SLANÁ VODA

   Kraj pod Babou horou osobitý zádumčivou krásou smrečín, drsný klímou najsevernejšej časti Slovenska s očarujúcim "bielym tichom" zimy, poznačený človekom, a predsa svojský v jedinečnosti. Dáva obživu roľníkom a drevorubačom, oddych a rekreáciu návštevníkom z domova i cudziny a svojimi jódobrómovými pramenmi lieči pacientov z celej Európy.

Slaná voda, odbočka k Hviezdoslavovej aleji

    Bola to liečivá slaná voda, ktorá dala meno celej lokalite. Slaná jódobrómová voda, známa už v 16. stor., vyniká vysokým obsahom solí jódu, brómu a kyseliny boritej. Obsah jódu sa pohybuje okolo 25 mg/l, brómu 70 mg/l. Jej celková mineralizácia je medzi našimi minerálnymi prameňmi najvyššia - presahuje 50 g/l.  V minulosti pri analýzach bol celkový obsah soli stanovený až na 150 g/l, čo prezrádza, že terajší prameň je riedený inou podpovrchovou vodou. Záujem o  jej liečivé účinky sa rozšíril začiatkom 19. storočia, keď sa po prvý raz urobili seriózne rozbory vody a na základe výsledkov odborníci ocenili jej liečivú silu. K rozvoju kúpeľov dochádza po roku 1865 zásluhou poslanca uhorského snemu Františka Skyčáka, ktorý tu vybudoval kúpele.

    O tom, že kúpele Slaná voda boli prosperujúce, hovoria údaje z konca 19. storočia, v ktorých sa uvádza kapacita kúpeľov (liečba vrátane ubytovania) až 100 pacientov. v tom čase porovnávali minerálne vody v Oravskej Polhore so svetoznámymi vodami pri Florencii. Úspešne sa tu liečili choroby štítnej žľazy, žalúdočné, kožné a ženské choroby a niektoré choroby horných dýchacích ciest. Sláva kúpeľov zaniká na konci prvej svetovej vojny. V tomto búrlivom období boli totiž kúpele zdemolované a zapálené. Odvtedy sa rôzni nadšenci pokúšali slávu kúpeľov obnoviť, ale bezvýsledne. Hlavným problémom na vybudovanie kúpeľného areálu je malá výdatnosť prameňa. v blízkej budúcnosti sa tento problém vyrieši hlbokým vrtom.

Chata na Slanej vode