NATO je medzivládna organizácia krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Je založená na spoločných hodnotách demokracie a ľudských práv, pričom si členské štáty zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosť. NATO je defenzívne bezpečnostné a obranné spojenie. V prvom článku zmluvy sa členovia zaväzujú, v  súlade    s  článkom č. 51 charty OSN, prispievať k rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov, vrátane posilňovania vlastných slobodných inštitúcií a zlepšovania podmienok stability a blahobytu. Zmluva zaväzuje členov k vzájomnej pomoci, ktorá nemusí byť výlučne vojenská.

História a členské štáty

Za priameho predchodcu aliancie NATO sa považuje Bruselský pakt. Obranná organizácia štátov Beneluxu, Francúzska a Veľkej Británie bola založená v roku 1948 ako reakcia na povojnovú situáciu v Európe.

NATO bolo založené Severoatlantickou zmluvou vo Washingtone 4. apríla 1949. Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty, Veľká Británia a Írsko.

V súčasnosti má NATO 28 členov. Postupne do r. 2009 sa členskými štátmi stali:  Grécko, Turecko (1952), Nemecko (Západné Nemecko 1955, od roku 1990 spolu s NDR ako SRN), Španielsko (1982), Česká republika, Maďarsko, Poľsko (1999), Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko (2004), Albánsko a Chorvátsko (2009).

Úlohy a ciele NATO

Počas studenej vojny bola hlavnou úlohou NATO obrana a bezpečnosť jej členov. Ciele NATO sa ani v súčasnosti nezmenili, úlohy sa však prispôsobili zmenenej bezpečnostno-politickej situácii. Po zjednotení Nemecka a rozpade Sovietskeho zväzu sa NATO sústredilo na dialóg s pôvodnými nepriateľmi, teraz potenciálnymi partnermi, aby zaručilo stabilitu a bezpečnosť v celej Európe. NATO založilo množstvo partnerských programov, aby pomohlo stredoeurópskym štátom v reformnom procese a poskytlo im aktívnu účasť v NATO s možnosťou neskoršieho členstva.

NATO a životné prostredie

NATO čelí mnohým výzvam v oblasti životného prostredia: vyvíja úsilie na zníženie vplyvu vojenskej činnosti na životné prostredie a reaguje na bezpečnostné výzvy, ktoré súvisia so životným prostredím. Po prvýkrát zaradilo NATO do svojich aktivít environmentálnu agendu v r. 1969, keď bol zriadený Výbor pre výzvy modernej spoločnosti – Committee on the Challenges of Modern Society (CCMS). Tento výbor koordinoval civilnú i vojenskú spoluprácu NATO s jeho členskými štátmi v oblasti sociálnej, zdravotnej i environmentálnej až do r. 2006, keď vznikol program Veda pre mier a bezpečnosť– Science for Peace and Security Programme (SPS Programme).

Ochranu životného prostredia NATO realizuje aktivitami, ktoré môžeme začleniť do 2 kategórií: Ochrana fyzického a prírodného prostredia pred škodlivými účinkami a negatívnym vplyvom vojenských aktivít a Ekologická bezpečnosť – riešenie bezpečnostných problémov týkajúcich sa urbanizovaného a prírodného prostredia.

Súčasné aktivity NATO týkajúce sa životné prostredia:

  • ochrana životného prostredia pred škodlivými účinkami vojenských operácií;
  • podpora ekologicky šetrných postupov riadenia vojenských cvičení i operácií ;
  • príprava na riešenie prírodných a človekom spôsobených katastrof;
  • riešenie dôsledkov zmeny klímy;
  • vzdelávanie úradníkov NATO vo všetkých oblastiach životného prostredia ;
  • podpora partnerských krajín pri budovaní miestnych kapacít
  • zvyšovanie energetickej bezpečnosti a nezávislosti na fosílnych palívách; 
  • budovanie infraštruktúry šetrnej k životnému prostrediu.

SAŽP a NATO

V súčasnosti je SAŽP zapojená do spolupráce s NATO prostredníctvom Programu Veda pre mier a bezpečnosť, v rámci ktorého implementuje mongolsko-slovenský projekt s názvom ESTABLISH THE GEO-DATABASE ON ECOLOGICAL HEALTH OF THE MILITARY SITES. link na stránku projektu:  Projekt sa realizuje od februára roku 2013 a jeho trvanie má byť 36 mesiacov. Hlavným cieľom projektu je vytvoriť chýbajúcu geodatabázu vojenských areálov na území Mongolska s dôrazom na činnosť bývalej sovietskej armády, vrátane informácií týkajúcich sa ich prípadného negatívneho vplyvu na životné prostredie. Slovensko ako členská krajina NATO od roku 2004 odovzdáva prostredníctvom SAŽP svoje skúsenosti získané pri riešení environmentálnych problémov po odchode sovietskych vojsk, spôsobených ich 20-ročným pobytom na našom území, a to predovšetkým v oblasti identifikácie a sanácie environmentálnych záťaží.

Viac informácií o NATO nájdete na oficiálnej webovej stránke.