Významným prvkom zadržujúcim vodu v krajine sú mokrade. Sú to územia, ktoré sú nasiaknuté, alebo zaplavované vodou, či už trvalo alebo sezónne. Vnútrozemské mokrade zahŕňajú močiare, rybníky, jazerá, rašeliniská, slatiny, vodné toky a riečne nivy, či už prírodné alebo umelé, s veľmi rozmanitou rozlohou. V právnom systéme Slovenska je mokraď v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami.
Právny a inštitucionálny rámec pre ochranu mokradí na Slovensku
Ochrana mokradí má oporu v týchto právnych predpisoch:
- Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor), ktorý bol podpísaný 2. februára 1971 v Ramsare (Irán) a do platnosti vstúpil v roku 1975. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru 2. júla 1990. Každá zmluvná strana Ramsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jedno mokradné územie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (tzv. List of Wetlands of International Importance ) a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie týchto území. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie. Slovenská republika doposiaľ zapísala do Zoznamu mokradí medzinárodného významu 14 území, tzv. ramsarských lokalít. V súčasnosti je platný Program starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024 a na jeho implementácia Akčný plán pre mokrade na roky na 2022 - 2024, spracovaný v súlade so 4. strategickým plánom Ramsarského dohovoru na roky 2016 - 2024;
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, podľa § 6 ods. 4 Ochrana prírodných biotopov na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.
- Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, § 30 uvádza, že vlastník, správca alebo nájomca je povinný obhospodarovať pozemky takým spôsobom, ktorý zachováva výskyt vôd a napomáha zlepšovaniu vodných pomerov; správca alebo nájomca je povinný najmä zabraňovať škodlivým odtokovým pomerom, splavovaniu pôdy, dbať na udržanie pôdnej vody a zlepšovať retenčnú schopnosť územia.
- Zákon č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2 písm. a uvádza, že preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných, a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach.
Aké sú funkcie mokradí
Jedným z kľúčových prostriedkov na prispôsobenie sa zmene klímy je dostupnosť vody. Pričom takmer všetka voda pre celosvetovú spotrebu je priamo alebo nepriamo získavaná z mokradí.
Ústredná úloha mokradí pri prispôsobovaní sa na zmenu klímy a zmierňovaní jej dopadov je nepopierateľná. Sú to ekosystémy súvisiace s vodou a sú zdrojom väčšiny sladkej vody na svete. Rozprestierajú sa od riek, jazier, močiarov, rašelinísk až po ústia riek.
Vnútrozemské mokrade, ako sú záplavové oblasti, jazerá a rašeliniská, absorbujú a ukladajú nadmerné zrážky, čím eliminujú riziko záplav a odďaľujú výskyt sucha akumuláciou vody a jej pozvoľným uvoľňovaním do krajiny. Zároveň regulujú vodu v krajine. Znižujú maximálne odtoky tým, že počas zrážok vegetácia zachytáva svojím povrchom vodu a uľahčuje jej tak vsakovanie do pôdy. Dopĺňajú zásoby podzemnej vody tým, že uľahčujú prúdenie vody medzi systémom podzemnej a povrchovej vody. Deje sa to tak, že voda prúdi z mokradí do zásobární podzemnej vody a naopak k odtoku podzemnej vody dochádza vtedy, keď voda prúdi z podzemných zásobární do mokradí. Mokrade tiež fungujú ako filtre vody, preto sa bežne označujú ako obličky prírody. Biomasa mokradí svojím koreňovým systémom dokáže zachytávať sedimenty, živiny, najmä dusík a fosfor, ktoré zhromažďujú v telách rastlín a v pôde.
Okrem vodozádržnej funkcie mokrade poskytujú mnoho ekosystémových služieb, radia sa medzi ekosystémy s najväčšou produkciou biomasy, sú kolískou biologickej diverzity a domovom nespočetného množstva druhov rastlín a živočíchov. Svojím koreňovým systémom spevňujú pôdu, čím zabraňujú erózii pôdy.
Poskytujú viaceré ekosystémové služby, ktoré sa navzájom prelínajú. Základné ekosystémové služby mokradí podľa CICES (Spoločná medzinárodná klasifikácia ekosystémových služieb) sú: zásobovacie ekosystémové služby, regulačné ekosystémové služby a kultúrne ekosystémové služby.
Čo sa stalo s mokraďami
Napriek všetkým významným službám, ktoré mokrade poskytujú, miznú rýchlejšie ako akýkoľvek iný ekosystém. Za menej ako 50 rokov sa stratilo viac ako 35 % mokradí. Sú nepochopené a podhodnotené. Napriek tomu, že sú to najproduktívnejšie ekosystémy na Zemi, považujú sa za nevýznamné územia, čo ohrozuje ich existenciu.
V dôsledku poľnohospodárskej činnosti a rozširovania miest boli mnohé mokrade odvodnené, rozorané, došlo k napriamovaniu a úpravám, resp. až kanalizácii vodných tokov, zvyšovaniu hrádzí, zásahom a odstraňovaniu brehových porastov, úbytku biotopov a biodiverzity. Zmenil sa vodný režim, zvýšila sa spotreba vody pre obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, čo malo za následok vysychanie vodných tokov, mokradí, pokles vodných hladín. V dôsledku znečistenia týchto území skládkami, pesticídmi, sedimentáciou došlo k znečisťovaniu vodných tokov a znižovaniu kvality vody a biodiverzity. Zároveň dochádza k rozširovaniu inváznych nepôvodných druhov, čo sa negatívne prejavuje na druhovej pestrosti týchto vzácnych biotopov.
