Predstavuje prierezový zdroj informácii o stave životného prostredia SR a je určený pre odbornú i laickú verejnosť. Podkladom pre environmentálnu regionalizáciu sú analýzy, prípadne čiastkové syntézy za jednotlivé zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda, horniny, pôda, biota a krajina). Zároveň pracujeme na doplnení dopravy a iných relevantných aspektov pre životné prostredie.

Obálka_2016

Environmentálna regionalizácia Slovenskej republiky je proces so štvorročným cyklom spracovania, prostredníctvom ktorého sa vyčleňujú polygóny (regióny) s určitou kvalitou životného prostredia.

Tieto regióny sa určujú pomocou vybraných, dostupných environmentálnych charakteristík. V súčasnosti ich určujeme pomocou moderných GIS nástrojov, v minulosti sa regióny tvorili navrstvením priesvitiek, čiže manuálnym zakresľovaním a vyčleňovaním jednotlivých regiónov environmentálnej kvality. V SR takto rozlišujeme päť prostredí (environmentov), a to od prostredia vysokej kvality až po prostredie silne narušené. Po generalizácii týchto prostredí dochádza k vymedzeniu 62 regiónov, rozdelených do 3 skupín. To znamená, že z pôvodných piatich typov prostredí (environmentov) sa územie rozčlenilo do 3 regiónov a 2 okrskov, pričom okrsky podrobnejšie rozčleňujú „Regióny s mierne narušeným prostredím“.

1. Regióny s nenarušeným prostredím
2. Regióny s mierne narušeným prostredím
     •  okrsok s narušeným prostredím
     •  okrsok so značne narušeným prostredím
3. Regióny so silne narušeným prostredím

1. Regióny s nenarušeným prostredím - pokrývajú predovšetkým prostredie vysokej kvality pričom na ich okrajoch, niekedy aj v centrálnych častiach sa môže vyskytovať prostredie s mierne narušeným prostredím.

2. Regióny s mierne narušeným prostredím - predstavujú územia prechodného typu a sú z aspektu kvality životného prostredia veľmi heterogénne. V antropogénne predisponovaných oblastiach je v celku bežné aj prostredie narušené alebo silne narušené preto vznikla potreba vymedziť ucelené okrsky s narušeným prostredím.

3. Regióny so silne narušeným prostredím - reprezentujú tie územia, kde sa kumulujú environmentálne záťaže. Ich základom je prostredie silne narušené a prostredie narušené.

Enviroregióny

Z histórie:
Priestorová diferenciácia Slovenska podľa environmentálnych charakteristík 1. krát vznikla v roku 1985. Ekologický generel Slovenska (vtedy ako súčasť ČSSR) - priestorová diferenciácia Slovenska.
Práce vyústili do vymedzenia:
     •  regiónov s nepriaznivými ekologickými podmienkami (15 regiónov),
     •  miest Slovenska s najväčším výskytom negatívnych ekologických faktorov (Bratislava a ďalších 15 miest)
     •  líniovej siete koridorov nepriaznivých ekologických prvkov (pozdĺž dopravných línií a znečistených tokov)
     •  regiónov (územných blokov a oblúkov) ekologickej stability na území Slovenska.

Ďalším dielom s takýmto typom priestorovej diferenciácie SR bol Atlas životního prostředí a zdraví obyvatelstva (z roku 1992) - hlavná mapa „Úroveň životného prostredia" - bola spracovaná na základe analýzy jeho hygienickej vhodnosti územia (znečistenie ovzdušia, hluku). V ďalšom období doplnené diferenciáciou krajinárskej a urbanizovanej vhodnosti územia SR. Bolo vyčlenených 5 tried kvality ŽP.Vykresľovanie

Následne bolo v rokoch 1992-1993 vyčlenených 9 zdravotne závadných (ohrozených oblastí). V rámci prác na Stratégii štátnej environmentálnej politiky.

V roku 1997 a 2002 bola vydaná environmentálna diferenciácia Slovenska už pod názvom Environmentálna regionalizácia Slovenska za čiastočného uplatnenia GIS nástrojov (ArcView 3.0, X-TOOLS). V roku 2006 bola vydaná Environmentálna regionalizácia SR plne podporovaná GIS nástrojmi (ArcView 3.0, ArcView 9.0, programovou nadstavbou Spatial analyst). Stavebnou bunkou tematickej vrstvy je bunka, resp. grid o veľkosti 1 km2.

Následne boli vydané publikácie Environmentálna regionalizácia 2010 a 2016.

Environmentálna regionalizácia sa opiera o nasledovné právne ustanovenia:
     •  čl. 45 Ústavného zákona č. 46/1992 Zb.,
     •  zákon č. 460/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov,
     •  zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciam,
     •  zákon č. 205/2011 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií,
     •  plnenie povinnosti voči EHK OSN o prístupe k informáciam.

 

Oľga Slobodníková RNDr., Mgr., PhD.
vedúca odboru starostlivosti o sídla, regióny a krajinu 
Odbor starostlivosti o sídla, regióny a krajinu 
olga.slobodnikova@sazp.sk
048 4374281, 0908 901960
Tajovského 28, Banská Bystrica, 97590
Sekcia environmentalistiky  

Mária Garčárová Ing.
vedúca oddelenia env. strategického plánovania a ekol. sietí 
Odbor starostlivosti o sídla, regióny a krajinu, Oddelenie env. strategického plánovania a ekol. sietí 
maria.garcarova@sazp.sk
041 5070927, 0907 850139
Dolný Val 20, Žilina, 010 01
Sekcia environmentalistiky  

Tomáš Mičík Bc.
špecialista na environmentálnu regionalizáciu, GIS a PC siete 
Odbor starostlivosti o sídla, regióny a krajinu, Oddelenie env. strategického plánovania a ekol. sietí 
tomas.micik@sazp.sk
041 5070924
Dolný Val 20, Žilina, 010 01
Sekcia environmentalistiky  

 

Vytlačiť