Horské oblasti sú nenahraditeľné pre prežitie globálneho ekosystému našej planéty, sú zásobárňami pitnej vody a pramennou oblasťou mnohých riek, centrami biologickej diverzity, zdrojmi nerastných látok a svojimi klimatologickými podmienkami v podstatnej miere ovplyvňujú život miestnych obyvateľov. Horské oblasti sú často vzdialené od veľkých aglomerácií a priemyselných parkov, čím na jednej strane poskytujú možnosti pre rozvoj rekreácie a efektívne trávenie voľného času. Na strane druhej, v kombinácii s vplyvom nestability vývoja, dochádza v nedostupných a vzdialených kútoch týchto oblastí k úpadku hospodárstva, vysídľovaniu a opúšťaniu krajiny. Dôležitosť a význam horských oblastí sú stále viac uznávané, čo dokazuje aj zaradenie tejto témy do osobitnej kapitoly globálneho strategického dokumentu Agenda 21 (kapitola 13 Starostlivosť o nestabilné ekosystémy: trvalo udržateľný rozvoj v pohoriach). Európa má množstvo horských oblastí, vyskytujúcich sa v takmer všetkých častiach kontinentu a okrem už spomínaných klimatických, ekologických a hospodárskych funkcií sa vyznačujú aj hlbokými kultúrnymi hodnotami, ktoré odrážajú dlhodobé vzájomné pôsobenie človeka a horského
prírodného prostredia.

Aj toto sú dôvody prečo môžu horské oblasti, v zmysle užšej špecifickej interpretácie, prispieť k naplneniu cieľov Stratégie Európa 2020, ktorej priority sú zamerané na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Nemenej dôležitá je aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ pre roky 2014-2020, kde je v druhom pilieri zakotvený rozvoj vidieka a to napríklad prostredníctvom implementácie prístupu LEADER, ktorého princípy - ako zapojenie hlavných aktérov (stakeholderov) do rozvoja územia alebo prístup zdola, boli integrované aj do Spoločného modelu trvalo udržateľného rozvoja manažmentu.

Spoločný model trvalo udržateľného rozvoja a manažmentu je metodickým usmernením pre integrovaný rozvoj horských oblastí juhovýchodnej Európy, bol spracovaný v rámci implementácie projektu Green Mountain a je zameraný na podporu udržateľných ekonomických aktivít, koordinovaný manažment a neustále zvyšovanie povedomia na úrovni všetkých  skupín horského obyvateľstva. Jeho inovatívnosť spočíva v integrácii kultúrneho aspektu do rozvoja horských oblastí s uvedomením si, že pri neudržaní ekonomicky aktívneho obyvateľstva v horskej krajine následne nastáva nezvratná strata kultúrnych hodnôt. Jednou z možností zabránenia kultúrnych strát, a naopak zabezpečenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja horských oblastí, je integrovaný prístup a vzájomná spolupráca všetkých zúčastnených.