Mitigácia

Mitigáciou (zmiernenie, zoslabenie) rozumiemeantropogénne intervencie na zníženie zdrojov, alebo zväčšenie záchytov skleníkových plynov.

Ministerstvo životného prostredia SR - obnovitelné zdroje energie

Adaptácia

Adaptáciou (prispôsobenie) rozumieme prispôsobenie sa prírodných alebo ľudských systémov na nové alebo meniace sa prostredie. Prispôsobenie sa zmene klímy sa týka prispôsobovania sa prírodných alebo ľudských systémov v reakcii na aktuálne alebo očakávané klimatické podnety alebo ich účinky, ktoré zmierňujú škody alebo využívajú výhodné príležitosti. Rôzne typy prispôsobenia sa môžu byť delené na preventívnu a reaktívnu adaptáciu, súkromná a verejná adaptácia a autonómne a plánované prispôsobenie.

 

Katalóg adaptačných opatrení na nepriaznivé opatrenia zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny

Zmena klímy je vo všeobecnosti globálnym problémom, ale naopak minimalizácia rizík a realizácia adaptačných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy je záležitosť lokálna. Adaptačné opatrenia na zmenu klímy predstavujú súbor možností prírodných a sociálno-ekonomických systémov prispôsobiť sa prebiehajúcim alebo očakávaným zmenám klímy, s cieľom znižovať možné negatívne dôsledky, prípadne využívať pozitívne účinky zmeny klímy.

Príklady realizácie adaptačných opatrení, ktorých cieľom je podporovať a zabezpečovať vlastnosti krajiny, ktoré už od lokálnej úrovne zlepšujú mikroklimatické pomery, hydroklimatické pomery a prispievajú k zlepšeniu širších geoklimatických podmienok (zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny, optimálny spôsob využívania krajiny, či jej ekostabilizácia), sú uvedené v Katalógu adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny pre samosprávy.

Cieľom adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny uvedených v katalógu je:

  •   zabezpečiť ochranu a stabilizáciu tých častí krajiny, ktoré majú klimaticko-stabilizačný účinok;
  •   zvýšiť podiel prvkov zelenej infraštruktúry;
  •   podporiť spomaľovanie odtoku vody z povodia;
  •   zlepšiť distribúciu vody a vlhkostný režim krajiny a prispieť ku priaznivým zmenám klimatických procesov;
  •   zvýšiť bilančné podiely vody v krajine s podporou prvkov prirodzenej akumulácie vody.

Z opatrení realizovateľných mimo zastavaného územia môžeme spomenúť:

  •   výsadbu nelesnej drevinovej vegetácie;
  •   odvodnenie lesnej a poľnej cesty;
  •   využívanie zatrávnených vsakovacích pásov, infiltračných priekop, prielohov;
  •   ochranné zatrávňovanie svahov;
  •   budovanie terás, terasovanie;
  •   revitalizáciu mokradí a rašelinísk.

Z opatrení realizovateľných na vodnom toku môžeme spomenúť:

  •   budovanie pozdĺžnych vegetačných,  nevegetačných a kombinovaných opevnení prietokového profilu;
  •   úpravu smerových pomerov a prítokov;
  •   budovanie priečnych objektov na vodnom toku
  •   výsadba a udržiavanie sprievodnej vegetácie vodných tokov.

Z opatrení realizovateľných v zastavanom území môžeme spomenúť:

  •   budovanie dažďových záhrad;
  •   budovanie vegetačných striech;
  •   budovanie vertikálnych záhrad, zelených stien;
  •   využívanie zatrávňovacej dlažby;
  •   vysádzanie a udržiavanie sídelnej zelene.

Vyššie uvedené adaptačné opatrenia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy pre samosprávy sú príkladom finančne nenáročných príkladov, ktoré môže realizovať každá samospráva s cieľom lokálnej adaptácie na klimatické zmeny. Každá lokalita, sídlo, či krajina je jedinečná a preto je potrebné ju posúdiť komplexne a najmä odborne vzhľadom na funkčnosť, prevádzku, priestorové a ekologické danosti územia, krajinotvornú a architektonickú hodnotu priestoru.