Dunaj – európska rieka života
Medzinárodný deň Dunaja si od roku 2004 pripomíname 29. júna. Dátum odkazuje na podpis Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, ktorý bol uzavretý v roku 1994 v Sofii a jeho cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na problémy súvisiace s povodím veľtoku. Slovensko dohovor ratifikovalo koncom roka 1997.
Dunaj v číslach
Dunaj a jeho región predstavujú nenahraditeľný prírodný, hospodársky aj dopravný fenomén. Rieka zohrala dôležitú úlohu pri osídľovaní územia, je impulzom pre poľnohospodárstvo, dopravu, služby, obchod i priemysel. Ľudia jej vzdali hold cez umenie, kultúru. Dunaj udržiava sociálne i obchodné väzby medzi štátmi po jeho toku.
Pomenovanie Dunaj pochádza z latinského mena rímskeho boha riek Danubia (alebo Danuvia). S dĺžkou približne 2 850 kilometrov je po Volge druhou najdlhšou európskou riekou. Pramení v Nemecku v Čiernom lese a ústi do Čierneho mora. Preteká desiatimi krajinami a spája štyri hlavé mestá – Viedeň, Budapešť, Bratislavu a Belehrad. Na Slovensku dosahuje dĺžku 172 km, z toho 7,5 km tvorí slovensko-rakúsku hranicu a 142 km hranicu s Maďarskom.
Prírodné bohatstvo a ohrozené druhy
Dunajský región je mimoriadne bohatý na biotopy, ktoré sú domovom jedinečnej zmesi rastlinných a živočíšnych druhov. Mnohé z týchto biotopov však boli narušené v dôsledku zásahov človeka – úprav riečneho profilu a šírky koryta, zmeny hĺbky vody a rýchlosti prúdenia, ktoré nastali po výstavbe priehrad, hrádzí, hatí a kanálov.
Viaceré migrujúce druhy rýb – vrátane jeseterov a dunajského lososa – sú dnes ohrozené alebo takmer vyhynuté. Príčinou je nielen nadmerný rybolov, ale aj to, že stratili prístup k svojim prirodzeným neresiskám a biotopom.
Dunaj a jeho prítoky pritom hostia mimoriadne rozmanité druhové spoločenstvá. Podľa Medzinárodnej komisie na ochranu Dunaja sa tu vyskytuje približne 2 000 druhov cievnatých rastlín a viac než 5 000 druhov živočíchov vrátane viac ako 40 druhov cicavcov, približne 180 hniezdiacich druhov vtákov, asi 100 druhov rýb, ako aj niekoľkých druhov plazov a obojživelníkov.
Dunajská delta – prírodný zázrak Európy
Na hraniciach Rumunska a Ukrajiny sa Dunaj rozvetvuje do najväčšej európskej delty – fascinujúceho labyrintu vody a pevniny. Táto spleť kanálov, jazier a ostrovov nie je len prírodným divom, ale aj obrovským prírodným filtrom – najväčším systémom čistenia vody na kontinente. Jedinečnosť delty potvrdil v roku 1991 aj jej zápis do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Delta je známa predovšetkým svojím bohatým vtáčím životom. Vyskytuje sa tu až 312 druhov vtákov, z ktorých mnohé využívajú deltu ako miesto na odpočinok počas migrácie alebo na hniezdenie. V tunajších vodách žije okolo 90 druhov rýb. Delta je zároveň posledným útočiskom pre niektoré ohrozené druhy cicavcov, ako sú európska norka, mačka divá, vydra riečna či celosvetovo ohrozený tuleň mníšsky.
Dunajská delta je skutočným prírodným pokladom Európy – miestom, kde sa stretáva divoká príroda s kultúrnou rozmanitosťou.
Dunajské luhy – ostrovy biodiverzity
Posledné útočiská niektorých druhov v rámci kontinentálnej Európy predstavujú zvyšky veľkých lužných lesov. Na našom území sa rozprestiera Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy – územie s mimoriadne pestrou biodiverzitou. Tú podmieňuje predovšetkým vysoká hladina podzemnej vody a pravidelné záplavy, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre rozmanité prírodné spoločenstvá.
Na relatívne malej ploche sa tu vedľa seba vyskytujú lesné, vodné, mokradné, lúčne i pieskomilné biotopy. Rastie tu množstvo vzácnych a chránených druhov rastlín, napríklad lekno biele, salvínia plávajúca či orchidea vstavač ploštičný.
