V zmysle Európskeho dohovoru o krajine (EDoK) je významnou potrebou pre celú Európu zachovať rozmanitosť európskych krajín ako hodnôt spoločného prírodného a kultúrneho dedičstva. Súčasné európske trendy sa sústreďujú na hodnotovo-významové vlastnosti krajiny a zachovanie tých charakteristických čŕt krajín, ktoré ich reprezentujú a sú výsledkom prírodného a historického vývoja.
Pre definovanie hodnoty krajiny SR z hľadiska európskeho kontextu je dôležité identifikovať neopakovateľné, špecifické črty krajiny vyplývajúce z prírodných a kultúrno-historických daností a následne im komparatívnou metódou prisúdiť prostredníctvom valorizačných kritérií výnimočnosť a význam.
Z hľadiska metodologického sa pre hodnotenie krajín SR stalo dôležitým schválenie Metodiky identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny. Metodika sa formovala na SAŽP v spolupráci s Katedrou plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a MŽP SR (Jančura, P., Bohálová, I., Slámová, M., Mišíková, P., 2010).
Základom pre metodické usmernenie je Európsky dohovor o krajine. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uvádza charakteristický vzhľad krajiny v § 2 a v § 18, kde chránenú krajinnú oblasť charakterizuje ako „rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia“.
Z uvedeného metodického postupu bola následne odvodená Metodika hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na krajinu.
Obidve metodické usmernenia boli po odbornej oponentúre a po internom pripomienkovom konaní schválené na operatívnej porade ministra MŽP SR a v júli 2010 oficiálne zverejnené vo vestníku MŽP SR (ročník XVIII, čiastka 1b, ISSN 135-1567).
Oponentmi oboch metodík boli Prof. RNDr. Ján Oťahel, CSc. (GÚ SAV Bratislava), Ing. Dagmar Štefunková, PhD. (ÚKE SAV Bratislava), Doc. Dr. Ing. Alena Salašová (MU v Brne, ZF Lednice n.M.).
Aplikácia postupu identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny je uplatniteľná nasledovne:
- pri všeobecnej charakteristike vizuálnych vlastností krajiny a jej hodnôt, ako je krajinný obraz, charakteristický vzhľad krajiny a krajinný ráz, čiže pre potreby definovania hodnôt územia,
- pri posudzovaní konkrétnych rozvojových zámerov územia a situovaní stavieb v krajine (napr. veterné elektrárne, zariadenia cestovného ruchu, priemyselné parky ...),
- pri vyjadreniach k súčasnému stavu ochrany územia, ochrany prírody a krajiny a jeho možných zmien (napr. prehodnocovanie rozsahu a hraníc CHKO, manažment chránených území, programy starostlivosti, ochranu významných prvkov krajiny).
Poznatky o charakteristickom vzhľade krajiny sú potrebné pre územné plánovanie, proces hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA), projekty pozemkových úprav, program obnovy dediny, programy starostlivosti, rozvojové programy atď.
Citácia Metodiky identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny:
Jančura, P., Bohálová, I., Slámová, M., Mišíková, P., 2010: Metodika identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny. Vestník Ministerstva životného prostredia, ročník, XVIII, čiastka 1b, ISSN 135-1567, s. 2-51.
Vytlačiť