Závery z medzinárodnej konferencie venovanej zmene klímy
Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, WWF (Svetovým fondom na ochranu prírody), Slovenským rybárskym zväzom, VODA&RYBY, n.o. a Slovenskou limnologickou spoločnosťou pripravila medzinárodnú konferenciu venovanú zmene klímy a rmanažmentu rizík.
Cieľom konferencie bolo zdieľať poznatky o prejavoch zmeny klímy a o jej dopadoch na vodné toky a vodné ekosystémy, osobitne na populácie rýb a ďalšie skupiny akvatických organizmov. Prezentácie pozvaných expertov v prvom aj druhom dni konferencie sa týkali aj toho, ako sú negatívne dopady zmeny klímy akcelerované nevhodnými infraštruktúrnymi projektmi, nevhodnou formou správy a údržby vodných tokov alebo nesprávnym využívaním krajiny v povodiach.
Prvý deň konferencie bol v úvode venovaný definovaniu súčasného stavu na Slovensku, zaoberali sme sa tým, aké sú scenáre zmeny klímy pre územie Slovenska - dozvedeli sme sa, že r. 2022 bol 5. - 6. najteplejší od r. 1880 v globálnom meradle a na Slovensku už evidujeme zvýšenie priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,8 - 2 0C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Scenáre ukazujú, že teplota vzduchu bude ďalej stúpať, pričom intenzita tejto zmeny bude závislá od účinnosti mitigačných opatrení (znižovania emisií skleníkových plynov). Na Slovensku sa predpokladá znižovanie jarných a letných úhrnov zrážok, pričom celkové ročné úhrny sa meniť výrazne nebudú. Častejší však bude výskyt sucha a intenzívnych krátkodobých zrážok - teda môžeme očakávať rozkolísané zrážkové úhrny, v dôsledku toho napr. vyššiu eróziu, pričom jemné častice pôdy budú vnášané do vodných tokov a nádrží.
Ministerstvo životného prostredia SR začína v r. 2023 s prípravou novej adaptačnej stratégie SR a to s podporou TSI (Technical Support instrument). TSI je program Európskej komisie, ktorý financuje prípravu reforiem a politík, je určený pre orgány verejnej správy a MŽP SR sa rozhodlo využiť túto podporu práve pre prípravu novej adaptačnej stratégie. Tá bude nadväzovať na EÚ stratégiu adaptácie z r. 2021 a globálnu adaptačnú stratégiu (ktorá je súčasťou Parížskej zmluvy). Príprava novej národnej adaptačnej stratégie začne v Q3 2023 prvým stretnutím, a bude sa pokračovať zhodnotením súčasného stavu, cez komplexnú analýzu rizík a zraniteľnosti a až potom budú navrhnuté opatrenia.
Hovorili sme o nevyhnutnosti adaptáciu riadiť, za účelom čoho je potrebné spracovať komplexnú analýzu rizík a zraniteľnosti nielen na úrovni SR, ale aj na úrovni regiónov, sídiel či iných územných jednotiek. Zásadnou je tu úloha územného a krajinného plánovania, pretože klimaticky odolný rozvoj sídiel, regiónov aj krajiny resp. povodí je odporúčaný aj IPCCR.
Dve prezentácie VÚVH nám vysvetlili vývoj vodného plánovania na Slovensku a spôsob vytvárania vodnej bilancie. VÚVH už má spracovaný návrh spôsobu vyhlásenia a ukončenia vodohospodárskeho sucha (nedostatku vody), ale nie je jednoznačné, kto a ako by mal stupne (a obmedzenia) vyhlasovať, kontrolovať opatrenia atď. Dáta k tejto téme má k dispozícii SHMÚ.
Zásadné boli prezentácie v bloku, ktorý sa venoval prejavom a dopadom zmeny klímy na povodia, vodné toky a biotu vodných tokov. Tzv. hydrologická bilancia povodí pracuje s hodnotením zrážok, odtoku a výparu v určitom období na určitej ploche, resp. povodí. Z hydrologickej bilancie povodia Dunaja nám vychádza, že priemerný Q Dunaja sa v dlhodobom horizonte zatiaľ nemení - osciluje v určitých cykloch, ale priemerne je viac menej rovnaký. Čo sa ale signifikantne mení, je teplota vody. A to tak v Dunaji, ako aj jeho prítokoch, vrátane tých na Slovensku. Zároveň nám stúpa - tak ako sme počuli vo viacerých prezentáciách výpar (v dôsledku zvýšenia teploty vzduchu) a klesá odtok - dôsledkom je, že v mnohých vodných tokoch máme obdobia s viditeľne menšími prietokmi a s vyššou teplotou.
K tomu sa pridáva zmena ďalších fyzikálnych a chemických parametrov vody, aj v dôsledku vnosu znečisťujúcich látok do vody, vrátane odľahčovania komunálnych odpadových vôd zmiešaných s vodou zrážkovou. Na to samozrejme reagujú vodné spoločenstvá - a to tak zoobentos, ako aj rybie spoločenstvá a to na úrovni početnosti jedincov, znižovania výskytu citlivých druhov a naopak nárastu “bežných” druhov resp. nástupu druhov inváznych. Negatívne dopady zmeny klímy sú zosilnené hydromorfologickými zmenami vodných tokov - zregulované vodné toky neposkytujú napr. úkryty pre vodnú biotu v čase nedostatku vody alebo vyschnutia vodného toku, migračné bariéry znemožňujú presun do iných častí vodného toku a spätnú obnovu po odoznení extrémnej situácie. Je preukázaná tiež súvislosť medzi výskytom inváznych druhov organizmov s poškodením a zmenami vodných tokov.
Záver prvého dňa bol zameraný nielen na popis problémov, ale aj zdieľanie riešení a reakcií na riziká v oblasti ochrany a udržateľného využívania vodných tokov a povodí. Zoznámili sme sa s princípom “nature based solutions”, na príklade obnovy záplavových území v projekte MERLIN sme sa mali možnosť inšpirovať riadením rizík pri veľkých riekach. Dostali sme informácie o zelených a mäkkých opatreniach zadržiavania vody v krajine, o inovatívnych spôsoboch infiltrácie vody na poškodených lesných pôdach aj manažmentových opatrenia na zlepšenie stavu vodných ekosystémov v niektorých chránených územiach, ktoré realizuje správca tokov (Slovenský vodohospodársky podnik š.p.). Tieto veľmi konkrétne “case studies” sú príkladmi dobrej praxe, ktoré sa môžu byť stať štandardom pri reakcii na zmeny klímy v oblasti využívania a ochrany vodných tokov na Slovensku.
Osobitný blok konferencie bol venovaný problémom slovenského rybárstva v kontexte zmeny klímy. Dozvedeli sme sa o dopadoch revitalizácie rieky Rudava na rybie spoločenstvá, ale aj o výsledkoch monitoringu bezstavovcov a rybích spoločenstiev, v rámci ktorých už vidíme dopady zmeny klímy. Je potrebné zlepšiť spoluprácu a kooperáciu medzi MŽP SR, SVP, ŠOP SR, SRZ, úradmi aj mimovládnymi organizáciami pri príprave a realizácii revitalizačných opatrení. Je potrebné posilniť odborné a výkonné kapacity pre revitalizácie, pretože financie už začínajú byť dostupné (LIFE, Plán obnovy, EŠIF), ale nemáme pripravené väčšie a komplexnejšie projekty revitalizácií do budúcnosti.
Fotogaléria
Ďalšie novinky
16. 4. 2024
Participatívne stretnutie v Púchove
11. 4. 2024
Vieme, čo jeme?
10. 4. 2024