| 3.3 Kultúrne
dedičstvo Prešovský kraj, ktorý v zásade pokrýva historické územie stredného a horného Spiša , Šariša a horného Zemplína, je mimoriadne bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Tento kultúrno-historický potenciál a kultúra terajších trinástich okresov bola podmienená predovšetkým rozvojom bývalej Spišskej, Šarišskej a Zemplínskej župy. Riešené územie na juhovýchode priamo nadväzuje na dominantné pôsobenie zemplínskej oblasti, charakterizovanej prvkami nížinnej kultúry a vo svojej západnej časti na Liptov. Jej severnú hranicu charakterizujú väzby na Poľsko. Na tomto území sa stretávajú z európskeho hľadiska dve významné oblasti charakterizované určitými kultúrnymi prvkami:
Tieto oblasti majú charakteristické spoločné znaky nielen vo výraze stavieb, ale tiež v spôsobe života, organizácii práce, tvorbe každodenných predmetov, ľudovej piesni, spôsobe obliekania a i. Vďaka tomu, že veľká časť regiónu bola dlho mimo hlavných prúdov civilizačného vývoja, nachádzame tu i dnes veľmi vzácne priestory, kde sa zachovali pôvodné zvyky i obce, kde sa tieto udržujú. Tieto javy, také dôležité pre vytvorenie uceleného kultúrno- historicko-spoločenského obrazu v rozsahu celého vývoja osídlenia, je dôležité zachytiť, sledovať a podporovať. Takéto ciele napĺňajú múzeá v prírode, ktoré vznikli a vznikajú na území regiónu, čo je zároveň jeho špecifikom. Z celkového počtu ôsmich skanzenov na Slovensku sa tu nachádzajú štyri. Za najhodnotnejšie národné kultúrne pamiatky (NKP) s nadregionálnym významom je možné považovať Spišský hrad (katastrálne územie obce Žehra, Košický kraj), farský kostol sv. Jakuba s dielom Majstra Pavla v Levoči a drevené kostolíky na úpätí Východných Karpát v severovýchodnej časti regiónu, kde ich je 25 z 27 na Východnom Slovensku. Sledované javy, predovšetkým v ťažiskových priestoroch z hľadiska koncentrácie legislatívne vyhlásených pamiatok a pamiatkových súborov, predstavujú základ kultúrneho dedičstva na Slovensku, pretože sú dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť. Okrem areálov drevených kostolíkov vyhlásených za národné kultúrne pamiatky sa v riešenom regióne nachádzajú aj ďalšie drevené kostolíky a zvonice. Územne priestor týchto dochovaných skvostov ľudovej architektúry je zhodný prevažne s osídlením národnostnej menšiny Rusinov a Ukrajincov žijúcich na tomto území. Zároveň v tomto priestore je znateľný predel pôvodnej horskej drevenej a nížinnej hlinenej a murovanej architektúry, ktorý už doznal vplyvu industriálnej spoločnosti. V rýchlo sa rozvíjajúcich obciach, v päťdesiatych rokoch nášho storočia, sa prejavil zanedbaním základných estetických kritérií pôvodných architektúr. Tieto nehnuteľné stavebné pamiatky sa nachádzajú v urbanizovaných priestoroch založených stredovekých opevnených miest, vo voľnej krajine, vo vidieckom osídlení, ktoré má charakter najmä pôvodnej potočnej zástavby a zástavby pri hradskej. Tieto stavby sú zapísané v ústrednom zozname pamiatok ako sakrálne stavby, kaštiele, kúrie, hrady, hradiská, kaplnky, kríže, božie muky, bytové objekty ľudovej architektúry, mlyny, pamätníky, pomníky, náhrobníky, cintoríny, míľniky a pod. Župy, ako administratívne inštitúcie verejnej správy, ako územno-administratívne celky, vznikli v prvej polovici 13. storočia a takto fungovali bez podstatnejších zmien až do