RIZIKOVÉ FAKTORY V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

FYZIKÁLNE RIZIKOVÉ FAKTORY

RÁDIOAKTIVITA V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

Radiačná situácia

Prírodné zdroje rádioaktivity sú súčasťou prírodného prostredia. Patrí k nim kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry. Prirodzená rádioaktivita hornín je v podstate podmienená prítomnosťou K, U a Th. Tieto prvky emitujú gama žiarenie a podmieňujú vonkajšie ožiarenie. Horniny používané ako stavebné suroviny sa stávajú zdrojom radiácie v budovách. Z tohto hľadiska je posúdenie rádioaktivity stavebných surovín a stavebných materiálov veľmi významné a je ho potrebné sústavne sledovať.
Požiadavky na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov stanovuje vyhláška č. 406 Ministerstva zdravotníctva SR z 26. júna 1992.
Bývalý Geologický prieskum, š.p. v rámci prieskumu na nerudné suroviny a v rámci úlohy "Stanovenie rádioaktivity stavebných surovín Slovenska" na území terajšieho Trenčianskeho kraja meral rádioaktivitu ťažených stavebných surovin - stavebného kameňa, štrkopieskov a tehliarskych surovín.
Všetky hodnoty hmotnostných aktivít rádioaktivity stavebných surovín určovaných na území kraja vyhovujú norme podľa vyhlášky č. 406/92. Sledované stavebné suroviny sú z hľadiska stanovenej rádioaktivity vhodné pre obytné i neobytné stavby. Na území kraja bude potrebné sledovať z hľadiska rádioaktivity i ďalšie suroviny používané na obytnú zástavbu vrátane rôznych netradičných materiálov.
Uvedené hodnotenie nemožno vztiahnuť k tzv. radónovému riziku, ktoré je podmienené hlbšími geologickými štruktúrami a stavebným materiálom.
Údaje o dávkovom príkone vonkajšieho fotónového žiarenia boli merané v jedinom referenčnom mieste Slovenského ústredia radiačnej monitorovacej siete SR v Trenčianskom kraji.

Tab.č. 154: Hodnoty dávkového príkonu vonkajšieho fotónového žiarenia na území Trenčianskeho kraja v roku 1999

miesto

merané rok/mesiac

dávkový príkon [ Gy.h-1 ]

odchýlka [ Gy.h-1 ]

Trenčín

január

69,3 . 10-9

8,6 . 10-9

február

67,1 10-9

8,4 . 10-9

marec

67,1 10-9

8,5 10-9

apríl

65,9 10-9

9,1 10-9

júl

64,3 10-9

9,5 10-9

august

65,3 10-9

9,1 10-9

október

67,3 10-9

8,7 10-9

november

69,1 10-9

9,2 10-9

december

68,6 10-9

9,2 10-9

priemer

67,4 . 10-9

8,9 .10-9

Zdroj: Ústav preventívnej a klinickej medicíny Bratislava

Radónové riziko

Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je v stopových množstvách prítomný vo všetkých horninách. Radón nie je stabilný, ale ďalej sa rozpadá na tzv. dcérske produkty. Tie sa viažu na aerosolové a prachové častice v ovzduší, s ktorými vstupujú do živého organizmu ingesciou a inhaláciou. V súčasnosti je známe, že ožiarenie z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách.
Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podložia stavieb.
Vo sfére zabezpečovania kvality životného prostredia najmä funkčnej zložky bývania obyvateľstva ide o obmedzovanie vplyvu radónu v novovytváranom i v existujúcom obytnom prostredí. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým účinkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, voľbou stavebných materiálov a spôsobom prevedenia stavieb. Ide o nový prístup, s ktorým sa musí v územnom plánovaní i v rezorte stavebníctva počítať.
V Trenčianskom kraji realizoval Uranpres, š.p. Spišská Nová Ves v rámci zostavenia odvodenej mapy radónového rizika Slovenska v M 1:200 000 priame merania radónu v pôdnom vzduchu, s vyznačením plôch s nízkym, stredným a vysokým radónovým rizikom.
Pestrá geologická stavba územia Trenčianskeho kraja sa prejavila aj v kategoriách radónového rizika. Nízke radónové riziko bolo zistené na veľkých plochách najmä severných častí okresov Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov a Považská Bystrica.
Stredný stupeň radónového rizika bol zistený nad horninami Malých Karpát, Považského Inovca, ale aj v údolných polohách rieky Váh od Trenčianskych Bohuslavíc po Sverepec. K územiu so stredným stupňom Rn rizika patrí západná časť okresu Bánovce na Bebravou a severná časť okresu Partizánske, v okrese Prievidza širšie okolie Handlovej.
Vysoké radónové riziko bolo zistené v blízkosti Hôrky nad Váhom, Kočoviec, východne od Brezovej pod Bradlom, južne od Nitrianskeho Pravna, severne od Chvojnice, juhovýchodne od Košeckého Podhradia.
Prezentované výsledky radónového prieskumu na území kraja nie je možné použiť ako podklad pre detailné územné plánovanie a nenahradzujú podrobný radónový prieskum. Výsledky podávajú len základné informácie o radónovej situácii a slúžia ako podklad pre usmernenie ďalších prieskumných prác.
V súčasnosti je v schvaľovacom pokračovaní legislatíva, podľa ktorej pri každej novej výstavbe objektov, kde sú plánované obytné miestnosti, vrátane individuálnej bytovej výstavby, bude potrebné zabezpečiť vykonanie prieskumu radónu v podloží stavby, bez ktorého nebude možné vydať stavebné povolenie na stavbu.
V rámci úlohy "
Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad 10 000 a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom" údaje o dávkovom príkone vonkajšieho fotónového žiarenia boli merané v jedinom referenčnom mieste Slovenského ústredia radiačnej monitorovacej siete SR v Trenčianskom kraji.
Kategórie radónového rizika, určené na základe geologických meraní, sú vhodné iba pre usmerňovanie výstavby nových obytných domov a v prípade potreby realizáciu príslušných nápravných opatrení.

