Správa o stave životného prostredia bola vypracovaná so zámerom zhrnúť dostupné informácie o jednotlivých zložkách životného prostredia v okrese Považská Bystrica, rizikových faktoroch a vplyvu jednotlivých antropogénnych činností.
Spracovanie správy o životnom prostredí napĺňa zámer poskytovania informácií vzmysle zákona o prístupe k informáciam o životnom prostredí na regionálnej až lokálnej úrovni.Územie okresu Považská Bystrica nepatrí v zmysle Environmentálnej regionalizácie k územiam s narušeným životným prostredím. Prevažná časť územia má životné prostredie hodnotené stupňom č. 1 z päťstupňovej stupnice - prostredie vysokej úrovne, do 2. stupňa - prostredie vyhovujúce je začlenené iba územie tiahnuce sa  pozdĺž Váhu.
Medzi najviac poškodené zložky životného prostredia v okrese Považská Bystrica patrí ovzdušie. Kvalitu ovzdušia ovplyvňujeprítomnosť zdrojov znečistenia z priemyslu a energetiky v okresnom meste Považská Bystrica a lokálne zdroje v sídelných aglomeráciách, nadmerné dopravné zaťaženie v a z toho vyplývajúce emisie z dopravy a značná členitosť terénu, ktorá má za príčinu nepriaznivé rozptylové podmienky podporujúce vznik inverzných situácií.
Najcennejšie prírodné zdroje o ktorých ochranu a zachovanie je nutné sa usilovať, je bohatstvo zdrojov pitnej vody. Ochrana vôd v regióne okresu Považská Bystrica je podriadená skutočnosti, že 90 % územia sa nachádza v CHVO Strážovské vrchy a VVO Javorníky. Z tohoto dôvodu ochrana a racionálne využitie vôd sa zameriava predovšetkým na ochranu týchto zdrojov určených pre hromadné zásobovanie obyvateľstva. Jedná sa o skupinový vodovod SKV Pružina - Púchov - Dubnica a SKV Domaniža – Považská Bystrica – Považská Teplá. Preto výstavba kanalizačnej siete a ČOV v lokalitách vodných zdrojov je prvoradá (Pružina, Domaniža, Malé Lednice, Sádočné, Čelková Lehota, Domanižská Lehota). Pre ochranu VVO Javorníky sú to stavby kanalizácií a ČOV v Papradnianskej doline, v Hornej a Dolnej Marikovej.
Veľká koncentrácia obytných sídiel, poľnohospodárska činnosť, priemyselná výroba a ich následné nezabezpečenie vo vzťahu k čisteniu vyprodukovaných odpadových vôd, má za následok zaradenie hlavnej rieky Váh, ale i vodohospodársky významných vodných tokov Pružinka, Domanižanka, Marikovka, Papradnianka do nižších tried čistoty v sledovaných ukazovateľoch.
Prevažná časť pôd v okrese Považská Bystrica z hľadiska kontaminácie je zaradená do kategórie pôd nekontaminovaných. Z hľadiska ohrozenia eróznymi procesmi vzhľadom na geologické podložie a vyššiu svahovitosť, silná až veľmi silná náchylnosť pôd k vodnej erózii sa prejavuje v severných častiach okresu (Papradnianska a Marikovská dolina).
Územie okresu sa vyznačuje vysokým stupňom zachovalosti prírodného prostredia, čoho výrazom je skutočnosť, že takmer 45 % z rozlohy je legislatívne chránených v dvoch CHKO Strážovské vrchy a Kysuce. Ekologická stabilita územia a bohatá biodiverzita vyplýva z vysokého podielu zalesnených plôch a rôznorodosti prírodných stanovíšť. Pôvodné biotopy sú miestne ohrozované nástupom inváznych druhov rastlín (boľševník obrovský v CHKO Kysuce).

Využitie prírodného a kultúrnohistorického potenciálu okresu je možné len v pripade zachovania prírodných hodnôt územia a na schopnosti poskytovať relaxáciu v nenarušenom prostredí súčasne s rozvojom kvalitných služieb.
Z rizikových faktorov je významný hluk z cestnej dopravy, ktorý je najvýraznejší v cente Považskej Bystrice. Riešenie trasovania diaľnice v tomto území, ktoré zahrňuje aj elimináciu hluku prešlo dvoma procesmi posudzovania vplyvov. Bola doporučená environmentálne najvhodnejšia trasa s príslušnými opatreniami na zmiernenie negatívnych vplyvov. V roku 2000 bolo v okrese Považská Bystrica vyprodukovaných celkom 191 350 ton odpadu. Na území okresu bola zriadená jediná povolená skládka TKO Sverepec s regionálnym významom, ostatné skládky s osobitnými podmienkami boli k 1. 7. 2000 uzatvorené a sú určené k rekultivácii. Environmentálnu záťaž územia predstavujú čierne skládky odpadov a nevyužívané hospodárske dvory tranformujúcich sa poľnohospodárskych podnikov Pozitívom v odpadovom hospodárstve sa javí zapojenie všetkých (100%) obcí do separovaného zberu odpadov.
Z hľadiska ohrozenia radónom prevažná časť územia spadá do nízkeho radónového rizika, v menšej časti sa zaznamenalo stredné radónové ohrozenie. V potravinovom reťazci nebola zistená kontaminácia cudzorodými látkami.
Podľa posledných dostupných údajov (rok 1995) sa stredná dĺžka života mužskej populácie v okrese Považská Bystrica pohybovala v rozmedzí 68 a 69 rokov a ženskej populácie 75 - 76 rokov. V úmrtnosti obyvateľstva podľa príčin smrti dominujú srdcovo - cievne ochorenia, predovšetkým ischemické choroby srdca. Najvyššia úmrtnosť na tieto ochorenia v okrese Považská Bystrica bola dosiahnutá v roku 1998. V období rokov 1997 - 1999 je v okrese badateľný pokles úmrtnosti na ochorenia dýchacej sústavy. Identifikovanie a odstraňovanie príčin zhoršovania životného prostredia je dlhodobý proces, do ktorého sa aktívne zapájajú všetky zložky štátnej správy, samosprávy ako i väčšina mimovládnych organizácií, podnikateľov aj samotných občanov.
Dôležitou súčasťou tejto snahy je zvyšovanie environmentálneho povedomia formou environmentálnej výchovy a vzdelávania, ako i rôznymi formami environmentálnych aktivít. V okresnom meste Považská Bystrica si významné miesto vydobyla každoročne poriadaná Konferencia o životnom prostredí, ktorá postupne nadobúda národný až medzinárodný charakter.