začiatku 20. storočia. Bolo to predovšetkým toto obdobie, keď sa formovala sídelná štruktúra, ktorá vo viac-menej nezmenenej podobe trvá dodnes, aj keď s inými významnými atribútmi. Významnejšiu sieť osídlenia v priestore regiónu možno datovať najmä od 6. storočia, odkedy nepretržite trvá slovanské osídlenie, ktoré sa do prelomu 16. a 17. storočia vyvinulo do ustáleného počtu sídiel, ktorý sa už neskôr podstatne nemenil. Na prelome 16. a 17. storočia bolo poľnohospodárstvo tradičnou činnosťou väčšiny tunajšieho obyvateľstva, pričom bolo orientované na roľníctvo, ale tiež najmenej polovica domácností v mestečkách. Iba poľnohospodárstvom sa zaoberalo približne 70% vtedajšieho obyvateľstva. Len malá časť poddaných sa venovala ovčiarstvu. Mešťania sa venovali najmä remeslám a obchodu, hoci takmer každá meštianska domácnosť mala aj pridružené poľnohospodárstvo, najmä roľnícke. Niektoré meštianske rodiny sa venovali baníctvu. Remeslu, obchodu a baníctvu sa vtedy venovalo asi 25% obyvateľstva. Vývoj osídlenia sa na prelome 16. a 17. storočia v počte sídlisk ustálil, neskôr vzniklo už len niekoľko hutníckych, sklárskych a iných dedín. Pokračovalo však zväčšovanie alebo zmenšovanie rozsahu sídlisk, čo záviselo od vývoja počtu obyvateľov najmä v dôsledku prírastku obyvateľstva, hromadnej úmrtnosti za hladomoru a epidémií, odsťahovanie a prisťahovanie. Pokračovalo aj sídliskové splývanie dedín, tvorba nových obcí, čo trvá doteraz. Vidiecke sídla majú rastný pôdorys, ktorý vznikol z poľnohospodárskeho sídla. Urbanistická a stavebná štruktúra jednotlivých sídiel bola viac, či menej narušená na celom území. Prvá vlna priemyselnej revolúcie v 19. storočí nepriniesla výraznejšie zmeny v osídlení územia. Počiatkom dvadsiatych rokov tohto storočia ani jedno sídlo nepresiahlo počet 5 000 obyvateľov. Na rozvoj osídlenia mali vplyv najmä dopravné severojužné a čiastočne západo-východné trasy. Dôležitú úlohu vo formovaní kultúry zohrali vplyvy a pôsobenie gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. I napriek tomuto retardačnému vývoju, kultúra a jej možné hodnoty majú rad špecifických prvkov, ktoré sú z celoslovenského, ale i európskeho pohľadu jedinečné. Skupinu nehnuteľných pamiatok vo voľnej krajine predstavujú predovšetkým archeologické lokality, mohylníky, mohyly, hradiská a iné, (napr.: nálezisko neandertálskeho človeka Hrádok a lokalita Hôrka- Ondrej ako lokalita svetového významu) na ktoré je riešené územie bohaté. Povinnosti fyzických a právnických osôb voči Archeologickému ústavu pri ochrane pamiatok vo voľnej krajine vyplývajú z ustanovení § 21,22,23 a § 24 z III. časti zákona o štátnej starostlivosti o ochrane pamiatok. Tieto architektonické pamiatky reprezentujú nie len zručnosť ich tvorcov, ale tiež pre túto oblasť typické objekty ľudového umenia. Ako také sú významnými aktivitami poznávacieho turizmu. Veľmi dôležitú úlohu pri jej formovaní zohrali okrem vplyvu rímskokatolíckej cirkvi aj vplyvy gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi a faktor okrajovej hraničnej oblasti s predtým i teraz závažnými prepojeniami na susedné Poľsko a Balí. Toto územie je silne poznačené vplyvmi západnej a východnej kultúry. Na jednej strane sú to dochované urbanistické a architektonické pamiatky už z čias gotiky, renesancie a baroka a na druhej strane drevené kostolíky východného obradu so svojimi areálmi zo 17. - 18. storočia, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Veľmi významným pre celý región bolo zapísanie krajinného celku - NKP Spišský hrad, MPR Spišská Kapitula, MPZ Spišské Podhradie a cenné prírodné územia Dreveník, Ostrá Hora, Sobotisko, Palica, Sivá Brada do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (r. 1993). Do uvedeného zoznamu sú mimo lokalít ochrany prírody navrhované:
