Vplyvom znečisteného ovzdušia predčasne zomierajú stovky Slovákov

Vplyvom znečisteného ovzdušia predčasne zomierajú stovky Slovákov

Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší je v okolí Žiliny, Košíc a Ružomberka. V týchto oblastiach im možno pripísať viac ako 5 % úmrtí. V tejto súvislosti Slovensko čelí aktuálnej žalobe zo strany Európskej komisie (EK). V minulosti bolo viackrát kritizované za nedostatočné prevedenie právnych predpisov Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia a za vysokú úroveň vystavenia znečisťujúcim látkam. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) pod novým vedením pripravuje hneď niekoľko zmien a opatrení.

Dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, kardiovaskulárnych problémov, pľúcnych chorôb a dokonca vedie k predčasnej smrti. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), vypracovanej v spolupráci so Svetovou bankou (World Bank).

Úmrtiam by sa zabránilo, ak by sa hustota škodlivín znížila na hodnotu, odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou (10 μg/m3 pre PM2,5 a 20 μg/m3 pre PM10). Odhady vychádzajú z epidemiologických štúdií, ktoré poukazujú na priamy vplyv zvýšenej koncentrácie znečisťujúcich látok na zdravie.

Okrem nenahraditeľných ľudských strát ide aj o ekonomiku. Náklady spojené s nadmernou úmrtnosťou a chorobnosťou, spôsobené znečisteným ovzduším, sa podľa analytikov šplhajú až na 5,3 miliárd eur ročne. To je zhruba 6,9 % ročného HDP Slovenska.

Najväčším zdrojom veľmi malých prachových častíc je vykurovanie, no v rôznych oblastiach ľudia dýchajú aj viacero iných škodlivín. Rezort životného prostredia už v súčasnosti poskytuje podporu a poradenstvo pre obyvateľov aj štátnu správu priamo v teréne v rámci projektu LIFE IP. V každom kraji sú regionálni manažéri kvality ovzdušia, ktorí poskytujú návrhy možných opatrení, poradenstvo v oblasti financovania projektov aj pomoc s implementáciou. Môžu sa na nich obrátiť napríklad starostovia, ak potrebujú pomôcť s návrhmi opatrení na zlepšenie stavu v obci a v regióne.

Ján Budaj, minister životného prostredia zdôraznil, že by bolo potrebné, aby aj predstavitelia samosprávy prijímali nepopulárne oparenia, napríklad v zmysle platného zákona by obmedzili vjazd motorových vozidiel s nadmernými splodinami do určitých častí miest, alebo zasiahli proti tým, ktorí v domácich kachliach spaľujú umelé hmoty a ďalšie látky, spôsobujúce nadmerné znečistenie ovzdušia: „Zanášame pľúca obyvateľov Slovenskej republiky časticami, ktoré prinášajú riziká nevyliečiteľných chorôb.“

 

Zásadnou zmenou, ktorú v súčasnosti MŽP plánuje, je novela zákona o ovzduší, ktorou upraví mechanizmus povoľovania zdrojov znečistenia ovzdušia. V príprave sú aj viaceré opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie:

  • Komplexná obnova rodinných domov vrátane výmeny zastaraných kotlov. Bude financovaná z Plánu obnovy. Zníži potrebné množstvo energie na vykúrenie domu a vymení zdroj vykurovania za efektívnejší, čím zlepší lokálnu kvalitu ovzdušia.
  • Zvýšenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia pre podniky. Nezvyšovali sa posledných 20 rokov a momentálne už preto nepredstavujú motiváciu na ďalšie znižovanie emisií. Poplatky by mali motivovať priemysel na prechod na čistejšie technológie.
  • Zavedenie pravidelnej kontroly kotlov v domácnostiach a zákaz kotlov nízkej emisnej triedy novým zákonom o vzduší, ktoré v súčasnosti vôbec nie sú sledované. V rámci týchto pravidelných kontrol sa budú zároveň zbierať údaje o spôsoboch vykurovania.
  • Návrh nového indexu kvality ovzdušia pre slovenské podmienky - lepšia informovanosť občanov o aktuálnej kvalite ovzdušia (prehľadný semaforový systém).

 

Celú štúdiu IEP a Svetovej banky nájdete TU .

zdroj: MŽP SR, ilustračné foto: Pixabay

Vytlačiť