Stredom mikroregiónu v smere východ – západ prechádza akási imaginárna hranica, deliaca mikroregión z hľadiska komplexnosti krajinnoekologického potenciálu /rezba reliéfu, klíma, fyzikálne vlastnosti pôd, sociosféra.../. Tá bola určujúca pri zohľadňovaní predpokladov a vhodností ďalšieho poľnohospodárskeho využívania, smerovania. Dospeli sme k tomuto poznaniu:
V detailnejšom členení mikroregiónu už spomínanými určujúcimi podmienkami boli jeho morfologické dannosti, ktoré rozčlenili južnú časť mikroregiónu, prístupnejšiu aktívnym formám poľnohospodárskych aktivít na tri pododoblasti /lokality/, kde prevládajúcou ľudskou aktivitou by mala byť vysoko intenzívna poľnohospodárska produkcia, založená na veľkoplošnom hospodárení /poľnohospodárske družstvo/.
Vychádzali sme z lokálnych obnoviteľných zdrojov, avšak limitovaných záujmami spoločnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny /CHKO Štiavnické vrchy/. Tento stret záujmov sme navrhli zmierniť zavedením celopološného systému ekologického poľnohospodárstva. Mali sme na mysli striktnú realizáciu pomocou vhodného striedania plodín v osevnom postupe, mechanickú, fyzikálnu a biologickú ochranu rastlín proti burinám, chorobám a škodcom a efektívne využitie pozberových zvyškov, organických hnojív a zeleného hnojiva. Trváme aj na mechanickej kultivácii, ako predpokladu udržania prirodzenej úrodnosti pôdy. V procese chovu neodporúčame používať rastové látky a kŕmne doplnky pre ich výživu. Dôraz sme kládli aj na správne striedanie plodín, ako nosného prvku pri zachovaní pôdnej úrodnosti.