Mokrade a ľudské sídla
Dnes žije takmer polovica ľudskej populácie v mestách, čo predstavuje takmer 4 miliardy ľudí. Ľudia sa stále sťahujú do miest kvôli práci a bohatému spoločenskému životu a predpokladá sa, že tento podiel dosiahne 66 %. S rozširovaním miest sa zvyšujú nároky na plochu, ktorú zaberajú. Nové osídľovanie má negatívny dopad na priľahlé mokraďové biotopy, ktoré sú degradované, zastavané a odvodňované. Pritom mokrade prinášajú mestskému obyvateľstvu tieto výhody:
- zlepšujú kvalitu vzduchu a vody,
- tlmia teplotné výkyvy počasia a poskytujú ochranu pred povodňami,
- zásobujú mesto vodou,
- podporujú biodiverzitu prostredníctvom mestských mokradí,
- vytvárajú priestor pre rekreáciu obyvateľov mesta,
- so zvýšením dostupnosti mestského obyvateľstva k prírodným prvkom súvisí zlepšenie zdravia obyvateľstva miest (zmiernenie stresu, podpora fyzickej aktivity, zlepšenie sociálnej interakcie).
Na zabezpečenie ochrany a podpory mokradí v mestských sídlach je možné ich priamo zapojiť do mestského života a rozvojových dokumentov miest:
- začleniť a naprojektovať mokrade do nových obytných štvrtí, komunitných zariadení, parkov, oddychových a rekreačných zón,
- vytvoriť projekty na revitalizáciu zdegenerovaných mokradí v mestách,
- podporiť iniciatívy a projekty na zvýšenie biodiverzity cez ochranu mokradí,
- využiť mokrade na tlmenie, spomalenie odtoku zrážok z územia. Je to nový prístup, ktorého výsledkom je výrazné zlepšenie kvality vody a udržanie vody v meste. Mestské mokrade sú schopné čistiť mestskú vodu efektívnym a dostupným spôsobom a sú desaťkrát lacnejšie ako bežné, modernejšie čistiace zariadenia na čistenie odtoku mestských dažďových vôd. Mokrade dokážu zachytiť v mestskom prostredí fosfáty, dusičnany, tuhé látky a ťažké kovy,
- na miestach, kde je priestor, je možné vytvoriť a skombinovať umelé mestské mokrade, filtrujúce a čistiace dažďovú vody s rekreačnými funkciami.
Čo môžeme urobiť pre mokrade
Na zachovanie a obnovenie mokradí je potrebné zabezpečiť ich ochranu a zastaviť ich degradáciu. Okrem obnovy vodného režimu je nutná aj obnova poškodených biotopov, viažucich sa na tieto vzácne ekosystémy. Pri všetkých zásahoch a obnove uvedených ekosystémov je nutná spolupráca so ŠOP SR (tu asi rozpísať ak je to prvá skratka v texte).
Pri obnove je potrebné:
- ponechávať toky v prirodzenom stave a zmenené (napriamené/zregulované) časti tokov obnoviť čo najviac do prírodného stavu,
- zabrániť eutrofizácii, vysušovaniu, rozorávaniu a odvodňovaniu mokraďových spoločenstiev,
- obnoviť vodný režim mokradí,
- zvýšiť hladinu podzemných vôd pomocou prehrádzok, zasypaním odvodňovacích kanálov vhodným materiálom,
- revitalizovať vybrané riečne toky, odstraňovať brehové opevnenie, betónové dno – na zlepšenie infiltrácie
- budovať liahniská a mokrade v krajine,
- zasypať a znefunkčniť odvodňovacie kanály v krajine, špeciálne v rašeliniskách,
- zriaďovať postranné ramená (tône, mokrade),
- zamerať opatrenia na laterálnu konektivitu (otváranie a napájanie mŕtvych ramien s vodným tokom a ich sprietočňovanie),
- riešiť zahĺbené dno riek, zabezpečovať komplexnú revitalizáciu s meandrovaním, a tým zabezpečiť predĺženie vodných tokov,
- odstraňovať priečne bariéry na vodných tokoch, aj MVE,
- udržiavať jestvujúce mŕtve a slepé ramená na riekach a potokoch,
- odstrániť sedimenty z erózie a znečistenia povodí,
- zabezpečiť vhodný manažment z hľadiska ochrany prírody (obhospodarovať mokrade kosením alebo pasením; odstrániť náletové dreviny, aby došlo k zabráneniu zarastaniu mokradí krovinovými druhmi odčerpávajúcich vodu z mokrade a vytláčajúcich vzácnu vegetáciu),
- odstrániť odpad z mokradí,
- odstrániť invázne druhy rastlín,
- nepoužívať toxické látky znehodnocujúce vodu,
- ponechávať dostatok brehovej vegetácie a jej dopĺňanie pôvodnými druhmi,
- šetriť vodou,
- vytvárať priestor na pravidelný prirodzený rozliv záplav z riek v ich inundácii (nezastavovať, t. j. bez urbanizácie, presunom hrádzí od vodných tokov, alebo ich znížením vo vybraných miestach mimo intravilánu alebo prerušením).
Na koniec vyberáme z vyhlásenia bývalej generálnej tajomníčky Dohovoru o mokradiach Marthy Rojas Urrego, k Svetovému dňu vody v roku 2020:
,,Nesmie dôjsť k ďalším stratám našich mokradí a musíme obnoviť tie, ktoré sme stratili. Mokrade by mali byť ústredným bodom národných a globálnych diskusií, rozhodnutí a opatrení v adaptácii na zmenu klímy.
Je kritický čas uznať mokrade ako účinného prostriedku na zmierňovanie dopadov zmeny klímy. Je čas splniť záväzky na zastavenie straty svetových mokradí.”
