Niečo visí vo vzduchu: Žiť s hlavou v oblakoch sa oplatí
Druhý ročník kampane Niečo visí vo vzduchu odštartoval septembrovou výzvou Pozri sa hore. Počas celého mesiaca mali jej účastníci dovolené chodiť tak trochu „s hlavou v oblakoch“. Pozorovali oblohu, hľadali v oblakoch známe obrazy, učili sa rozoznávať ich jednotlivé druhy a zisťovali, čo všetko nám môžu prezradiť o počasí, ovzduší aj zmenách v prírode. Do prvej výzvy nového ročníka sa zapojilo 1 721 detí aj dospelých z celého Slovenska.
Desať mesiacov, desať nových výziev
Druhý ročník kampane Niečo visí vo vzduchu prináša desať nových výziev, ktoré budú postupne zverejňované vždy v prvý deň mesiaca od septembra 2026 do júna 2027.
Zapájať sa môžu jednotlivci, rodiny, školské aj pracovné kolektívy. Po splnení mesačnej výzvy účastníci odošlú výsledky prostredníctvom online formulára a zaradia sa do žrebovania o balíček airfluencera. Čím viac výziev absolvujú, tým väčšiu šancu získajú aj v záverečnom žrebovaní po skončení kampane.
Aktivity sú pripravené tak, aby sa dali jednoducho zaradiť do každodenného života. Majú účastníkov rozhýbať, priviesť k pozorovaniu svojho okolia a ukázať im malé zmeny, ktorými môžu prispieť ku kvalitnejšiemu ovzdušiu a zdravšiemu prostrediu.
Oblakové divadlo nad Slovenskom
Septembrová výzva Pozri sa hore dostala do pohybu presne 1 721 malých aj veľkých pozorovateľov oblohy. Zapojili sa žiaci, učitelia, rodičia, celé školské kolektívy, ale aj zamestnanci Slovenskej agentúry životného prostredia.
Na oblohe nehľadali lietadlá, ale oblaky. A fantázia pracovala naplno. Účastníci medzi nimi objavili psa, delfína, žraloka, kozu, jednorožca, krokodíla, žirafu, hada či býka. Iní videli vodopád, pyramídu, horiace plamene, zasnežené kopce alebo sladké šišky, rožky a kopce zmrzliny.
Pozorovanie však nebolo iba hrou. Účastníci sa naučili rozlišovať základné druhy oblakov a do ich slovníka pribudli názvy ako Cumulus, Cirrus, Cumulonimbus, Stratocumulus či Nimbostratus. Zisťovali, v akej výške sa oblaky nachádzajú, ako vznikajú a čo možno z ich tvaru a vývoja usudzovať o počasí.
Z amatérskych pozorovateľov sa tak na chvíľu stali aj malí meteorológovia.
Stačí zdvihnúť hlavu
Správy, fotografie a pozorovania z celého Slovenska ukázali, že aj obyčajný pohľad na oblohu môže byť veľmi neobyčajným spôsobom spoznávania prírody.
„Je to tichý spôsob, ako vnímať svet okolo seba, jeho čistotu, jeho zmeny a vlastnú schopnosť zastaviť sa,“ opísala svoju skúsenosť Viera V. z Gymnázia a SOŠ techniky a služieb v Spišskej Novej Vsi.
Viaceré školy využili výzvu priamo vo vyučovaní. Deti si precvičovali pozorovacie schopnosti, fotografovali oblohu, vytvárali vlastné atlasy či informačné tabule, skúšali predpovedať počasie a diskutovali o tom, čo nám oblaky môžu povedať o stave atmosféry.
Účastníci zároveň zisťovali, že modrá obloha automaticky neznamená čisté ovzdušie a sivý oblak nemusí byť prejavom jeho znečistenia. Kvalitu ovzdušia totiž nemožno posudzovať iba podľa farby oblohy. Znečistenie môže ovplyvňovať vznik a vlastnosti oblakov a svoje stopy na tom, čo vidíme nad hlavami, zanecháva aj meniaca sa klíma.
Pozorovatelia zachytili západy slnka, oblaky počas splnu, prechody medzi dňom a nocou či mesačnú korónu – svetelný jav okolo Mesiaca.
Airfluenceri mesiaca september
Zo zaslaných hlásení bolo cítiť radosť z objavovania, získavania nových vedomostí aj z jednoduchého zastavenia sa v každodennom zhone.
Vybrať jediného airfluencera septembra by preto bolo takmer nemožné. Ocenenie a balíčky airfluencera napokon poputujú k účastníkom vo viacerých kategóriách:
najemotívnejšia správa: Viera V., Gymnázium a SOŠ techniky a služieb, Spišská Nová Ves,
najpodrobnejší záznam z pozorovania: Vojto B., Gymnázium Veľká okružná, Žilina,
najkrajšia fotografia oblohy: Eva T., ZŠ Bernolákova, Šurany,
kolektívna výzva: Monika K., ZŠ s MŠ Poniky.
Septembrová aktivita ukázala, že niekedy na objavovanie prírody netreba ďalekú cestu ani špeciálne vybavenie. Stačí sa na chvíľu zastaviť a zdvihnúť hlavu.
Vzduchom už letí októbrová výzva
Kampaň však pokračuje ďalej. Októbrová výzva dostala neoficiálnu prezývku „bozkávacia“. Jej témou je totiž doprava detí do školy, rodičovský idling a hľadanie bezpečnejšieho a ohľaduplnejšieho spôsobu vystupovania detí z áut.
Ak pri škole nie je vybudovaná tzv. Kiss and Ride zóna (K+R), rodičia si môžu nájsť vhodné miesto, kde dieťa bezpečne vystúpi z auta a zvyšok cesty prejde pešo. Školy môžu na problém upozorniť vlastnými aktivitami, napríklad dočasným uzavretím parkoviska a poukázaním na zbytočne naštartované autá pred školami.
Cieľom je jednoduchá zmena návykov. Nenechávať motor zbytočne bežať na voľnobehu znamená menej emisií priamo v miestach, kde sa každé ráno pohybuje veľké množstvo detí.
Aktuálnu októbrovú výzvu Daj stopu rodičovskému idlingu nájdete na stránke kampane Niečo visí vo vzduchu.
Kampaň Niečo visí vo vzduchu realizuje Slovenská agentúra životného prostredia v rámci projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia.
Ďalšie novinky
16. 4. 2024
Participatívne stretnutie v Púchove
11. 4. 2024
Vieme, čo jeme?
10. 4. 2024