Kultúrne pamiatky v obciach kraja okres Bardejov: Abrahámove nad Topľou, Bardejov, Bardejovská Nová Ves, Bartošovce, Becherov, Beloveža, Bogliarka, Buclovany, Cigeľka, Dlhá Lúka na Topľou, Frička, Gaboltov, Gerlachov, Hankovce, Hažlín, Hertník, Hervartov, Hrabovec, Hrabské, Chmeľová, Jedlinka, Kobyly, Kochanovce, Komárov, Koprivnica, Kožany, Krivé, Kríže, Kružlov, Kurima, Kurov, Lenartov, Livov, Livovská Huta, Lopúchov, Lukavica pri Bardejove, Lukov, Marhaň, Mokroluh, Nižná Voľa, Nižné Raslavice, Nižný Tvarožec, Ortuťová, Osikov, Petrova, Rešov, Richvald, Rokytov, Snakov, Sveržov, Šašová, Tarnov, Tročany, Varadka, Venécia, Vyšná Polianka, Vyšná Voľa, Zborov, okres Humenné: Brekov, Hažín nad Cirochou, Hrubov, Humenné, Jabloň, Jankovce, Jasenov, Kamenica nad Cirochou, Kamienka pri Humennom, Karná, Kochanovce nad Laborcom, Košarovce, Koškovce, Ľubiša, Lukačovce pri Humennom, Nižná Jablonka, Nižná Sitnica, Ohradzany, Pakostov, Ruská Poruba, Topoľovka, Turcovce, Udavské, Vyšná Jablonka, Závada pri Oľke, okres Kežmarok: Abrahámovce pri Vlkovej, Blažov, Bušovce, Červený Kláštor, Holumnica, Huncovce, Jurské, Kežmarok, Krížová Ves, Lendak, Ľubica, Majerka, Malý Slavkov, Matiašovce, Osturňa, Podhorany, Reľov, Slovenská Ves, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, Spišské Hanušovce, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Stránky, Toporec, Tvarožná, Veľká Franková, Veľká Lomnica, Vlkova, Vojňany, Vrbov, Výborná, Žakovce, okres Levoča: Bijacovce, Brutovce, Dravce, Granč - Petrovce, Harakovce, Jablonov, Klčov, Kurimany, Letničie, Levoča, Nemešany, Nižné Repáše, Oľšavica, Ordzovany, Poľanovce, Pongrácovce, Spišské Podhradie, Spišský Hrhov, Spišský Štvrtok, Torysky, Vyšné Repaše, Závada, okres Medzilaborce: Čabalovce, Čabiny, Čertižné, Habura, Kalinov, Krásny Brod, Medzilaborce, Ňagov, Nižná Oľka, Olšinkov, Palota, Radvaň nad Laborcom, Repejov, Roškovce, Sukov, Svetlice, Volica, Výrava, Zbudská Belá, okres Poprad: Batizovce, Gánovce, Gerlachov pod Tatrami, Hozelec, Hôrka pri Poprade, Hranovnica, Jánovce pri Poprade, Liptovská Teplička, Lučivná, Matejovce nad Popradom, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Poprad, Spišský Štiavnik, Starý Smokovec, Štôla, Štrba, Štrbské Pleso, Švábovce, Tatranská Lomnica, Tatranská Polianka, Tatranské Matliare, Tatranské Zruby, Veľký Slavkov, Vernár, Vikartovce, Vydrník, Vyšné Hágy, Ždiar, okres Prešov: Abrahámovce, Bajerov, Bertotovce, Brestov v Slanských Vrchoch, Brežany, Čeľovce pri Chmeľove, Červenica, Demjata, Drienov, Fintice, Fričovce, Fulianka, Haniska, Hendrichovce, Hermanovce, Hrabkov, Hradisko pri Terni, Chabžany, Chmeľov, Chmeľovec, Chmiňany, Chminianská Nová Ves, Chminianske Jakubovany, Kapušany, Klenov, Kojatice, Križovany, Lačnov, Lesíček, Ličartovce, Lipovce, Ľubotice, Malý Šariš, Miklušovce, Petrovany, Podhradík, Prešov, Radatice, Rokycany, Ruská Nová Ves, Ruské