Envirorezort predstavil nízkouhlíkovú stratégiu - obmedzenie fosílnych palív, či prijatie zákona o zmene klímy

Envirorezort predstavil nízkouhlíkovú stratégiu - obmedzenie fosílnych palív, či prijatie zákona o zmene klímy

Obmedzenie fosílnych palív, či prijatie zákona o zmene klímy. Envirorezort predstavil nízkouhlíkovú stratégiu

Náklady na rapídne znižovanie emisií skleníkových plynov budú predstavovať 1,8 % HDP ročne do roku 2040. Boj proti zmene klímy však prináša nevyčísliteľné zdravotné, environmentálne a ekonomické benefity

Ministerstvo životného prostredia dnes (14.02.2020) predstavilo dlho pripravovaný návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Materiál vznikol v spolupráci s poprednými svetovými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou zmeny klímy. Dodatočné náklady na konkurencieschopnú nízkouhlíkovú transformáciu budú predstavovať približne 1,8 % HDP ročne do roku 2040. Pre porovnanie, dopady zmeny klímy len na Slovensku spôsobujú odhadované škody na úrovni jednej miliardy eur ročne.

"Zmena klímy neprichádza, zmena klímy je tu. Máme poslednú šancu vývoj zvrátiť, a pritom udržateľne modernizovať Slovensko. To sa však nedá bez dlhodobého plánovania a prístupu založenom na vedeckom základe," uviedol Norbert Kurilla, štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Nízkouhlíková stratégia už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. V súčasnosti už putuje na vládu.

Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. "Máme za sebou viac ako dva roky spolupráce s najvýznamnejšími globálnymi kapacitami v tejto oblasti – Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou, ktoré vytvárajú modely aj pre Európsku úniu," uviedol Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky. Materiál bol na Slovensku pripravovaný inkluzívnym a participatívnym spôsobom. Do jeho prípravy sa tak zapojilo široké spektrum laickej aj odbornej verejnosti.

V rámci spolupráce boli na mieru Slovenska vygenerované komplexné klimatické modely ako dosahovať klimatickú neutralitu. Modely sa skladajú z tisícov rovníc, ktoré pracujú s tisícami údajov. Pričom celé know how je teraz vo vlastníctve Slovenskej republiky. „Na ich základe štartujeme práce na bezuhlíkovej štúdii, už vo vlastnej réžii,“ doplnil Martin Haluš. Nízkouhlíková stratégia sa totiž začala realizovať v roku 2017, kedy ambície Slovenskej republiky boli neporovnateľne nižšie.

Nízkouhlíková stratégia prináša viaceré konkrétne návrhy s jasnou víziou. Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív, či pre podporu hromadnej dopravy. Kľúčové je i zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov, dôsledne aplikovať princíp znečisťovateľ platí, podporovať lokálne potraviny, alebo zavádzať zdieľanie bicyklov v mestách a obciach. Bokom však nezostala ani podpora biohospodárstva, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy, alebo obnova rašelinísk a mokradí. Súčasne by sa mali plnenia Parížskej dohody zahrnúť medzi základné ustanovenia v medzinárodných obchodných dohodách medzi EÚ a tretími krajinami.

Ako na záver dodal štátny tajomník Kurilla,Európa prevzala zodpovednosť a stala sa celosvetovým lídrom v boji proti klimatickej zmene. „Šéfka EK Ursula von der Leyen v decembri 2019 predstavila kľúčový dokument – European Green Deal, teda akúsi cestovnú mapu vedúcu k cieľu, ktorým je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu," uviedol s tým, že ministerstvo navrhuje i založiť samostatnú Radu vlády pre európsku zelenú dohodu a nízkouhlíkovú transformáciu so zameraním na riadenie efektívnej klimatickej politiky a medzirezortnú koordináciu v tejto oblasti. Zmena klímy sa dotýka všetkých oblastí života – a teda i všetkých rezortov.

Za posledné roky sa na Slovensku spravil v boji proti klimatickej zmene obrovský kus práce. Slovensko splnilo svoje redukčné záväzky pre rok 2020 a presadzuje ambicióznu klimatickú politiku. Veľkým posunom je globálna úloha Slovenska v boji proti zmene klímy (pozn. SR zabezpečila európsku ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody a jej vstup do platnosti) ale aj domáce míľniky ako napr. transformácia uhoľného regiónu Hornej Nitry. Ministerstvu sa zároveň podarilo presadiť dodatočných 2,5 miliardy eur do roku 2030 na investície prostredníctvom Modernizačného fondu do opatrení energetickej efektívnosti, na rozvoj obnoviteľných zdrojov či znižovania energetickej náročnosti ekonomiky.

zdroj: MŽP SR

Vytlačiť