V roku 1994 bola na sympóziu v Osle definovaná udržateľná spotreba a výroba ako „používanie služieb a súvisiacich výrobkov, ktoré zodpovedajú základným ľudským potrebám a poskytujú lepšiu kvalitu života, s minimalizovaním využívania prírodných zdrojov, nebezpečných materiálov, ako aj uvoľňovaním znečisťujúcich látok , či produkcie odpadu počas celého životného cyklu služieb a výrobkov do okolitého prostredia a to tak, aby sa neohrozili potreby budúcich generácii.“

Definícia udržateľnej spotreby a výroby sa menila v čase, tak, ako sa menila naša spoločnosť.

Pojem udržateľná spotreba a výroba môže pre každého znamenať niečo iné, ale v zásade ide o zmenu systému takým spôsobom, aby sa oddelil hospodársky rast od zhoršovania životného prostredia a aby sa uplatňoval prístup založený na chápaní celého životného cyklu, berúc do úvahy všetky jeho fázy od využívania zdrojov, tak aby sme získali „viac a lepšie za menej“.  Iba ak budeme venovať pozornosť obom stranám rovnice – spotrebe a výrobe – bude možné uskutočniť potrebnú zmenu. Dnes už mnoho podnikov mení spôsoby a modely výroby , či distribúcie, avšak výroba je len na jednej strane rovnice. Ľudia spotrebúvajú čo sa vyrába – výrobcovia dodávajú to, čo si myslia že spotrebitelia požadujú.

 

Vytlačiť