Pekľany, Solivar, Svinia, Šarišské Bohdanovce, Široké, Teriakovce, Terňa, Tulčík, Varhaňovce, Veľký Šariš, Víťaz, Vyšná Šebastová, Záborské, Záhradné, Zlatá Baňa, Žehňa, Žipov, Župčany, okres Sabinov: Brezovica nad Torysou, Brezovička, Červenica pri Sabinove, Ďačov, Drienica, Dubovica, Hanigovce, Hubošovce, Jakubova Voľa, Jakubovany pod Čergovom, Jarovnice, Kamenica, Krásna Lúka, Krivany, Lipany, Lúčka nad Torysou, Ľutina, Nižný Slavkov, Orkucany, Olejníkov, Ostrovany, Pečovská Nová Ves, Ražňany, Rožkovany, Sabinov, Šarišké Dravce, Šarišské Michaľany, Šarišké Sokolovce, Torysa, Uzovce, Uzovský Šalgov, okres Snina: Čukalovce, Dlhé nad Cirochou, Dúbrava pri Ubli, Hrabová Roztoka, Jalová, Kalná Rostoka, Klenová, Kolbasov, Ladomírov, Michajlov, Nová Sedlica, Osadné, Parihuzovce, Pčolinné, Runina, Ruská Volová, Ruský Potok, Snina, Stakčín, Topoľa, Ubľa, Ulič, Uličské Krivé, okres Stará Ľubovňa: Čirč, Ďurková, Forbasy, Haligovce, Hniezdne, Hraničné, Hromoš, Chmeľnica, Jakubany, Jarabina, Kamienka, Kolačkov, Kremná, Kyjov, Lacková, Legnava, Lesnica, Litmanová, Lomnička, Malý Lipník, Nižné Ružbachy, Nová Ľubovňa, Plaveč, Plavnica, Podolínec, Stará Ľubovňa, Starina, Šambron, Šarišské Jastrabie, Údol, Veľká Lesná, Veľký Lipník, Veľký Sulín, Vyšné Ružbachy, okres Stropkov: Breznica, Brezovička pri Chotči, Brusnica, Bukovce, Bystrá pri Havaji, Bžany, Duplín, Havaj, Chotča, Jakušovce, Kolbovce, Korunková, Kručov, Lomné, Makovce, Miková, Miňovce, Mrázovce, Nižná Oľšava, Oľšavka pri Gribove, Potoky, Staškovce, Stropkov, Tisinec, Tokajík, Turany nad Ondavou, Valkov, Varechovce, Veľkrop, Vladiča, Vyšná Olšava,
okres Svidník: Beňadikovce, Bodružal, Cernina, Cigľa, Dlhoňa, Dobroslava, Dubová pri Svidníku, Fijaš, Giraltovce, Hrabovčík, Hunkovce, Jurkova Voľa, Kalnište, Kapišová, Kobylnice, Korejovce, Kračúnovce, Krajné Čierno, Kuková, Ladomírová, Matovce, Medvedie, Mestisko, Miroľa, Mlynárovce, Nižná Pisaná, Nižný Komárnik, Nižný Mirošov, Okrúhle, Príkra, Pstriná, Radoma, Rakovčík, Rovné pri Svidníku, Roztoky, Soboš, Stročín, Svidník, Šarišský Štiavnik, Šemetkovce, Štefurov, Vaľkovce, Vyšná Jedľová, Vyšný Komárnik, Vyšný Mirošov, Vyšný Orlík, Želmanovce, okres Vranov nad Topľou: Babie, Banské, Benkovce, Bystré, Čaklov, Čičava, Čierne nad Topľou, Ďapalovce, Dlhé Klčovo, Girovce, Hanušovce nad Topľou, Hermanovce nad Topľou, Hlinné, Jastrabie nad Topľou, Juskova Voľa, Kamenná Poruba pri Voli, Kladzany, Komárany, Kučín nad Ondavou, Kvakovce, Majerovce, Matijaška, Medzianky, Merník, Michalok, Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Nová Kelča, Ondavské Matiašovce, Petkovce, Petrovce nad Topľou, Poša, Radvanovce, Rafajovce, Sačurov, Sečovská Polianka, Sedliská, Skrabské, Slovenská Kajňa, Soľ, Štefanovce pri Ondave, Továrne, Tovarnianska Polianka, Vavrinec, Vechec, Vlača, Vranov nad Topľou, Vyšný Žipov, Zlatník, Žalobín, Ochranné pásma kultúrnych pamiatok:
Nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Bardejov:
NKP Kostol sv. Egídia v Bardejove NKP Radnica v Bardejove Červený Kláštor:
NKP Kláštor kartuziánov s areálom Haniska: NKP Pomník sedliackeho povstania Kežmarok: NKP Drevený artikulárny kostol v Kežmarku Levoča: NKP Kostol sv. Jakuba v Levoči NKP Evanjelické lýceum v Levoči Prešov NKP Solivar s areálom v Prešove NKP Evanjelické kolégium v Prešove * územie súvisiace s riešeným územím, ale je súčasťou Košického kraja
