regionálne a lokálne červené zoznamy. Územia okresu sa dotýka regionálny Červený zoznam druhov vyšších rastlín CHKO Kysuce.

Inváznymi nazývame rastliny, ktoré nie sú v danom území pôvodné, sú cudzie pre krajinu, pričom nemajú vytvorené konkurenčné vzťahy a chýbajú im prirodzení škodcovia. Z týchto dôvodov sa môžu nebezpečne šíriť, postupne zatláčajú pôvodné druhy rastlín aj celé spoločenstvá.

Najväčší výskyt a tendencia šírenia je najmä pozdĺž potokov, najmasovejšie sú rozšírené astry (Aster novi-belgii agg.), pri Váhu netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) v dedinách bežná krídlatka japonská (Fallopia japonica), miestami sa šíri aj do krajiny (Bodiná) poľovníkmi pestovaná slnečnica hľuznatá – topinambur (Helianthus tuberosus), bežné poľné a záhradné buriny žltnica maloúborná (Galinsoga parviflora) a žltnica pŕhľavolistá (Galinsoga urticifolia).
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) okrem vplyvu na pôvodné ekosystémy je biologickým rizikom pre obyvateľstvo, najmä pre deti. Je vysoko toxický, obsahuje fotosenzibilné látky (furokumariny), ktoré pri styku s pokožkou spôsobujú za slnečného počasia nebezpečné popáleniny (účinky možno porovnať s yperitom). Je udávaný z viacerých lokalít: (Brvnište, Dolná Mariková, Hatné, Horná Mariková, Jasenica, Papradno, Podúboč, Považská Bystrica, Prosné, Stupné, Udiča) ako jednotlivé jedince, ale i plošný výskyt o rozlohe až niekoľko sto m². Likvidáciou tejto nebezpečnej rastliny sa zaoberajú okrem pracovníkov ŠOP aj dobrovoľní členovia SZOPK.

Živočíšstvo