Tab. č. 155: Výsledky meraní pôdneho radónu a kategórie Rn rizika

Mesto

Počet RP*

Percentuálne zastúpenie RP* v kategórii radónového rizika

nízka

stredná

vysoká

Bánovce n. Bebravou

12

0

100

0

Dubnica n. Váhom

13

46,2

53,8

0

Handlová

14

71,4

28,6

0

Nová Dubnica

9

66,7

33,3

0

Partizánske

14

14,3

71,4

14,3

Považská Bystrica

17

52,9

47,1

0

Prievidza

20

55

40

5

Púchov

10

0

100

0

Stará Turá

11

54,5

45,5

0

Trenčín

25

60

40

0

Zdroj: Ústav preventívnej a klinickej medicíny Bratislava

* RP - radónové plochy

Výsledky meraní ekvivalentnej objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch sú smerodatné pre hodnotenie skutočného rizika obyvateľstva z ožiarenia radónom.Uvádzame preto výsledky meraní v Trenčianskom kraji, ktoré boli na ÚPKM získané na základe celoslovenského prieskumu, meraním v pobytových priestoroch.

Tab. č. 156: Výsledky meraní ekvivalentnej objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch - EOAR (Bq. m-3)

Mesto

Počet zmeraných bytov

Počet bytov s EOAR

Priemerná EOAR

(Bq. m-3 )

   

< 100 (Bq. m-3)

100 - 200 (Bq. m-3)

> 200 (Bq. m-3)

 

Považská Bystrica

12

9

2

1

51

Prievidza

14

8

6

0

61

Trenčín

9

8

0

1

19

zdroj ÚPKM - záverečná správa 1998

 

Mapa č. 10: Odvodená mapa radónového rizika

HLUK

Meranie, výpočty a prognózovanie hlukového zaťaženia prostredia profesionálne vykonávajú viaceré súkromné firmy, výskumné a projekčné ústavy, vysoké školy.
Problematikou zaťaženia obyvateľov SR hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky. Podľa ročného výkazu o zaťažení obyvateľstva hlukom za r. 1999 sa hluk monitoroval v 63 mestách a obciach s celkovým počtom obyvateľov 1 627 306.
Podiel hlukových emisií podľa jednotlivých druhov dopráv je nasledovný:

Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný nervový systém.
Podľa vyhlášky MZ SR č. 14/1977 Zb., sú stanovené prípustné hodnoty hluku 60 dB(A) pre dennú dobu a 50 dB(A) pre nočnú dobu.
Štátny zdravotný ústav SR monitoruje zaťaženie obyvateľstva hlukom vo vybraných mestách Slovenska. Celkovo je monitorovaných 63 miest a obcí s celkovým počtom obyvateľov 1 627 805.

Tab. č. 157: Podiel obyvateľov SR zaťaženého hlukom z cestnej a železničnej dopravy podľa úrovne prekročenia ekvivalentných hladín (LAeg) v dB(A) v r. 1998 a 1999

Hladina hluku

% obyvateľov zaťažených hlukom z cestnej dopravy

% obyvateľov zaťažených hlukom zo železničnej dopravy

1998

1999

1998

1999

> 55 dB(A)

19,20

19,33

0,10

0,10

> 60 dB(A)

14,70

12,87

1,27

1,27

> 65 dB(A)

6,00

6,05

1,26

1,26

> 70 dB(A)

1,00

1,31

0,46

0,46

> 75 dB(A)

0,08

0,13

0,00

0,00

Zdroj: ŠZÚ SR

Prehľad hlukovej situácie a expozície obyvateľstva v sledovaných mestách Trenčianskeho kraja sú v nasledovných tabuľkách:

Tab. č. 158: Hluk v r. 1999

Názov mesta

Hladina vonkajšieho hluku

Počet osôb

Percentuálny podiel (%)

Nestanovené

% nestanovených

Počet obyvateľov

Považská Bystrica

> 55

9 036

22,54

     

> 60

7 136

17,80

     

> 65

5 980

14,92

     

> 70

-

-

     

> 75

-

-

     
 

