SCP východiská a míľniky

 

Základ SCP vychádza z východiskového a koncepčného dokumentu Agenda 21 prijatého v roku 1992 na Konferencii OSN o ŽP a rozvoji v Rio de Janeiro. Prostredníctvom Agendy 21, ktorá sa zameriava na otázky trvalo udržateľného rozvoja, sa začala venovať pozornosť aj trvalo udržateľnej produkcii a spotrebe. V roku 2002 (po 10 rokoch od Ria) sa konal Svetový Summit o udržateľnom rozvoji v Johannesburgu, kde bol na konferencii o udržateľnom rozvoji jednou z nosných tém samotný udržateľný rozvoj a jeho nástroj Agenda 21. Jedným z výsledkov tohto Summitu bol dokument Implementačný plán, ktorý obsahoval ciele a časový rámec pre jednotlivé diskutované oblasti a medzi všeobecnými záväzkami a iniciatívami bolo uvedené vytvorenie desaťročného strategického rámca programov udržateľnej spotreby a výroby. Na tieto iniciatívy nadviazal globálne zameraný Marakéšsky proces/akt, ktorý podporoval implementáciu SCP a rozvoj globálneho rámca pre opatrenia/postupy SCP a to vytvorením dokumentu s názvom Desaťročný rámec programov trvalo udržateľnej spotreby a výroby OSN. Tento proces teda reaguje na odkaz Johanessburgského Implementačného plánu podporiť regionálne a národné iniciatívy v snahe urýchliť ich presunu k modelom SCP, a tak oddeliť ekonomický/hospodársky rast od environmentálnej degradácie. Európska Únia sa v roku 2008 zaviazala, schválením Akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu (SCP) a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (SIP) Európskou komisiou, okrem iného, podporovať osvedčené postupy na národnej úrovni a podporovať politiku udržateľnej spotreby a výroby ako súčasť spomínaného rámca. Vytvoreniu Akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku predchádzalo aj prijatie Obnovenej stratégie TUR EÚ v roku 2006, v ktorej jednu zo siedmych kľúčových výziev tvorila Trvalo udržateľná spotreba a výroba s celkovým cieľom: podporovať trvalo udržateľné modely spotreby a výroby. AP pre SCP a SIP tvorí integrovaný súbor opatrení a návrhov na dosiahnutie udržateľnej spotreby a výroby a udržateľnej priemyselnej politiky a na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Ich cieľom je dosiahnuť lepšie environmentálne vlastnosti výrobkov počas ich celého životného cyklu a zároveň uľahčiť ich prijatie spotrebiteľmi s dostatočnou mierou informovanosti. Zámerom je klásť dôraz na tie výrobky a služby, ktoré majú potenciál znížiť negatívny vplyv na životné prostredie a dosiahnuť dostatočný dopyt na trhu po trvalo udržateľnom tovare a trvalo udržateľných výrobných technológiách. Tieto návrhy tvoria neoddeliteľnú súčasť prepracovanej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a vychádzajú zo súčasných politík, opatrení a nástrojov EÚ a dopĺňajú ich.