Lesné porasty v tejto oblasti sa vyvíjajú v závislosti od kolísania podzemnej vody. Vďaka tomu tu možno nájsť vŕbové a jelšové porasty, dubovo-jasenové a brestovo-topoľové lesy, ako aj drieňové dúbravy.
Rozmanitý rastlinný svet dopĺňa bohatá fauna – bolo tu zdokumentovaných 109 druhov mäkkýšov, pričom 22 z nich patrí medzi ohrozených. V širšej oblasti Podunajska, od Bratislavy po Štúrovo, vedci zaznamenali viac než 1 800 druhov chrobákov.
Tieto priaznivé podmienky využívajú aj vzácne druhy vtáctva, ktoré tu pravidelne hniezdia. K najvýznamnejším patrí orliak morský, beluša malá či volavka purpurová.
Dunaj a jeho ramená zároveň predstavujú vodné prostredie s najvyšším počtom druhov rýb na Slovensku. Okrem bežných druhov tu žijú aj vzácne a chránené ryby, napríklad divoká forma kapra – sazan, šabľa krivočiara, blatniak tmavý či býčko škvrnitý.
Prírodná vzácnosť Číčovské mŕtve rameno
Národná prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno je považovaná za najzachovalejšie mŕtve rameno Dunaja mimo jeho inundačného územia. Súčasťou jeho vegetácie sú najmä lužné lesy – vrbovo-topoľové, jaseňovo-topoľové a jaseňovo-brestové porasty.
Medzi významné druhy rastlín, ktoré sa tu vyskytujú, patria napríklad karbinec vysoký a riečňanka menšia. Územie má význam aj z hľadiska ochrany rýb – slúži ako neresisko pôvodnej divokej formy dunajského kapra a bol tu potvrdený aj výskyt kriticky ohrozeného blatniaka tmavého.
Vyza veľká – legendárny obor dunajských vôd
Najväčšou rybou, aká kedy plávala vo vodách Dunaja, bola vyza veľká. Dosahovala dĺžku 5 – 6 metrov, vážila vyše tony a dožívala sa vysokého veku – nejeden exemplár mal dvesto rokov.
Táto jeseterovitá ryba sa zdržiavala nielen v hlavnom toku, ale tiahla aj do jeho prítokov – Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Väčšinu svojho života trávila v slaných vodách Čierneho a Kaspického mora, no na neres putovala proti prúdu do sladkovodných riek. Posledný zaznamenaný výskyt vyzy v Dunaji pochádza z roku 1925. Jej osud spečatil intenzívny rybolov a výstavba priehrad, ktoré znemožnili prirodzenú migráciu.
V stredoveku patrila medzi najvyhľadávanejšie ryby – nielen pre svoju veľkosť, ale aj pre lahodné mäso, ktoré sa podávalo na kráľovských stoloch. Rybolov mal v tom období oveľa väčší význam než dnes a venovali sa mu všetky vrstvy spoločnosti. Vyza sa však považovala za pochúťku vyšších vrstiev.
Napríklad panovník Žigmund Luxemburský (1368 – 1437) organizoval na Dunaji rybárske výpravy, na ktorých sa zúčastňovali významní hostia kráľovského dvora. V tom čase boli vyzy ešte bežné – dnes sú už len legendou.
Dunaj pod tlakom plastov
Znečisťovanie vodných tokov ľudskou činnosťou patrí medzi najvážnejšie environmentálne problémy súčasnosti. Priemysel, poľnohospodárstvo aj bežná spotreba domácností prispievajú k tomu, že rieky sa stávajú nosičmi chemikálií, odpadov a plastov. Tieto látky následne ohrozujú vodné ekosystémy, znižujú kvalitu vody a majú negatívny dopad aj na zdravie ľudí.
Výnimkou nie je ani Dunaj. Každým rokom narastá jeho znečistenie plastovým odpadom. Odhaduje sa, že Dunaj denne vyplaví do Čierneho mora až štyri tony plastov. Keďže mnohé z týchto plastov sú ťažšie ako voda, usadzujú sa na dne a časom sa rozpadávajú na mikroplasty, ktoré sa stávajú súčasťou potravinového reťazca.
V rámci slovensko-rakúskeho projektu Plastic Free Danube sa vedci zamerali na identifikáciu zdrojov znečistenia medzi Viedňou a Gabčíkovom. Analyzovali viac ako 2 000 kilogramov plastov, medzi ktorými dominoval sanitárny a domáci odpad, plast z lodnej rekreácie, stavebný materiál a PET fľaše.
