Podľa orografického členenia Slovenska (E.Mazúr - M. Lukniš 1980) celú severnú časť okresu Považská Bystrica tvorí oblasť Javorníky s časťami Vysoké Javorníky (od Papradna a osady Besné smerom na sever - po hranicu s Českou republikou) a Nízke Javorníky - tieto tvoria územie medzi Vážskym podolím a Vysokými Javorníkmi). Považské podolie rozdeľuje okres na dve skoro rovnaké časti. SZ a JV časť. Do východnej časti okresu zasahuje aj Žilinská kotlina, s pododdielom Domanižská kotlina.
Rozlohou neveľkú časť, ale o to krajšiu zaberajú Súľovské vrchy s pododdielmi - Súľovské skaly, Súľovská kotlina a Domanižská kotlina. Okolo JV hranice okresu sa tiahnu úzkym pásom z JZ Strážovské vrchy. Zo SZ strany prechádzajú postupne do spomínanej Domanižskej kotliny.
Dominantným tokom je rieka Váh, ktorá preteká zhruba stredom územia. Súbežne s Váhom je vybudovaný derivačný kanál, ktorý na SV nesie názov Hričovský až po jeho vtok do vodnej nádrže Nosice. Kanál vybudovaný pod Nosickou priehradou nesie názov Nosický až po hranicu okresu. Nakoľko okres má úzky, pretiahnutý tvar kolmý na tok Váh, má málo prítokov. Pravostranné len dva - Papradnianka a Maríkovský potok. Z ľavej strany do Váhu vteká Drieňovka (v obci Plevník - Drieňové), Manínsky potok, Domanižanka a Mošteník.
Minerálne vody sú zastúpené slanými alkalicko - uhličitanovými prameňmi pri Nosickej priehrade, ktoré sa pre svoje liečivé účinky využívajú v kúpeľoch Nimnica.
Klimatické pomery okresu sú charakterizované kotlinovou a horskou klímou. Kotlinová klíma je mierne teplá, až chladná, vlhká, až veľmi vlhká, s malou inverziou teplôt. Priemerná teplota v januári je -3⁰C, v júli 18⁰C, priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 860 mm. V roku 1999 napršalo v rámci okresu v priemere 886,2 mm zrážok a v roku 842,8 mm.

Nasledovné údaje v tabuľkách a texte boli namerané a vyhodnotené z meteorologickej stanice, ktorá je súčasťou Prírodného hydrologického laboratória v Považskej Bystrici (detašované pracovisko Ústavu hydrológie SAV Bratislava). Meteorologická stanica sa nachádza v osade Kunovec, cca 4 km od Považskej Bystrice, v nadmorskej výške 390 m. Stanica nespadá pod profesionálnu sieť SHMÚ, je zameraná predovšetkým na registráciu teploty vzduchu v meteorologickej búdke a meranie zrážok (štandardným zrážkomerom). Pozorovanie základných hydrologických a klimatologických prvkov sa dátuje od roku 1965.

Priemerná - dlhodobá ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1975 - 1997 je 8,0 ^oC. V dlhodobom normále je najteplejším mesiacom júl - s priemernou mesačnou teplotou vzduchu 17,7 ^oC, najchladnejším január -2,8 ^oC.
V danej lokalite spadne priemerne za rok 738,8 mm zrážok (priemer za obdobie r.1965 - 1997). Zrážkove najbohatší je mesiac jún v ktorom spadne v priemere 97,7 mm zrážok. Naopak dlhodobé zrážkové minimum pripadá na mesiac február (37,7 mm).

Obdobie rokov 1998 - 2000 patrí z hľadiska priemernej ročnej teploty medzi veľmi teplé. Napr. priemerná ročná teplota vzduchu v r. 1999 je 1,1 ^oC vyššia oproti dlhodobému normálu, v roku 2000 dokonca o 1,5 ^oC. Pri porovnaní priemerných mesačných teplôt vzduchu v roku 2000 s predošlými dvomi rokmi (obr.č.1) možno konštatovať:

• I. kvartál r. 2000 bol výrazne chladnejší oproti r. 1998 a 1999
• v II.kvart. sú naopak mesiace apríl a máj výrazne teplejšie (o cca 2-3 ^oC)
• z letných mesiacov bol v r. 2000 chladný mesiac júl (priemerná mesačná teplota o 1,7 ^oC nižšia oproti dlhodobému normálu)
• IV. kvartál r. 2000 bol výnimočne teplý nielen z hľadiska posledných troch rokov, ale i z pohľadu dlhodobého. Priemerná teplota v októbri (12,0 ^oC) je treťou najvyššou za obdobie rokov 1965-2000 (+ 3,4 ^oC oproti mesačnému normálu), mesiace november a december boli najteplejšími za toto obdobie (priem. mes. teplota v novembri o 4,8 ^oC a v decembri dokonca o 5,4 ^oC ! vyššia oproti dlhodobému normálu).