22 152

55,27

17 931

44,73

40 083

Ilava

> 55

2 240

40,50

     

> 60

1 970

35,62

     

> 65

1 040

18,80

     

> 70

-

-

     

> 75

-

-

     
 

5 250

94,92

281

5,09

5 531

Púchov

> 55

2 640

13,75

     

> 60

1 930

10,05

     

> 65

1 390

7,24

     

> 70

240

1,25

     

> 75

-

-

     
 

6 200

32,28

13 005

67,72

19 205

Prievidza

> 55

7 071

12,98

     

> 60

5 309

9,74

     

> 65

790

1,45

     

> 70

364

0,67

     

> 75

-

-

     
 

13 534

24,84

40 961

75,16

54 495

Nováky

> 55

784

18,13

     

> 60

784

18,13

     

> 65

393

9,09

     

> 70

393

9,09

     

> 75

-

-

     
 

2 354

54,43

1 971

45,57

4 325

Dubnica nad Váhom

> 55

3 293

13,47

     

> 60

2 235

8,14

     

> 65

1 360

5,56

     

> 70

-

-

     

> 75

-

-

     
 

6 888

28,18

17 558

71,82

24 446

Zdroj: SAŽP BB

Tab.č. 159: Hluková situácia a expozícia obyvateľstva

Mesto

Počet stanovíšť

Prekročenie prípustnej hodinovej hladinyLaeq
a dB(A)

Odhad počtu obyvateľov na území s nadmernou hladinou hluku

%-ne prekročenie Laeq v obytnej a zmiešanej zóne nad hodnotu

Celkom

Prekroč. prípustnej hodinovej hladiny Laeq v %

abs.

%

70 dB(A)

75 dB(A)

Trenčín

49

55,0

0,9 - 25,3

30 000

40,0

25,0

6,4

Prievidza

18

88,9

max.13,9

13 100

29,6

34,0

0,0

Zdroj: ÚPN - VÚC Trenčiansky kraj

V Trenčianskom kraji hlukové zaťaženie je výrazne koncentrované pozdĺž hlavnej dopravnej a urbanizačnej osi Slovenska, ktorá nesie všetky druhy najvýznamnejších zdrojov hluku. Najzaťaženejším je mesto Trenčín so svojou aglomeráciou. Čiastočné zlepšenie sa dosiahlo uvedením diaľničného “obchvatu” do prevádzky. Situácia sa zlepší skompletizovaním diaľnice v celej dĺžke.
Na Hornej Nitre je hlukove najzaťaženejším územím aglomerácia Zemianske Kostoľany –Nováky - Prievidza. Hlukové pomery v Prievidzi môže výrazne zlepšiť zapustenie cesty I/64 v priestore centra, realizácia južného cestného obchvatu mesta. Problematiku hluku v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch, ako aj v Handlovej čiastočne zlepšia navrhované obchvaty ciest.
Ďalším hlukovo zaťaženým mestom je Považská Bystrica. Zložité geomorfologické podmienky si vyžadujú náročnejšie riešenie, hlavne v prevedení diaľnice.
V cestnej doprave najvýraznejším zdrojom hluku je diaľnica, (O 72 dB, A), potom cesty s intenzitou dopravy nad 3 000 vozidiel za 24 hodín. Cesty I. triedy v prechode obytným územím zaťažujú svoje okolie nadlimitnými hodnotami hluku v rozpätí 66 - 76 dB(A). Limit stanovený pre zmiešanú zónu typu mestského centra je 60 dB(A). Pre obytnú zónu, resp. sídlisko je to 50 dB(A).
Zvýšenú pozornosť z hľadiska riešenia problematiky hluku je potrebné tiež venovať cestnej doprave cez hraničné obce Vrbovce - U Sabotov, Moravské Lieskové, Drietoma.
Železničná doprava v celkovom priemere zaťažuje svoje okolie intenzitou hluku na úrovni 70 - 78 dB(A). Táto sa výrazne a nárazove zvyšuje pri nákladných, zoraďovacích staniciach a železničnom depe, resp. prekládkových uzloch.
Letisko Trenčín z medzinárodného a vnútroštátneho hľadiska bude plniť funkciu regionálneho letiska - bude slúžiť potrebám vnútroštátnej leteckej doprave s vojenskou a civilnou leteckou prevádzkou. Pre všeobecné letectvo slúži tiež regionálne letisko Prievidza, kde sa predpokladá prevádzka malých až stredných typov lietadiel, ktoré výraznou mierou nenarušia okolie kvôli očakávanému typu lietadiel, ako aj ich frekvencii pohybu na letisku. Ďalej je nutné uviesť, že do roku 2000 bude povolená prevádzka civilných lietadiel s tvorbou hluku v hodnote 1/16 = cca 6,25 % tvorby hluku súčasných lietadiel príslušných veľkostných typov.
V súvislosti s rozvojom letiska Trenčín a pripravovaného polyfunkčného motoristického areálu je potrebné prehodnotiť existujúcu stavebnú uzáveru a modifikovať vyhlásené ochranné pásma letiska.