Sila vody
Dunaj ukázal svoju silu už mnohokrát, naposledy minulý rok, kedy následkom intenzívnych zrážok stúpla jeho hladina a Bratislavou sa prehnala 30-ročná voda. Popadané stromy na autách, zrušené vlaky do zahraničia a vyliaty Dunaj na nábrežiach hlavného mesta – to bola realita septembrových dní.
Za najničivejšiu povodeň na Dunaji v novodobej histórii Slovenska sa považuje tá z roku 1965. Pretrhla sa hrádza pri obci Číčov, čo spôsobilo rozsiahle záplavy na Podunajskej nížine. Katastrofa zasiahla 46 obcí vrátane miest Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Následkom povodne prišlo o strechu nad hlavou takmer 54 000 ľudí.
Dunaj a energia: Vodné dielo Gabčíkovo
Myšlienka vybudovania vodného diela na Dunaji vznikla v 50. rokoch minulého storočia, pričom zásadný posun nastal v roku 1977 podpisom zmluvy medzi Československom a Maďarskom o výstavbe sústavy Gabčíkovo–Nagymaros. Projekt mal priniesť energetické, protipovodňové a plavebné výhody. V roku 1989 Maďarsko od zmluvy jednostranne odstúpilo, hoci väčšina prác na slovenskej strane už bola hotová. Slovensko preto pokračovalo samostatne podľa variantu C.
V októbri 1992 prehradilo prirodzené koryto Dunaja a uviedlo do prevádzky prvý hydroagregát Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tento krok sprevádzali protesty ochranárskych organizácií i odpor maďarskej vlády, ktorá spor preniesla pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu.
Ten v roku 1997 uznal platnosť pôvodnej zmluvy aj oprávnenosť slovenského riešenia. Elektráreň bola kompletne dokončená v roku 1996, keď do trvalej prevádzky spustili všetkých osem turbín. Vodné dielo vyrobí ročne priemerne 2 200 GWh.
Rieka v umení a na cestách
Dunaj je významnou témou aj v umení, jeho sa motív sa objavuje v hudbe, literatúre, vo výtvarnom a fotografickom umení či v iných formách estetického prejavu.
Rieka bola inšpiráciou pre umelcov už od stredoveku. Známou je najmä Dunajská škola maliarstva zo 16. storočia, ktorá kládla dôraz na krajinomaľbu s detailným zobrazením prírodných prvkov, ako sú voda, skaly či lesy, často v poetickom a lyrickom štýle. Azda vôbec najznámejším umeleckým počinom je chýrny valčík Na krásnom modrom Dunaji, ktorý skomponoval rakúsky skladateľ Johann Strauss mladší.
Veľtok je príťažlivý aj pre desaťtisíce turistov, ktorí každoročne prichádzajú k jeho brehom. Obľúbená je Dunajská cyklistická trasa, ktorá patrí k najkrajším cyklistickým okruhom v Európe. Od mesta Donaueschingen v Nemecku až po hlavné mesto Maďarska Budapešť meria okolo 1 200 kilometrov. Na slovenskom úseku začína pri hraničnom prechode Berg a končí sa pri Kamenici nad Hronom. Je dlhá 168 km a vedie pozdĺž dunajskej hrádze.
Ochrana Dunaja – naša spoločná zodpovednosť
Dunaj nie je len európskou tepnou obchodu a kultúry, ale aj nenahraditeľným útočiskom biodiverzity. Jeho ochrana si vyžaduje dlhodobú spoluprácu krajín, vedcov, ochranárov i verejnosti. Pri príležitosti Medzinárodného dňa Dunaja si pripomeňme, že zdravie tejto rieky odzrkadľuje náš vzťah k prírode a budúcnosť, ktorú chceme zanechať ďalším generáciám.
Kvíz o Dunaji pri príležitosti Medzinárodného dňa Dunaja 2025
Spracoval: P. Horváthová, SAŽP
Zdroj: CHKO Dunajské luhy, SHMÚ, NPR Číčovské mŕtve rameno, Vodohospodárska výstavba, š. p., UNESCO, ŠOP SR, Človek a svet zvierat v stredoveku (Daniela Dvořáková a kol.)
Ďalšie novinky
16. 4. 2024
Participatívne stretnutie v Púchove
11. 4. 2024
Vieme, čo jeme?
10. 4. 2024