Elektronika verzus dobrá kniha

S trochou zveličenia by bolo môžné konštatovať, že každé elektrozariadenie vo svojich útrobách ukrýva hotovú baňu plnú kovov, vrátane tých vzácnych. Výnimkou nie sú ani naše smartfóny, ktoré okrem hliníka a medi obsahujú aj zlato, striebro, paládium či platinu. Hoci ide o nepatrné množstvá v stotinách gramov, v prípade miliónov smartfónov môžeme hovoriť o desiatkach kilogramov kovov. Ako s týmto elektroodpadom naložiť, a ako vôbec jeho vzniku predchádzať?

Podobne ako móda, aj elektronika podlieha neustále sa meniacim trendom a relatívne častej výmene. Nakladanie s elektroodpadom je zložitejšie ako s bežnými druhmi odpadov, pre obsah vzácnych kovov, ale aj ťažkých kovov. Ak sa takýto odpad ocitne na skládke, po čase sa zo zariadenia začnú uvoľňovať toxické látky ako arzén, berýlium, kadmium, nikel či olovo. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa s elektroodpadom zaobchádzalo správne a vzácne materiály nekončili na skládkach alebo v spaľovniach.                                                                                 

Riešenie je celkom jednoduché. V prvom rade sa skúsme zamyslieť nad tým či je vôbec najnovší model smartfónu niečo, čo nutne potrebujeme k životu a nie je to len zbytočný luxus. Rovnako je potrebné pristupovať aj k najnovšiemu modelu notebooku či televízora. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepší odpad je ten, čo nevznikne. Ak by sme sa pozreli na recykláciu takéhoto odpadu, z dlhodobého hľadiska napriek svojej prospešnosti problém celkom nerieši, iba ho spomaľuje. Recyklácia je priemyselný proces, ktorý vedie k istej miere znečistenia životného prostredia. Vyžaduje si dopravu druhotných surovín do špecializovaných podnikov, ktoré ich separujú, čistia a ďalej spracúvajú do použiteľnej formy. Každý z týchto procesov sa pritom nezaobíde bez spotreby energie a istého podielu novej suroviny. Zaujímavý je pritom fakt, že smartfón, ktorý sme zodpovedne používali 4 až 5 rokov, má oveľa nižší dopad na životné prostredie ako ten, ktorý bol za tú dobu minimálne raz predmetom recyklačného procesu.

Vo februárovej výzve vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom preto verejnosť vyzývame zamyslieť sa nad tým, ako vo všeobecnosti pristupujeme k elektronike, ktorú používame a nahradiť ju, napríklad, radšej knihou.

Výzva SAŽP: Vezmi knihu, nie mobil!

1. Porozmýšľajte, kedy a koľko času za deň trávite v spoločnosti rôznych elektronických zariadení.

2. Skúste v tomto čase siahnuť po dobrej knihe. Prinášame vám pár knižných tipov s environmentálnou tematikou: Graeme Maxon: Zmena alebo kolaps; Barbora Tlustá: Bez obalu. Jak žít zero waste"; Will McCallum: Ako sa zbaviť plastov; Chantal Plamondon, Jay Sinha:Život bez plastov; Danka Moderdovská: Planéta Zem sa usmieva 1, 2, 3; Peter Wohlleben:  Tajný život stromov; Peter Wohlleben: Duševný život zvierat;, Alan Weisman: Svet bez nás; David Attenborough:  Život na našej planéte; Zuzana Csontosová: Víla Jazmínka a škriatok Vendelín; Branislav Jobus: Zberný dvor

3. Pri výbere knihy sa samozrejme zamyslite aj nad jej uhlíkovou stopou. Ak viete, že danú knihu nebudete čítať viac ako raz, skúste aj iné možnosti namiesto jej kúpy.

Tipy na získanie knihy:

• Domáca knižnica – častokrát netušíte, aké poklady skrýva.
• Priatelia – požičiavanie kníh je omnoho ekologickejšie, ako kupovanie nových.
• Knižnice –  platí to čo bolo napísané vyššie + veľký výber a dobrá dostupnosť.
• Antikvariáty – možnosť kúpiť staršiu knihu.
• Swap/ výmena kníh – začínajú byť pomerne populárne, možnosť vymeniť knihu ktorú už nechcete/nepotrebujete za inú.
• Burzy – možnosť kúpy použitých kníh.
• Online kníhkupectvá – niektoré začali ponúkať aj „použité knihy“, možnosť výkupu aj vašich kníh.

4. Odfoťte nám svoj knižný výber, napíšte koľko času ste pobudli v jeho spoločnosti, a čo nové ste sa dozvedeli.

Odborným garantom februárovej výzvy je ASEKOL SK s.r.o., autorizovaná organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV). Registrácia do výzvy prebieha na tomto linku: https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom/prilis-vzacny-odpad

Vyhodnotenie januárovej výzvy zameranej na udržateľnú módu je zverejnené tu: https://www.ewobox.sk/clanok/co-ukryva-moj-satnik

Foto: Nezničiteľný, Mário Malík, ZŠ Holíč

Fotogaléria

Ďalšie novinky

16. 4. 2024

Participatívne stretnutie v Púchove

V divadelnej sále mesta Púchov sa 12. apríla 2024 uskutočnilo participatívne stretnutie k tvorbe Stratégie adaptácie  mesta Púchov. Stretnutia sa zúčastnili zainteresované strany mesta Púchov a pracovníci SAŽP. Stratégiu adaptácie spracováva  ako pilotný projekt SAŽP v rámci plánu hlavných úloh. Ide o implementáciu metodiky, ktorá bola  vypracovaná v roku 2023. Slovenská agentúra životného prostredia si vybrala mesto Púchov ako aktívnu samosprávu v oblasti životného prostredia a ako dvojnásobného víťaza v súťaži ENVIROMESTO 2021 a 2023.

11. 4. 2024

Vieme, čo jeme?

Jesť musíme všetci. Vieme však, aký vplyv má jedlo na zmenu klímy a naopak? Pestovanie, výroba, ale aj zneškodnenie potravín má veľkú uhlíkovú stopu, ktorou negatívne prispievajú k zmene klímy. Zmena klímy zase vplýva spätne na kvalitu a množstvo potravy, na našu schopnosť vypestovať si dostatok jedla. Na poľnohospodárske účely využívame viac zeme než kedykoľvek predtým, a ak nezmeníme svoje konzumné návyky a systém produkcie potravín, nárast populácie bude dopyt po pôde len zvyšovať.

10. 4. 2024

Environmentálne ocenenie Zelený Merkúr si prevzala spoločnosť STRABAG s.r.o.

Súťaž Zelený Merkúr zviditeľňuje a oceňuje environmentálne správanie firiem podnikajúcich v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo až sedem firiem, čo je najviac za celú existenciu súťaže. Ocenené organizácie sa v rámci svojho podnikania snažia o rovnováhu medzi ekonomickým záujmami a spoločenskou zodpovednosťou voči životnému prostrediu.

---

Viac noviniek