NKP - Súbor východoslovenských drevených kostolíkov:
NKP - Stredoveké nástenné maľby:
Pamiatkové rezervácie:
Pamiatkové zóny:
** návrh na vyhlásenie pamiatkových zón Skanzeny:
Hrady: Slovensko ležiace v srdci Európy zohralo v dejinách dôležitú úlohu, a preto nie div, že takmer niet krajiny, v ktorej by bolo bývalo toľko stredovekých hradov ako práve na Slovensku. Geograficky výhodná poloha a úloha, ktorú stredoveké hrady zohrávali, svedčia o tom, že Slovensko bolo v minulosti územím, na ktorom sa odohrávali boje rozhodujúce o osude celého Uhorska. Dnes už poväčšine len ruiny hradov ozdobujú bralá a temená slovenských hôr a zvyšujú romantiku prírodných krás, ktoré sú častým cieľom turizmu. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú tieto zrúcaniny hradov :
Na skúmanom území jestvovali aj ďalšie opevnené hrady, hrádky a pevnosti, o jestvovaní ktorých niekedy svedčia už len miestne chotárne názvy. Sú to:
Samostatnou a špecificky významnou skupinou stavieb kultúrneho dedičstva tohto regiónu sú stavby a pamätné miesta viažuce sa na udalosti prvej a hlavne druhej svetovej vojny. Sú to predovšetkým miesta Karpatsko-duklianskej operácie v Údolí smrti so svojim prírodným múzeom v kat. území Kapišová, pamätníky 1. čs armádneho zboru na Dukle a sovietskej armády vo Svidníku. V tejto súvislosti je treba spomenúť aj cintorín nemeckých vojakov v Prešove, v Hunkovciach a v Zborove. Už menej známymi skutočnosťami z oblasti vojenstva je príchod bratríkov do blízkeho Bardejova, prechod ruskej armády do Ruska po bitke pri Slávkove a boje z čias 1. svetovej vojny v Karpatoch, kde pamätníky na tieto dni - cintoríny sú na susediacich územiach v Poľsku realizovaných podľa návrhov známeho slovenského architekta D. Jurkoviča. K dochovaným hmotným hodnotám sa radí spoločenská a umelecká kultúra. V regióne ľudovej kultúry sa zachoval najbohatší komplex svadobných obyčajov, obradovosť funkcie jedál, ako vplyv výchovného systému viery. Výtvarná kultúra sa tu prejavuje plošným ornamentom, v ktorom prevláda tkaný dekór. V hudobnej kultúre sa prejavujú prvky presahujúce z ľudovej kultúry východných Slovanov. Tanečnú tradíciu charakterizuje rázovitosť a dynamická rytmika. Súbor týchto hodnôt je potrebné zachovať a odovzdať zveľadený budúcim generáciám. V súčasnom období bude pôsobiť ako faktor prezentácie Slovenska a akcelerátor špeciálnych foriem turizmu a rekreácie. Tento región svojou jedinečnosťou dotyku východnej a západnej kultúry, dochovanými artefaktmi z čias bývalých a moderných dejín z obdobia začiatku a polovice 20. storočia, svojráznym folklórom spišsko - šarišskej, hornozemplínskej oblasti a rusínsko - ukrajinského etnika, zachovalým prírodným potenciálom, známymi miestami kúpeľníctva a rekreácie, už realizovanými a pripravovanými cezhraničnými väzbami s Poľskom, skrýva značný potenciál rozvoja turizmu, kúpeľníctva a rekreácie, ktorý je zatiaľ len málo využívaný. Infraštruktúra tejto funkcie je len z časti vybudovaná. Základnými možnými centrami a východiskovými miestami pre rozvoj tejto urbanistickej funkcie v riešenom regióne i pre súvisiace územia v Poľsku sú okresné mestá. Poznámka: údaje sú k 31.12.1997 podľa Národného pamiatkového a krajinného centra Bratislava, Slovenský ústav pamiatok a krajiny - krajské stredisko Prešov |