Karpatský dohovor a Dohovor o biodiverzite

Karpatský dohovor

CARPATHIAN CONVENTION

Rámcový dohovor o ochrane a tvralo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) podpísali ministri životného prostredia ČR, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Čiernej hory, Slovenska a Ukrajiny 22. mája 2003 v Kyjeve, pričom platnosť nadobudol 4. januára 2006. Slovenská republika podpísala dokument 22. mája 2003 a ratifikovala ho 3.marca 2004. Dohovor nadobudol v SR platnosť 4. januára 2006. Dohovor je založený na spolupráci jednotlivých zmluvných strán pri ochrane a udržateľnom rozvoji Karpát s cieľom zlepšiť kvalitu života, posilniť miestne ekonomiky a komunity a chrániť prírodné hodnoty a kultúrne dedičstvo.


Dohovor obsahuje 24 článkov, ktoré sa dotýkajú všeobecných ustanovení, ustanovení pre jednotlivé sektory a procedurálnych otázok. Okrem všeobecných cieľov a princípov rozoberajú aj princípy integrovanej starostlivosti o pôdny fond, zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biologickej a krajinnej diverzity, územné plánovanie, trvalo udržateľný a integrovaný manažment povodí, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, dopravu a infraštruktúru, turistický ruch, priemysel a energetiku, kultúrne dedičstvo a tradície, informačný systém stavu životného prostredia, monitoring a systém včasného varovania, zvyšovanie povedomia, vzdelávanie a účasť verejnosti.


Karpaty predstavujú ekologické, ekonomické, kultúrne, rekreačné a životné prostredie mnohých národov a krajín. Sú jedným z najväčších európskych horských pásiem s jedinečným prírodným bohatstvom a krásou vrátane ekologických hodnôt (pramenná oblasť hlavných riek, dôležitý rezervoár biodiverzity a biotopov, útočisko mnohých ohrozených druhov rastlín a živočíchov, najväčšia európska oblasť prírodných lesov, posledné európske útočisko pre veľké cicavce). Karpaty s celkovou rozlohou 204.700 km2 sú zaradené v zozname výnimočných ekoregiónov sveta "Global 200", žije v nich približne 16-18 miliónov pričom 16% územia je pod nejakou formou ochrany. Práve vďaka medzinárodnej iniciatíve karpatského ekoregiónu založenej Dunajsko-karpatským programom WWF v roku 1999, ktorej cieľom je prispieť k ochrane výnimočnej a svetovo významnej biodiverzity Karpát, sa podarilo zorganizovať summit na najvyššej úrovni ktorý vyvrcholil podpisom Karpatskej deklarácie.

Znenie textu dohovoru v slovenskom jazyku nájdete po kliknutí na tento odkaz (pdf, 146 kB) (anglická verzia textu dostupná tu).

V súčasnosti má Karpatský dohovor zmluvnými stranami prijatých a podpísaných 5 protokolov a to:

  1. Protokol o zachovaní a trvalo udržateľnom využívaní biologickej a krajinnej diverzity k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát
    (ďalej len „protokol o biodiverzite“) (rtf 257 kB)
  2. Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (DOCX, 29 kB) (verzia PDF 99 kB)
    (ďalej len „protokol o lesoch“) 
  3. Protokol o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpá (DOCX, 38 kB) (verzia PDF 142 kB) 
    (ďalej len „protokol o cestovnom ruchu“)
  4. Protokol o trvalo udržateľnej doprave k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (ďalej len „protokol o doprave“).
  5. Protokol o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka (DOCX, 42 kB) (verzia PDF, 200 kB) (ďalej len „protokol SARD“)

 

Za Slovenskú republiku (SR) je gestorom Karpatského dohovoru Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). MŽP SR zastáva v Karpatskom dohovore funkciu „national focal point“ a koordinuje všetky aktivity týkajúce sa agendy Karpatského dohovoru a zabezpečuje spoluprácu medzi jednotlivými dotknutými rezortmi a organizáciami v rámci vytvorenej medzirezortnej komisie.

Zoznam kontaktných osôb („national focal points“) zmluvných štátov Karpatského dohovoru nájdete na tomto odkaze.

 

Dohovor o  biodiverzite

Pojem biologická diverzita zahŕňa rôznorodosť živých foriem na všetkých úrovniach od genetickej rozmanitosti v rámci určitého druhu, cez druhovú rozmanitosť všetkých rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, po rozmanitosť spoločenstiev organizmov v ekosystémoch. Uvedomujúc si závislosť ľudskej civilizácie od živých zložiek prostredia a hrozbu, ktorú môže neuvážené využívanie živej prírody predstavovať, sa svet dohodol na nevyhnutnosti medzinárodného dohovoru na ochranu biodiverzity. Dohovor o biologickej diverzite vstúpil do platnosti 29. decembra 1993. Slovenská republika ratifikovala dokument 23. augusta 1994.  Jeho hlavnými cieľmi sú:

 

Martin Siman Mgr.
špecialista na environmentálne programy 
Odbor starostlivosti o vidiecke životné prostredie 
martin.siman@sazp.sk
048 4374 176
Tajovského 28, Banská Bystrica, 975 90
Sekcia environmentalistiky